Hlasné „áno“ Sarkozymu

Najhoršie riziko je to, ktoré nepodstúpime, nechal sa počuť svojho času francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy. Včera sa na takúto cestu aj vybral: na kongrese pravicovej Únie pre ľudové hnutie (UMP) ho 98 percent delegátov oficiálne vyslalo ako svojho kandidáta na post prezidenta. Po 30 rokoch vo veľkej politike tak - podľa niektorých komentárov - "novodobý Napoleon" hlasno zaklopal na dvere Elyzejského paláca.
Ekonomický liberál už teraz ohlasuje veľké zbohom modelu sociálneho štátu z ostatných rokov, rovnako avizuje zblíženie sa so Spojenými štátmi. Jasne sa tak vymedzuje voči svojej najväčšej rivalke - kandidátke socialistov Ségolene Royalovej. Aj keď by mala definitíva padnúť až v druhej polovici apríla, už dnes naznačujú prieskumy verejnej mienky mimoriadne tesný súboj.
Elity neprišli
Sarkozy sa vyhol primárkam v strane a bol jediným straníckym kandidátom. V jeho prospech sa vzdala kandidatúry aj ministerka obrany Michelle Alliotová-Marieová, ktorá túto možnosť takisto zvažovala. Napriek tomu viselo nad voľbou kandidáta veľké množstvo nezodpovedných otáznikov.
Príklad? Súčasný prezident Jacques Chirac sa na nominačnom kongrese nezúčastnil. Premiér Dominique de Villepin sa ukázal, ale nevolil.
Sloboda, bratstvo a reformy
Pracovitý politik a ekonomický liberál Sarkozy v záverečnom prejave na zjazde sa označil za nositeľa zmien, ktoré krajina potrebuje. Nechce "kapitalizmus bez regule" ani "opatrovateľskú spoločnosť", ktorú podľa neho sľubuje ľavica.
Je známy svojou nulovou toleranciou zločinu, ktorá sa osvedčila počas nepokojov na parížskych predmestiach. Podľa analytikov však Francúzom robia vrásky na čele skôr jeho vízie prinútiť Francúzov viac pracovať a snahy oklieštiť "život nad pomery".
Maďarské korene
Syn maďarského aristokrata má povesť húževnatého človeka. Už ako 28-ročný bol najmladším francúzskym starostom v parížskom predmestí Neuvilly. Neskôr sa stal ministrom rozpočtu a hovorcom vlády Edouarda Balladura v rokoch 1993 až 1995.
Pôvodne mala pravicová únia slúžiť Chiracovým prezidentským snahám. Sarkozy v nej v roku 2004 prevzal jej kormidlo a ako jeden z hardlinerov v strane sa nebál radikálnych riešení citlivých "francúzskych" otázok ako napríklad nelegálna imigácia. Súčasný prezident môže jeho odvážne snahy ešte zmariť, ale Chiracovu kandidatúru vo Francúzsku považujú za málo pravdepodobnú.