Kým nebude euro, dane neklesnú

Za tri mesiace je rozpočet v schodku 13 miliárd korún. Neobávate sa, že by tento trend mohol pokračovať a mohol by ohroziť splnenie maastrichtského kritéria na zavedenie eura?
- Nie. To je jednoznačná odpoveď.

Opozičná SDKÚ-DS predložila svoj koncept znižovania daní. Aké vidí ministerstvo možnosti v tomto smere?
- Momentálne je agendou opozície otázka znižovania daní a zjavne sa ju rozhodli živiť dlhodobejšie. Ministerstvo financií analyzovalo možnosti znižovania daní jednak formou rozširovania daňového základu, ale aj zmenami sadzieb. Máme to rozanalyzované a spracované podrobne. Avšak momentálne riešiť akékoľvek zmeny v daňovom systéme je podľa nás nevhodné vzhľadom na to, že je nutné, aby daňový systém mal aj nejakú predvídateľnosť a momentálne sme vo finálnom procese prístupu do eurozóny. Ako viete, sme pod prísnou kontrolou a musíme splniť všetky maastrichtské kritériá. Musíme sa opierať o presné údaje a dáta, aby sme boli schopní v tomto momente riadiť verejné financie efektívne a úspešne. Vidím to tak, že momentálne téma znižovania daní, a vôbec zásadnej zmeny daňového systému, nie je aktuálna.

Kedy by mohla byť aktuálna?
- Neriešime to teraz ako prioritnú vec. Prioritou číslo jeden tejto vlády je vstup do eurozóny, ktorý považujeme za jednu z najvýznamnejších udalostí vôbec v histórii Slovenska. Hlavne z ekonomického hľadiska je to azda jedna z najzásadnejších vecí, ku ktorej má dôjsť. Sústreďujeme sa na túto hlavnú tému a keď sa s tým vyrovnáme, dúfam a verím, že úspešne, tak sa začneme venovať aj ďalším témam.

Čo reforma daňovej a colnej správy?
- Tá sa bude riešiť, ale ponímame to komplexnejšie v rámci celej reformy štátnej správy.

Existuje nejaká koncepcia, na základe ktorej sa bude postupovať v blízkej budúcnosti?
- Tvoríme ju. Máme už hotové určité návrhy, čakáme však na to, kým sa dokončí koncepcia informatizácie spoločnosti. V rámci toho chceme zaujať komplexnejšie stanovisko k viacerým veciam, ako je centrálne verejné obstarávanie a množstvo ďalších podporných systémov, o ktorých si myslíme, že by mali byť zahrnuté v reforme verejnej správy.

Mnoho zamestnancov na nižších stupňoch daňových úradov sa však sťažuje, že zarábajú veľmi málo....
- Zmysel zlepšenia celej štruktúry štátnej správy je v tom, aby bola optimálne personálne obsadená. Ušetrením množstva ľudských zdrojov sa vytvorí väčší priestor na lepšie odmeňovanie tých, ktorí tam budú v danom momente. Chceme teda, aby sme zefektívnili výkon štátnej správy, sprehľadnili všetky toky, zracionalizovali všetko, čo sa dá. Štátna správa je v rovnakom stave už desiatky rokov: V podstate sa to valí z vlády na vládu v tej istej podobe, v akej to je a nedošlo k žiadnej zásadnej zmene štruktúry.

Minulá šéfka daňového riaditeľstva urobila niektoré zmeny...
- Ale nie zásadnú štrukturálnu zmenu. Pripúšťam, že sa uskutočnili kozmetické úpravy. Rovnako, pointou nie je len prepúšťanie ľudí. Dôležité je, aby sa naozaj zanalyzoval stav, v akom sa daňové úrady nachádzajú, a hlavne v akom by mali byť, aby plnili svoje úlohy. A ten proces si vyžaduje množstvo krokov. Nehovorím, že sa to stane zajtra, ale v každom prípade ambíciu máme a ministerstvo určite bude celý tento proces podporovať. Navyše máme množstvo naozaj dobrých nápadov. Budeme sa preto snažiť, aby sme v strednodobom horizonte prišli so zmysluplnou verziou. Nie len opticky niečo deklarovali a v podstate nakoniec nič neurobili.

Čo si predstavujete pod strednodobým horizontom?
- Tento moment možno ťažko presne odhadnúť, pretože veci v štátnej správe sú naozaj zložité. V niektorých súkromných firmách by sa tento proces určite dal urobiť jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie. Je tu určitá zotrvačnosť a prirodzený odpor zo strany mnohých úradníkov. Budeme sa to snažiť uskutočniť najrýchlejšie, ako sa dá. Myslím si, že keby sme začali ten proces systémovo a s jasnou koncepciou, už aj to je veľký pokrok v tom, že by ho niekto jedného dňa dokončil. Či už to budeme my alebo niekto iný. Treba sa vybrať správnym smerom. Hlavný problém vidím aj v tom, že najväčším obmedzením v rámci tejto témy je nízka úroveň informatizácie. A to je kľúčový nástroj na to, aby sme sa mohli pohnúť. Dnes nemáme taký detailný prehľad o situácii, aby sme mohli relevantne zaujať stanovisko. Potrebujeme dostatok relevantných dát na to, aby sme vôbec túto situáciu rozanalyzovali. Je to celé rozpadnuté na množstvo kusov, ktoré treba najprv zjednotiť a vidieť to v jasnom obraze.

Spomínali ste zavedenie eura ako najvýznamnejšiu ekonomickú udalosť pre túto vládu. V otázke prípravy na jeho prijatie sa v poslednom čase ozvali dosť kritické hlasy, ktoré hovoria o meškaní príprav, ba dokonca, že už je v niektorých prípadoch neskoro...
- Neskoro určite nie. Času je podľa nás dosť a práve skúsenosti z iných krajín hovoria o tom, že vôbec nie sme v nejakom výraznom meškaní, ak vôbec v nejakom. Agenda sa výrazným spôsobom zakceleruje v najbližšom období. Podľa našich analýz máme stále dostatok času na to, aby sme všetky úlohy, ktoré sú s tým spojené, zvládli bez väčších problémov. Samozrejme, že kritické hlasy budú vždy. Niektoré veci sa dajú určite robiť lepšie aj horšie, ale v tomto momente by som to nehodnotil. Pre nás je dôležitý výsledok a naozaj všetky naše aktivity sú podriadené tomuto prioritnému cieľu. Ministerstvo túto situáciu nepodceňuje. Naopak, berieme ju výsostne vážne a urobíme všetko pre to, aby sme to úspešne zvládli.

Premiér Robert Fico minulý týždeň sľúbil zníženie DPH na knihy a internet, ak to podmienky dovolia. Bude na to priestor v súvislosti s deficitom verejných financií?
- Uvidíme podľa stavu a vývoja ekonomiky, aké ďalšie opatrenia sa budú dať realizovať tento a v budúcich rokoch. V súvislosti s tým by som pripomenul, ako ste aj v prvej otázke načrtli schodok rozpočtu, toto nie je veľmi dôležitá informácia, pretože všetky dôležité informácie sa odvíjajú aj tak od akruálneho princípu v metodike ESA 95. Predbežné výsledky za tento rok a relevantné predikcie, ako sa bude ekonomika vyvíjať, sa dozvieme až v polovici roka, keď urobíme polročnú analýzu. Na základe toho budeme schopní reagovať na rôzne ďalšie dopyty zo strany jednotlivých rozpočtových kapitol, ktoré sú v tomto roku, alebo v budúcich rokoch. Samozrejme, bezprostredne to súvisí aj s finalizáciou návrhov rozpočtu verejnej správy na roky 2008 - 2010.

Z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že vláda sa bude zaoberať znižovaním daňového zaťaženia občanov prostredníctvom zvyšovania odpočítateľnej položky. Zatiaľ k tomu nedošlo. Uvažuje sa o naplnení tohto sľubu?
- Taktiež to spadá do kategórie zásadnej nemennosti daňového systému ako takého v tomto momente. Týmto sa budeme zaoberať neskôr.

To znamená, že po prijatí eura?
- V podstate vo všetkých zásadných rozhodnutiach budeme pokračovať po tom, keď budeme mať jasno, do akej miery spĺňame túto prioritnú úlohu. To znamená, že to nemusí byť až po zavedení eura, ale ak budeme o rok vedieť, či to euro máme alebo nemáme na 99 percent isté.

Konverzný kurz, ktorým sa budú meniť koruny na eurá, by mal byť stanovený, resp. známy verejnosti v lete budúceho roka. Existujú však dohady, že by sa to mohlo stať skôr, možno už aj koncom tohto roka...
- Sú to špekulácie. Je to neaktuálne. Myslím si, že je zrejmé, že kurz sa bude stanovovať naozaj až v polovici budúceho roka. Tak, ako je to dnes v prípade Malty a Cypru a ako to bolo aj v prípade Slovinska.

Ako vyzerá zavedenie dane z darovania pre tretie osoby a taktiež zdaňovanie dividend?
- Opäť je to v kategórii momentálnej nemennosti daňového systému ako takého.

V konečnom dôsledku, ak by to však malo pozitívny vplyv na plnenie rozpočtu...
- Napriek tomu momentálne so žiadnymi takýmito návrhmi nepracujeme. Pripomínam ešte raz, že priorita číslo jeden je zavedenie eura. Možno, že táto zmena je z opačnej strany, ale zmenu daňového systému berieme ako komplex. Nebudeme robiť postupné zmeny, ale budeme sa snažiť vyrovnať sa s jednotlivými otázkami komplexne a v jednom kroku.

Ako prebiehajú rokovania so Slovnaftom o cene palív?
- Ministerstvo financií sa priamo nezúčastňuje na týchto rokovaniach, i keď máme prehľad o tom, aká je situácia. Participujeme na tom v konzultačnej rovine. Všetci si uvedomujeme, že ide o súkromnú spoločnosť, ktorá svojím spôsobom funguje autonómne a vláda nemá nástroj na to, aby cenu regulovala. Avšak táto vláda si jednoznačne stanovila ambíciu vplývať v maximálne prípustnej legálnej forme na všetky podniky s dominantným postavením, aby toto svoje postavenie nezneužívali a aby sa snažili fungovať v režime, ktorý odzrkadľuje súčasnú situáciu na Slovensku.

Akým spôsobom teda vplývate na tieto spoločnosti, konkrétne na Slovnaft?
- Keď sa pýtate na niektoré konkrétne nástroje, dnes ich už veľa nemáme. Štát ako taký má zriadené inštitúcie, ktoré majú možnosť monitorovať činnosť dominantných podnikov a vyhodnocovať, či nezneužívajú svoje postavenie.

Ministerstvo spravodlivosti dalo znovu do pripomienkového konania novely zákonov, ktoré stanovujú maximálne úrokové sadzby pri úveroch, konkrétne ročnú percentuálnu mieru nákladov, na päťnásobok repo sadzby. V súčasnosti by to bolo 21,25 percenta, čo nespĺňajú ani viaceré spotrebné úvery bánk, alebo za určitých podmienok ani kreditné karty. Aký je názor ministerstva?
- Ministerstvo financií pripravuje návrhy opatrení, ktoré sú z kategórii, ktoré nazývame ochrana spotrebiteľa. Celá nosná téma je naozaj ochrana spotrebiteľa. A v súvislosti s tým sa chceme zaoberať aj s problematikou úžery a neprimeraných úrokových sadzieb. V rámci toho máme podrobnú analýzu, kde sú slabé miesta a určite prídeme aj my s viacerými návrhmi. Predpokladám, že vyvinieme iniciatívu na to, aby sme boli s ministerstvom spravodlivosti plne súčinní. Skôr by som bol rád, keby sme to mali ako komplexnú vec v rámci posilňovania ochrany spotrebiteľa na tomto trhu. Pretože je to jedna z vecí, ktorej sa chceme venovať. Čiže by bolo pravdepodobne vhodnejšie, keby sa tomu venovalo len jedno ministerstvo. Máme viac opatrení v súvislosti s finančným trhom, tak by bolo najvhodnejšie, keby to riešilo ministerstvo financií. To bude vec dohody s ministerstvom spravodlivosti, avšak nemyslím si, že by sme sa nedohodli.

Viete konkretizovať limity, ktoré máte v návrhu?
- Budeme sa to snažiť zregulovať nejakým spôsobom do zmysluplnej podoby.

Čo si predstavujete pod pojmom zmysluplná podoba?
- V tomto prípade existuje kolízia s viacerými opatreniami, ktoré treba vyriešiť legislatívne a musia sa s tým zaoberať detailne odborníci. Počkajte si na hotový koncept, aby sme nevyvolávali zbytočne tému, ktorá takmer ešte nie je.

V akom štádiu je odškodnenie klientov nebankových subjektov?
- Tiež je to veľmi komplexná otázka, je to aj právny problém, ktorý sa snažíme riešiť v spolupráci s prokuratúrou a ministerstvom spravodlivosti. Hľadáme odpovede na mnohé otázky, ktoré vznikli v súvislosti s tým. Ono to nie je len primárne finančný problém, ale aj právny. A je to naozaj veľmi komplexná otázka, ktorú sa nám zatiaľ nepodarilo vyriešiť.

Čiastkové odpovede na niektoré otázky sú známe?
- Existuje viac možností, viac návrhov, riešení. Zatiaľ však žiadne konkrétne, s ktorým by sme sa boli schopní pohnúť výrazne ďalej, nemáme.

Koruna sa oslabuje. Existujú názory, že je to z dôvodu obáv investorov z vyšších rizík pri splnení maastrichtských kritérií, a najmä toho fiškálneho...
- A kto to povedal? Ja som to v takejto konkrétnej podobe, ako vy hovoríte, nezachytil a neskúmal, pretože veľa ľudí sa vyjadruje k mnohým témam. A nedá sa, samozrejme, reagovať na všetko. To máte podobné ako s rastom ekonomiky. Niekto predpovedal, že bude dvojciferný. Ministerstvo financií pritom nič také nepredpovedalo a z našej strany bola na tento rok odhadovaná optimistická úroveň rastu HDP na úrovni deviatich percent. Navyše, vo východiskách je oveľa konzervatívnejší názor, takže my sme veľmi spokojní s momentálnym vývojom. Ale je to predčasné hodnotiť takto, pretože naozaj relevantné dáta budú až o pol roka, kedy budeme vedieť povedať oveľa viac. A keď ste túto tému už načali, tak vývoj kurzu je vo väčšej miere regionálnou záležitosťou a naša mena je veľmi silne ovplyvňovaná vývojom regiónu ako takého. Najviac pohybov treba hľadať v tomto mechanizme.

Stretol som sa aj s hlasmi, ktoré spochybňujú reálnosť zaviazania sa na prijatie eura. Ako to vnímate?
- Existujú stovky rôznych názorov. Aj ja mám na tisíc vecí tisíc rôznych názorov. Treba to brať v tom kontexte, v akom to je. Pre nás sú dôležité naše výpočty a stanoviská relevantných inštitúcií. Hlavne Európskej komisie, OECD, Medzinárodného menového fondu. S odborníkmi z týchto inštitúcií sme zosynchronizovaní, pravidelne nás kontrolujú, monitorujú, majú prístup k všetkým údajom, my ich veľmi pozorne počúvame. Najmä v tom, na čo nás upozorňujú, v čom sú podľa nich riziká. Samozrejme, že riziká sú vždy, v každom procese. Preto netvrdím, že sme kritériá už splnili. Samozrejme, prebehne riadny hodnotiaci proces, ktorý má presnú štruktúru a presne sú dané inštitúcie, ktoré finálny výrok aj vyslovia. Teda dnes niečo predčasne vyslovovať je zbytočné. My pripúšťame kritiku aj našich krokov. Samozrejme, mapujeme a monitorujeme to, v čom si niekto myslí, že robíme chyby a snažíme sa na to pragmaticky reagovať.

Ako hodnotíte súčasný kurz koruny?
Ako to myslíte?

Či je nadhodnotený, podhodnotený, reálny...
- Ja môžem zaujať stanovisko, ktoré mi predpisy dovoľujú v rámci toho, že prehodnotenie centrálnej parity bolo na adekvátnej úrovni a podľa nás v správny čas.