Čo prinesie leto? Teplo a euro

O rok Slovensko poskytne Európskej centrálnej banke a Európskej komisii údaje o plnení maastrichtských kritérií pre vstup do eurozóny. Na ich základe európske inštitúcie vypracujú konvergenčné správy, v ktorých odporučia alebo zamietnu našej krajine vstup do eurozóny. Zo štyroch kritérií dnes spĺňame stabilitu dlhodobých úrokových sadzieb a ešte nikto nespochybnil stabilitu výmenného kurzu. Koncom leta by sme podľa analytikov mali splniť inflačné kritérium. Čakať sa bude už len na kritérium schodku verejných financií, ktorého naplnenie je jedným z hlavných cieľov vlády.

Inflácia v auguste
Ostro sledovaným kritériom, najmä zo strany Národnej banky, je plnenie inflácie. Toto kritérium by sme podľa nej mali tento rok bez problémov splniť. "NBS predpokladá, že v roku 2007 bude splnené nielen naše inflačné kritérium, ktoré sme si dali v rámci inflačného cielenia, ale súčasne by sme mali splniť aj maastrichtské kritérium," povedal ešte v januári člen bankovej rady Peter Ševčovic.
Podobný názor majú aj bankoví analytici. Inflačné kritérium vyžaduje, aby priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nepresiahla priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. V apríli dosiahla referenčná hodnota pre toto kritérium tri percentá, na Slovensku sme zaznamenali 3,5 percenta. Podľa odborníkov sme v plnení tejto podmienky na dobrej ceste. Väčšina opýtaných analytikov sa zhoduje v tom, že toto kritérium by sme mohli začať plniť v júli alebo auguste. "Pokiaľ budeme uvažovať, že referenčná hodnota bude tri percentá, tak plniť maastrichtské kritérium pre infláciu budeme v júli," myslí si analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Podľa aprílového prieskumu inštitútu INEKO, ktorý oslovil 18 ekonomických analytikov, bude referenčná priemerná inflácia 2,8 percenta. V takom prípade by sme ju dosiahli v auguste.

"Určitá komplikácia je v tom, že inflačné kritérium sa každý mesiac mení," upozorňuje analytik Tatra banky Ľubomír Valachy. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka by sme mali toto kritérium s rezervou plniť už v decembri. Vtedy by mala byť priemerná harmonizovaná inflácia na Slovensku dve percentá. V eurozóne sa tento ukazovateľ pohybuje medzi dvoma a tromi percentami. V súčasnosti to vyzerá, že bude bližšie k trom.

Medzi inflačné riziká tradične patrí vývoj cien ropy na svetových trhoch. Globálne faktory majú vplyv na všetkých, takže toto kritérium by bolo ovplyvnené aj v ostatných krajinách eurozóny.

Dve v jednom
Kritérium verejných financií v sebe skrýva dve podmienky - ich deficit za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť tri percentá a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP. Štátny dlh je u nás približne 30 percent HDP, takže v tejto oblasti sme "za vodou". Deficit verejných financií bol za minulý rok 3,4 percenta, za tento rok chce vláda dosiahnuť niečo nad 2,9 percenta vrátane nákladov na dôchodkovú reformu. "Schodok pod tri percentá HDP patrí medzi priority vlády, preto si myslím, že toto kritérium sa splní," hovorí Koršňák. Tohtoročný vývoj štátneho rozpočtu je podľa neho horší, ale zatiaľ nevytvára dôvod na obavy z nesplnenia záväzku kabinetu. Definitívne údaje o schodku sa podľa Čechovičovej dozvieme pri zverejnení štátneho záverečného účtu na prelome apríla - mája na budúci rok.

Sadzby v suchu
Žiadny problém pre Slovensko nepredstavuje stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Toto kritérium, podľa ktorého priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body, plníme už od vstupu do únie v máji 2004. Plnenie kritéria úrokových sadzieb patrí k monetárnym konvergenčným kritériám a vzhľadom na existenciu inflačného kritéria plní iba doplňujúcu úlohu a vo svojej podstate je redukovateľne," približuje vzťah medzi sadzbami a infláciou analytička ING Bank Lucia Štekláčová.

Kurz zatiaľ bez výhrad
Stabilita meny je ďalším kritériom, ktoré plníme i napriek tomu, že naša mena sa oproti euru posilnila v minulom roku o osem percent. Zo strany Európskej centrálnej banky sa však neozvali žiadne oficiálne hlasy spochybňujúce stálosť koruny. Slovensko dokonca v tomto roku zhodnotilo centrálnu paritu, čiže stredový kurz, v ktorom sa má koruna pohybovať počas dvojročného pôsobenia v Mechanizme výmenných kurzov ERM II. Pôvodná centrálna parita bola 38,455 koruny za euro, v marci sa zmenila na 35,44 koruny za euro. Domáca mena sa môže pohybovať oboma smermi v 15-percentuálnom pásme. Zatiaľ sa to korune, aj pomocou nástrojov centrálnej banky, darí.

HARMONOGRAM ZAVEDENIA EURA NA SLOVENSKU

28. november 2005 – Vstup SR do mechanizmu výmených kurzov ERM II
Jún 2008 – Stanovenie konverzného kurzu, ktorým sa bude prepočítavať hodnota tovarov
Júl 2008 – Ceny budú vedené už aj v eurách
1. január 2009 – Euro deň – euro sa stane oficiálnou národnou menou SR
16. január 2009 – V obchodoch sa dá ešte platiť aj slovenskou korunou
1. január 2010 – Skončí sa povinné duálne oceňovanie

Plnenie maastrichtských kritérií (v %)
	Obdobie	Hodnota	Referenčný limit*
Inflácia (priemer)	máj 06 – apr 07	3,5	3,0
Fiškálny deficit/HDP	2006	3,4	3,0
Verejný dlh/HDP	2006	30,7	60
Dlhodobé sadzby (priemer)	máj 06 – apr 07	4,5	6,4
* ak by boli kritériá hodnotené v súčasnosti; referenčná hodnota je v prípade inflácie a dlhodobých sadzieb pohyblivá. Koruna sa tiež musí najmenej dva roky pred hodnotením pohybovať v rámci pásma ERM II (+/- 15% okolo centrálnej parity 38,455 SKK/EUR).