Analýza HN: Komu pomôže silnejšia či slabšia koruna

Silná koruna znamená, že konverzný kurz bude posunutý v prospech slovenskej meny a euro bude lacnejšie. Slabá koruna má za dôsledok, že jedno euro vyjde - vyjadrené v korunách - drahšie.

Ekonomika bude rásť, ceny tiež
Slovenská ekonomika musí dobiehať ekonomiky vyspelých krajín v dvoch rovinách: vo výkonnosti a v cenovej úrovni. Cenová hladina sa dobieha dvomi kanálmi - kurzom a infláciou. Ak bude kurz koruny k euru stanovený silnejšie ako bude rovnovážny kurz v tom čase, keď na euro budeme prechádzať, bude to znamenať nižšiu infláciu. Tempo dobiehania cenových hladín bude rovnaké. Zároveň výkonnosť ekonomiky bude dobiehať o niečo pomalšie.
Inak povedané, silnejšia koruna znamená nižšiu infláciu a nižší rast - nižšiu infláciu preto, že sa dovážajú kvázi lacnejšie tovary a služby po prepočítaní na eurá, a nižší rast preto, že silná koruna "sťažuje" podmienky našim exportérom. Tento efekt však netreba preceňovať, pretože zavedením eura sa môžu zmeniť či dokonca odstrániť iné faktory, ktoré podmienky vývozcom i dovozcom ovplyvňovali.
Naopak, aby to bol kurz koruny stanovený nižšie, rozdiel cenových hladín bude o niečo vyšší. Čiže dobiehanie bude musieť byť v cenových hladinách rýchlejšie. To znamená vyššiu infláciu, ale zároveň - keďže tou nižšie stanovenou cenovou hladinou budú lacnejšie aj všetky vstupy pre podniky, ich konkurenčná výhoda oproti podnikom pôsobiacim v západných krajinách bude vyššia, a teda hospodársky rast bude o niečo vyšší.

Konverzný kurz...
Je to kurz, ktorým sa prepočíta slovenská koruna na euro. Stanoví ho Rada Európskej únie. Konverzný kurz je celé číslo so štyrmi desatinnými miestami v tvare 1 EUR = XX,xxxx. Samotný kurz sa nesmie zaokrúhľovať, zaokrúhľovať sa bude až suma v eurách prepočítaná zo slovenských korún. Otázka je, podľa čoho bude konverzný kurz stanovený. Bude na úrovni centrálnej parity? Bude to rovnovážny kurz? Premiér Robert Fico v januári na Malte počas osláv vstupu krajiny do eurozóny vyhlásil, že centrálna parita sa podľa neho meniť už nebude.

...a centrálna parita
Ak by bol konverzný kurz stanovený na súčasne platnej centrálnej parite, podľa analytikov by predstavoval príliš slabú úroveň koruny, nebol by to rovnovážny kurz. Dôsledkom toho by bol už spomínaný rýchlejší rast cien po zavedení eura. Preto odhadujú, že ešte raz k zmene - posilneniu centrálnej parity, by malo dôjsť. "Práve vzhľadom na to, že ten rovnovážny kurz - ako ho my vidíme - je na silnejšej úrovni ako dnes stanovená centrálna parita. A prirodzený spôsob, ako k tomu rovnovážnemu vyššiemu kurzu dospieť, je zmeniť centrálnu paritu na silnejšiu úroveň, a to by práve bol už ten konverzný kurz," vysvetľuje hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Slovensko je od novembra 2005 v Mechanizme výmenných kurzov ERM II. Pri vstupe bola stanovená centrálna parita koruny oproti euru na úrovni 1 euro = 38,4550 Sk. Počas minimálne dvojročného pôsobenia v tejto tzv. čakárni na euro pritom koruna nemôže vybočiť z pásma ± 15 percent okolo tejto parity, aby splnila jedno z piatich maastrichtských kritérií potrebných na vstup do eurozóny. Spodná hranica pre povinné intervencie bola 32,6868 SKK/EUR a horná hranica 44,2233 SKK/EUR.
Vzhľadom na neustále posilňovanie slovenskej meny, ktorá sa od pôvodne stanovenej centrálnej parity pohla smerom nadol takmer o 12 percent, čím sa neustále približovala k dolnej hranici fluktuačného pásma, ktorá bola stanovená na 32,690 SKK/EUR, Slovensko požiadalo o zmenu centrálnej parity. Tá bola takmer pred rokom, v marci 2007, stanovená na úrovni 1 euro = 35,4424 Sk, čo bolo asi o 8,5 percenta smerom nadol.
Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú, že konverzný kurz by mohol byť v pásme 32,50 až 33 korún za euro. "Možno skôr bližšie k tým 32,50 koruny za euro. Myslím si, že ak by kurz koruny na trhu dosiahol tú úroveň, kde centrálna banka vidí rovnovážny kurz, vtedy by došlo k posunu centrálnej parity na trhový kurz," dodáva Juraj Barta. Aj podľa 18 analytikov v januárovom prieskume Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie INEKO a Klubu ekonomických analytikov by konverzný kurz mohol byť v rozpätí od 32,30 do 33 korún za euro.
Zmena centrálnej parity nie je neobvyklý jav. Aj Grécko a Írsko menili pred vstupom do eurozóny centrálnu paritu. Ich meny sa potom posilnili a neskôr sa vrátili späť k centrálnej parite. Jej úroveň bola napokon stanovená aj ako konverzný kurz pri prechode na euro. Dvojnásobná zmena centrálnej parity by bola slovenskou "raritou".
Lepšie sú na tom dovozcovia
Dnes majú výhodu tí, ktorí dovážajú tovary zo zahraničia, v nevýhode sú exportéri. Importérom sa dovozy v korunovom vyjadrení stále zlacňujú, keďže sa koruna posilňuje. Naopak, exportéri predávajú za cenu v eurách alebo dolároch a dostávajú za to čoraz menej slovenských korún. Koruna sa stále posilňuje, za jedno euro dostanú menej, kedysi napríklad 43, teraz 33 korún.
Pri obchode so zahraničím hrozí riziko vyplývajúce z pohybu kurzu. Toto riziko po zavedení eura odpadne, to znamená, že sa stratí aj táto doterajšia výhoda pre dovozcov a nevýhoda pre vývozcov. Pri podnikaní nebudú musieť rátať s kurzovým rizikom - teda v krajinách, kde sa obchoduje s eurom.

Ceny porastú, ale...
V súvislosti s cenami treba oddeliť jednorazový vplyv zavedenia eura, čiže to, čomu sa za socializmu hovorilo zaokrúhľovanie cien. Takýto vplyv tam samozrejme bude, aj napriek tomu, že sa všetci budú snažiť tomu nejakým spôsobom zabrániť. Nebude však veľký, upokojuje Juraj Barta, príspevok k inflácii podľa neho je rádovo 0,3 percentuálneho bodu, pritom inflácia je tri až štyri percentá
Významnejší a dlhodobejší vplyv bude mať doterajší rozdiel v cenových hladinách. Postupne, ako sa bude vyrovnávať výkonnosť slovenskej ekonomiky, bude sa vyrovnávať aj cenová úroveň. Ak sú v krajinách rôzne meny, cenové hladiny sa vyrovnávajú jednak zvyšovaním cien, teda infláciou, jednak zmenou kurzu, teda posilňovaním meny rastúcej krajiny oproti mene vyspelej krajiny. Tento druhý kanál odpadne, to znamená, že ceny sa budú vyrovnávať iba cez infláciu, keď budeme mať jednu menu. To, samozrejme, môže znamenať, že inflácia bude o niečo vyššia ako obvykle.
"Príspevok k inflácii bude možno rádovo jeden až dva percentuálne body a bude to jav dlhodobý, až kým sa cenové hladiny nevyrovnajú. Nebude to každý rok rovnako, možno to bude niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie, ale v každom prípade celkom prirodzene po zavedení eura budú u nás rýchlejšie rásť ceny," dodáva Juraj Barta.
Okrem tohto prirodzeného mechanizmu vyrovnávania cenových hladín môžu najmä v tak rýchlo rastúcej ekonomike, ako je slovenská, pôsobiť aj iné inflačné tlaky. Ak by napríklad príliš rýchlo rástli mzdy, prejavovať sa to bude vo zvýšenom dopyte, to môže byť tlak na rast cien a na vyššiu infláciu.

...budú rásť aj mzdy
Treba povedať, že mzdy už v súčasnosti rastú osem- až deväťpercentným tempom ročne. Slovensko však najmä v porovnaní s krajinami V4 výrazne zaostáva v raste miezd, hoci v raste produktivity práce je na najvyššej priečke. Samozrejme, je lepšie, ak produktivita rastie rýchlejšie ako mzdy, to potvrdí každý ekonóm, je to dôležité pre zdravý vývoj ekonomiky. Okrem toho zaostávanie Slovenska v produktivite práce oproti vyspelým západným krajinám je výraznejšie ako zaostávanie v mzdách. Na druhej strane rýchly rast produktivity práce umožňuje aj mzdám, aby rástli a tento rast miezd bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Vláda musí šetriť
A práve v takto rýchlorastúcej ekonomike je dôležité usilovať sa nástrojmi menovej politiky túto infláciu zvládnuť. Budeme mať spoločnú menu, nebudeme mať menovú politiku, preto bude oveľa dôležitejšie, aby vláda svojou rozpočtovou politikou neprispievala k inflačným tlakom, jednoducho povedané, aby príliš nemíňala, aby nezvyšovala ďalej dopyt po tovaroch a službách. To bude po vstupe do eurozóny veľmi dôležité, a to je i jeden z dôvodov, prečo nás na dôležitosť fiškálnej politiky a prísnejšej fiškálnej politiky upozorňuje aj Európska komisia.
Často sa spomínajú riziká spojené s takzvanými PPP projektmi (projektmi súkromno-verejného partnerstva) z hľadiska vývoja rozpočtu v budúcnosti. Analytici vzhľadom na inflačné kritérium upozorňujú, že ak by sa veľká časť diaľnic stavala práve prostredníctvom týchto PPP projektov, znamenalo by to, že počas veľmi krátkeho obdobia dvoch, troch rokov by sa preinvestoval veľmi veľký objem peňazí, rádovo sto miliárd korún, navyše práve v oblasti, kde už teraz cítiť tlak na kapacity, v stavebníctve. A práve tam by to znamenalo pomerne rýchly rast cien, a teda príspevok k inflácii. Jednoducho - vyšší dopyt ako ponuka, dokonca ako kapacity toho odvetvia.
Všeobecne možno povedať, že ak vláda príliš míňa, prispieva to k rastu dopytu a k inflačným tlakom. Oblasti, kde sa podľa ekonómov míňa viac ako je odôvodnené - a na to upozorňovali ešte pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok - sú známe. Patrí tam napríklad poľnohospodárstvo, ktoré neprispieva výraznejšie k udržateľnému rastu ekonomiky do budúcnosti, ale dá sa tam minúť veľmi veľa peňazí, a hoci je to možno trochu paradoxné, prispievajú k tomu aj štedré príspevky z eurofondov. Vláda ich musí dorovnávať, pretože ich princíp je založený na kofinancovaní zo štátneho rozpočtu. Navyše, ak prúdi do ekonomiky takáto veľká suma peňazí, môže to pôsobiť tiež proinflačne. Analytici upozorňujú na odporúčania medzinárodných inštitúcií pre niektoré krajiny, zatiaľ nie pre Slovensko, že je pre nich, pre zdravý vývoj ich ekonomiky, bezpečnejšie vzdať sa vôbec peňazí z eurofondov, ako riskovať rozpútanie inflačnej špirály. Pre Slovensko to platí možno v menšej miere, ale tiež treba zvažovať dôsledky, či príspevok k budúcemu rastu ekonomiky je dostatočne preukázateľný.
Istým spôsobom, keďže ide o výdavky vlády, respektíve štátneho rozpočtu, možno do balíka rizík pribaliť aj sociálne dávky. Objem týchto peňazí však zatiaľ nie je kritický, aby to bolo z makroekonomického hľadiska nebezpečné. Podľa ekonómov to nie je tak drahé, skôr efektné.

Prečítajte si aj:

Čo urobí silná a slabá koruna Ľuďom môže pomôcť aj silnejšia aj slabšia koruna Silná koruna znamená, že konverzný kurz bude posunutý v prospech koruny a euro bude lacnejšie, hypoteticky napríklad 30 korún za jedno euro. Slabá koruna je opak silnej, teda konverzný kurz bude stanovený tak, že jedno euro vyjadrené v slovenských korunách bude drahšie, hypoteticky napríklad 37 korún za jedno euro. Celý článok >>