Jukos sám sebe vykopal jamu

Mal za úlohu rozpredať a speňažiť majetok Jukosu. Poslednou aukciou boli zahraničné aktíva vrátane Transpetrolu sústredené vo firme Yukos Finance. Či mal právo predávať, dozvie sa od holandských sudcov koncom tohto mesiaca. „Všetky vznikajúce problémy bude riešiť nový majiteľ,“ hovorí správca konkurznej podstaty spoločnosti Jukos Eduard Rebgun.
Čo bude s balíkom 49 percent akcií Transpetrolu?
– Stále patrí firme Yukos Finance. Avšak 100 percent akcií Yukosu Finance bolo predaných na aukcii spoločnosti s ručením obmedzeným Promnefťstroj. Je to teda otázka pre jej predstaviteľov.
Yukos Finance ste predali 15. augusta za 307 miliónov dolárov. Prečo ste sa rozhodli aktíva predať?
– Všetky aktíva patriace Jukosu, vrátane zahraničných, musia byť predané a získané peniaze sa musia dostať do konkurznej podstaty. To je požiadavka zákona. Áno, zákony niektorých krajín nie sú nadviazané na naše zákony. Ale v USA a v Európe, dokonca aj pri vážnom odpore, sme našli pochopenie u sudcov. V máji bolo prijaté rozhodnutie holandského súdu o zákonnosti výkonu akcionárskych práv a povinností správcom konkurznej podstaty ako jediného akcionára Yukosu Finance a jeho práve odvolať predchádzajúce vedenie firmy a vymenovať Sergeja Šmeľkova a Leenara Hogenbruggeho. Určité rozhodnutia spochybňujú bývalí riaditelia dodnes.
Predaj Yukosu Finance nemusí byť právoplatný, existujú súdne spory. Malo v tejto situácii zmysel predávať?
– Sme obmedzení časovým rámcom ruského zákona o bankrote. Čo sa týka Yukosu Finance a iných zahraničných podnikov, prekážky mne ako správcovi konkurznej podstaty robí bývalé vedenie Jukosu, ale my sa budeme snažiť ich prekonať. Treba povedať, že niektoré aktíva patriace Yukosu Finance boli odovzdané do správy holandskej nadácie Stichting Administratiekantoor Yukos International. Inak povedané, nový kupujúci kúpil toto aktívum so všetkými existujúcimi súdnymi spormi, možnými finančnými rizikami a inými nákladmi, znamená to, že kúpil situáciu. Teraz práve on bude riešiť všetky vznikajúce problémy.
Čo viete o spoločnosti Promnefťstroj?
– Nezaoberáme sa otázkami štrukturálnej skladby spoločností zaujímajúcich sa o „loty“ a o víťazov aukcií. Nezisťujeme majetkovú previazanosť majiteľov. Je to skôr úloha Federálneho protimonopolného úradu. Ako vyhlásil pán Lynch, táto spoločnosť je súčasťou majetkovej štruktúry firmy Monte Valle, ktorá sa (predtým) zúčastnila na aukcii číslo štyri a vyhrala ich, kúpiac niekoľko energetických aktív Jukosu.
Podľa vyhlásení tlačovej tajomníčky Clare Davidson správca konkurznej podstaty Jukosu vôbec nemal právo predať akcie Yukosu Finance...
– Pani Clare Davidson je veľmi zaujímavá osoba. Po prvé, pravidelne vystupuje ako predstaviteľka firmy Jukos, hoci som jej toto právo neudelil. Od augusta 2006 jej toto právo nikto okrem mňa nemohol dať. Ak má pani Davidson problémy s prečítaním zákona, mohla by to prekonzultovať s predsedom predstavenstva Viktorom Geraščenkom. Po druhé, periodicky vystupuje menom firmy Yukos Finance, hoci riaditelia Šmeľkov a Hogenbrugge mi referovali, že jej neudelili plnú moc. Jej odvolávanie sa na príkazy Davida Godfreya a Brucea Misamora, ktorí zastupujú záujmy bývalého manažmentu Jukosu v zahraničí, mi tiež nie sú úplne jasné. Menovaní páni prestali byť riaditeľmi Yukosu Finance pred rokom. Holandské súdy uznali oprávnenosť ich odvolania. Mimochodom, aby ste sa o tom presvedčili, stačí si v holandskom obchodnom registri pozrieť, kto sú evidovaní riaditelia Yukosu Finance. Po tretie, vo vystúpeniach pani Davidson sa fakty podávajú v takom svojráznom kontexte, že sa dajú vnímať presne, ale presne naopak.
Na jednej z posledných tlačových konferencií Clare Davidson vyhlásila, že 12. júla holandský súd zakázal firme TMF Managment odovzdať Šmeľkovovi a Hoggenbrugeovi originál certifikátu akcií Transpetrolu. Je to pravda?
– V úvodzovkách zabudla dodať, že súd zakázal certifikát odovzdať aj pánom Gdfreyovi a Misamorovi. Jednoducho sudcovia sa rozhodli dočkať sa konečného rozhodnutia súdov v rade žalôb, ktoré práve oni podali. Napríklad bývalé vedenie tvrdí, že akcie Transpetrolu, ktoré kedysi patrili Yukosu Finance, odovzdali do Yukosu International UK. Ako viem, takáto operácia sa mohla uskutočniť len so súhlasom slovenskej vlády. Podľa tvrdení vašich oficiálnych predstaviteľov im vláda toto povolenie nedala. Ale aj v Centrálnom depozitári cenných papierov Slovenskej republiky sú akcie ako predtým evidované na firme Yukos Finance. Práve preto páni Godfrey a Misamore museli opustiť valné zhromaždenia akcionárov Transpetrolu v minulom a tomto roku.
Prečo vaši riaditelia v Yukose Finance neurobili zmeny v Predstavenstve a Dozornej rade Transpetrolu?
– Na obidvoch valných zhromaždeniach sme zmeny navrhovali, ale Ministerstvo hospodárstva SR na ne nereagovalo a nepodporilo ich.
Ale veď časť členov predstavenstva a dozornej rady, ktorá zastupuje slovenskú stranu, bola vymenená ešte v novembri minulého roku. Znamená to, že vaši predstavitelia za nich hlasovali?
– Samozrejme, medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Yukosom Finance bola v roku 2002 uzavretá Akcionárska dohoda, ktorá určuje vzájomné práva a povinnosti. Podľa tohto dokumentu, ak si jeden akcionár v rámci dohodnutej kvóty zastúpenia želá odvolať v minulosti vymenovaných zástupcov a vymenovať nových, druhý akcionár sa zaväzuje neprekážať mu v tom, teda neblokovať valné zhromaždenie, na ktorom je v programe podobná kádrová otázka, nehlasovať proti navrhovaných kandidátov...
Prečo teda Ministerstvo hospodárstva SR nehlasovalo za vašich kandidátov?
– Nekomentujem. Zrejme mali na to vážne dôvody, hoci sú nepochopiteľné. Dúfam, že vo vzťahu k novým predstaviteľom Yukosu Finance sa budú podmienky Akcionárskej dohody napĺňať v plnom rozsahu.
Keď sa bankrot Jukosu skončí, čo bude so samotnou spoločnosťou? Bude zlikvidovaná?
– Áno. Teoreticky je možný aj iný variant. Napríklad vyrovnanie. Tieto otázky budeme riešiť až vtedy, keď ich dostaneme.
S akými komplikáciami ste sa stretli počas bankrotu?
– Komplikácií bolo veľa. Neexistovala prax bankrotu vertikálne organizovaného holdingu. Bankrot, proces konkurzu, vynútená likvidácia – to nie vždy znamená zastavenie výroby, prepustenie všetkých zamestnancov a rozpredaj majetku. Prakticky sme predávali viac ako 350 podnikov. Nezávisle od vlastníka musela byť zachovaná výroba, a nie zastavená, ľudia si museli zachovať pracovné miesta. Objavovalo sa nie málo zložitých problémov v oblasti riadenia.
Napriek tomu bol možný variant finančného ozdravenia firmy? Teraz sa hovorí, že firma bola prakticky zničená...
– Čo sa týka otázok finančného ozdravenia, nie je to v kompetencii správcu konkurznej podstaty. Bohužiaľ, pre nesprávnu daňovú politiku si Jukos sám sebe vykopal jamu, do ktorej spadol. Nikto firmu zámerne nebankrotoval.
Vaši oponenti, teda bývalé vedenie Jukosu, tvrdia, že ruská administratíva začal bankrot s cieľom zničiť firmu...
– Zamotávajú. S vyhlásením bankrotu vystúpili nie akési ruské firmy alebo inštitúcie, ale najznámejšie západné banky v roku 2006. Právo na dožadovanie sa splatenia týchto úverov bolo určené britským súdom a následne potvrdené holandským súdom. Už dlho predtým, ako ukázala finančná analýza, činnosť Jukosu bola stratová. Stalo sa to už v tom období, keď firma nemala veľké záväzky voči daňovým úradom a jej činnosť nebola zaťažená zákazmi súdov, obmedzeniami a uväzneniami časti manažmentu. Od roku 2004 prestala firma s veľkoobchodom s ropnými produktmi, ktorý v roku 2003 predstavoval tretinu zo všetkých ňou predaných tovarov a služieb. V roku 2004 Jukos požiadal o ochranu pred veriteľmi, teda vyhlásil na seba bankrot. Buď sa snažili oklamať súd v USA, alebo skutočne zbankrotovali. Viera v to, že sa dva roky v súlade s harmonogramom vyrovnajú s veriteľmi, nebola. Veritelia, teda aj daňové úrady, neuverili a spočítali si, že to lepšie urobí správca konkurznej podstaty. Neuverili ani zahraničné banky. Keď dostali rozhodnutie súdu v Londýne, odcestovali do Moskvy s vyhlásením o bankrote. Tak sa začal proces bankrotu.
Koľko mala firma veriteľov a aká bola celková suma zadlženosti?
– Podľa posledných údajov sa do registra zapísalo 123 požiadaviek viac ako 60 veriteľov na sumu vyše 709 miliárd rubľov. Nemáme veriteľov v prvom rade, ktorým by sme boli dlžní kvôli nešťastným prípadom či smrti. V druhom rade to bola zadlženosť v mzdách, dovolenkových odmenách, platbách na základe zmlúv. Tu sme mali dvanásť veriteľov. Všetkých 1 935 660,30 rubľa sme im vyplatili. Veriteľmi v treťom rade, to sú dlhy 50 veriteľov, ktorými boli firmy, spoločnosti z rôznych odvetví. Firma im dlhovala 412 miliárd rubľov. Požiadavky 14 veriteľov, ktorí si nárokovali na zaplatenie pokút, sankčných poplatkov a iných ekonomických sankcií prevyšovali 296 miliárd rubľov. Okrem toho sme do zoznamu požiadaviek zapísali nároky, ktoré budú uspokojené po vyplatení veriteľov v treťom rade. Patrí medzi nich sedem veriteľov, ktorí chcú 1,27 miliardy rubľov.
Kto sú základní veritelia?
– Rosnefť, Federálna daňová služba, Sibírska servisná spoločnosť, rafinérie Samaraneftegaz, Tomsknefť a iné.
Boli peniaze vyplatené veriteľom?
– Čiastočne. Koncom júna sme prijali rozhodnutie o začiatku vyplácania veriteľom v treťom rade. Boli umorené dlhy voči 50 veriteľom v treťom rade na sumu prevyšujúcu 400 miliárd rubľov. V súčasnosti je celková zadlženosť voči konkurzným veriteľom 309,51 miliardy rubľov.
Čo prekáža výplate zvyšných peňazí? Konkurzná podstata má hodnotu takmer 800 miliárd rubľov...
– Ak sa do úvahy vezmú dve posledné aukcie, táto suma sa zväčšila o 40 miliárd rubľov. V najbližšom čase budeme vyplácať zvyšok sumy. Značné sumy peňazí budeme vyplácať ako dane – je to vyše 218 miliárd rubľov. Okrem toho musíme rezervovať peniaze na vyplácanie veriteľov v treťom rade a zaplatiť za prevádzkovú činnosť. Bez zohľadnenia možných platieb zo zahraničia nebude dosť prostriedkov na uspokojenie všetkých veriteľov. O obnovení platobnej schopnosti nemôže byť ani reči.
Znamená to, že akcionári firmy peniaze nedostanú?
– Podľa oficiálnych údajov Generálnej prokuratúry Ruska a údajov, ktoré máme z dokladov, ktoré kedysi vedenie Jukosu poslalo firme PriceWaterhouseCoopers, existuje informácia o existencii aktív v zahraničí. V súlade s požiadavkami ruského zákona o bankrote musím konať nielen v záujme veriteľov, ale aj v záujme firmy a spoločnosti ako celku, preto som povinný prijímať opatrenia, zamerané na vyhľadávanie, zistenie a návrat majetku.
Tesne pred vyhlásením Jukosu za zbankrotovanú firmu ste aktíva ohodnotili na 18,89 miliardy dolárov a dlhy predstavovali 18,56 miliardy dolárov. Manažment vtedy firmu ocenil na 38 miliárd dolárov...
– Nikdy som samostatne neoceňoval aktíva firmy Jukos. Musím pripomenúť, že podľa zákona konkurzný správca počas nútenej správy a konkurzného procesu nemá na to právo a nemá ani možnosť to urobiť. Výpočet hodnoty majetku firmy Jukos sa robil na základe údajov poskytnutých samotnou spoločnosťou, medziiným aj to ocenenie, ktoré robila v súlade so zákonom o akciových spoločnostiach. Samotný Jukos robil konkurz na znalcov v oblasti ocenenia a poveril jeho víťaza urobiť ocenenie, ktoré aj sám zaplatil. Podľa nimi poskytnutých údajov hodnota majetku predstavovala asi 21 miliárd dolárov. Ak vezmeme do úvahy zaplatenie spotrebných daní, táto suma by bola 17,19 miliardy dolárov. Ku koncu júla 2006 dosiahla úroveň zadlženosti firmy 17,71 miliardy dolárov.