Poplatky za štúdium môžu naštrbiť povolebné dohody

Obsahová reforma na základných a stredných školách. Viac peňazí na vedu a vzdelávanie. Korekcia normatívneho financovania. Na takýchto zmenách v oblasti školstva by sa po voľbách mali zhodnúť všetky relevantné politické strany. "Tak, ako vláda investovala miliardy do investičných stimulov, musíme nájsť dostatočné zdroje aj na pokrytie modernizačného dlhu našich škôl," upozorňuje exminister školstva Martin Fronc (KDH). Podľa neho sa dá totiž reforma robiť iba vtedy, ak "do škôl nezateká". Pre všetky politické strany je prioritou práve zákon o výchove a vzdelávaní.

Spoplatnenie rozdeľuje
Podľa šéfa školských odborárov Jána Gašperana treba tento zákon prijať hneď prvý rok po voľbách. "Minister Ftáčnik to mal pripravené, ale otáľal s tým. Aj Fronc to nechal na záver volebného obdobia a predčasne odstúpil." Rozdielne sú, naopak, názory na spoplatnenie vysokoškolského štúdia. SDKÚ chce, aby si vysokoškolský študent na vzdelávanie prispieval z vlastného vrecka. "Na utorkovej konferencii Minerva sa naša strana definitívne dohodne, akým spôsobom a kedy spoplatnenie zavedieme," povedal šéf školského parlamentného výboru Ferdinand Devínsky (SDKÚ). Pre ministra školstva Lászlóa Szigetiho (SMK) je to prípustné len vtedy, ak popri spoplatnení budú dobre fungovať aj kompenzačné mechanizmy - študentský pôžičkový fond, sociálne a motivačné štipendiá. "Pre SMK spoplatnenie však nie je prioritou do nového volebného obdobia." Smer a ĽS-HZDS sú kategoricky proti. So stranou, ktorá bude chcieť presadiť poplatky, Smer dokonca nechce byť v jednej vláde. Proti spoplatneniu sú aj školskí odborári. Vysoké školy majú v tejto problematike jasno. "Otázku spoplatnenia treba vyriešiť tak či onak. Dôležité je, aby sa táto debata už uzavrela, inak to zbytočne znervózňuje akademickú obec," zdôraznil rektor Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay. Do úvahy podľa neho pripadá napríklad maďarský model, podľa ktorého platia čiastočne za štúdium iba externisti.

Všetko treba doladiť
Zavedenie normatívneho financovania školstva, monitor deviatakov, externá maturita. To sú podľa odborníkov na školstvo najdôležitejšie rezortné zmeny tohto volebného obdobia. Katarína Hamerlová z ministerstva školstva navyše pripomína, že sa podarilo aj výrazne zvýšiť pedagógom platy - naposledy v júli 2005 v priemere o dve tisícky. "Ďalšími úspešnými krokmi boli informatizácia škôl, pôžičky pre začínajúcich pedagógov či motivačné štipendiá." Podľa podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho sa vďaka zmene financovania začal stabilizovať finančný a majetkový systém regionálneho školstva. Zároveň však dodáva - objem peňazí je nedostatočný. "Normatívne financovanie má klady aj zápory. Zaviedlo pravidlá pre financovanie, vnieslo tam poriadok, ale systém je stále nevyvážený," upozorňuje aj Gašperan. Tento rok je podľa neho normatív veľmi nepriaznivo nastavený pre základné a špeciálne školy, ktoré budú potrebovať dofinancovanie. "To sa muselo robiť prakticky každý rok. Školám niekedy chýbala aj miliarda korún, vlani to bolo 300 miliónov, na tento rok počítame tiež 300 miliónov." Gašperan dodáva, že systém je príliš trhový a školy sú nútené kradnúť si žiakov.

Čo sa v školstve podarilo:
- reforma financovania regionálneho školstva
- vyššie platy pre mladých učiteľov
- vznik univerzity pre vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti - Univerzity J. Selyeho v Komárne
- príprava čiastkovej zmluvy so Svätou stolicou v oblasti školstva - náboženstvo na prvom stupni základných škôl v alternácii s etikou
- vyššie dotácie pre vysoké a regionálne školstvo
Zdroj: hn