Udržateľnosť zostáva rizikom

Deficit a ceny
Názory pätnástich odborníkov na plnenie maastrichtských kritérií na vstup do eurozóny sa oproti júlu výrazne nezmenili. Slovensko by malo mať v tomto roku 2,8-percentný schodok vo verejných financiách a 1,9-percentnú infláciu ku koncu marca 2008. Obe kľúčové kritériá by tak s rezervou splnilo.
"Čoraz viac sa zdá, že pán premiér je naozaj za vstup Slovenska do eurozóny, čiže za zapojenie sa našej krajiny do procesu globalizácie oveľa intenzívnejšie než doposiaľ a než by sa mohlo zdať z niektorých jeho prejavov. Bude dôležité, ako sa prejaví toto jeho odhodlanie v diskusiách o rozpočte na rok 2008," komentoval ekonóm Eugen Jurzyca.
Členka Predstavenstva VÚB banky Elena Kohútiková nepredpokladá šok, ktorý by ohrozil inflačné ciele.
"Vývoj harmonizovanej inflácie je v súlade s predpokladmi Národnej banky Slovenska, ale aj ekonomickej verejnosti," konštatovala bývalá viceguvernérka centrálnej banky. "Ak by nezasiahol do jej vývoja nejaký mimoriadne silný šok, čo nepredpokladám, ciele by sa mali naplniť. Samozrejme, na uspokojenie je ešte skoro, pretože pri súčasnom systéme ako je kritérium kreované, sa môže ľahko stať, že priemerná inflácia troch krajín v rámci Európskej únie môže byť veľmi nízka a kritérium sa môže stať veľmi náročným," upozorňuje Kohútiková. Presvedčili sme sa o tom práve teraz, keď priemerná inflácia Malty neočakávane znížila kriteriálnu hranicu pre infláciu. No menový cieľ NBS ráta aj s takouto možnosťou a pokiaľ sa ho podarí splniť, nemali by byť problémy s plnením kritéria aj na udržateľnej báze. Tá bude súvisieť i s tým, na akej úrovni sa stanoví konverzný kurz.

Na ako dlho?
Hlavným rizikom na ceste k euru ostáva schopnosť Slovenska plniť kritériá udržateľne, to znamená aj po prípadnom vstupe do eurozóny. Pre deficit verejných financií budú v tomto smere dôležité diskusie o štátnom rozpočte na budúci rok. "O splnení kritéria verejných financií v tomto mimoriadne priaznivom ekonomickom období nepochybujem. Podstatné je však, aby sa práve teraz vytvorili podmienky na udržateľnú pozíciu verejných financií vo vzťahu k ekonomike, to znamená, aby sa kombináciou znižujúceho sa deficitu verejných financií v súlade s podmienkami Paktu rastu a stability a výhod plynúcich zo zavedenia eura odstránením kurzového rizika pre podnikateľský sektor vytvorili podmienky na čo najdlhšie obdobie vysokého a zdravého ekonomického rastu. To by bola najlepšia odpoveď aj obyvateľstvu, ktoré by takýto vývoj priaznivo pocítili vo svojej životnej úrovni," myslí si Elena Kohútiková.

Kurz sa stabilizoval
Podľa Kohútikovej sa výmenný kurz koruny v poslednom období stabilizoval. Pôsobili na neho i problémy na medzinárodných finančných trhoch súvisiace s krízou nízkokvalitných hypoték. "Predpokladám, že čím bližšie budeme k stanoveniu hodnotenia a pokiaľ bude očakávanie pozitívne, tým viac sa bude kurz stabilizovať. Z doterajšieho vývoja nepochybujem, že kurzové kritérium splníme," uzatvorila bankárka.
Analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,51 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32 do 33,7 koruny za euro.