Pomohli sme zrušiť vojenčinu

Keď sa na Slovensku povie "mládežnícka organizácia", mnoho ľudí si spomenie na časy pionierov...
Minulosť so súčasnosťou nemožno porovnávať. V prípade pionierskej organizácie išlo o to, podchytiť ľudí už v mladom veku, inštitucionalizovať ich. Členom pionierskej organizácie musel byť v čase totality každý. V prípade mládežníckych politických organizácií ide o to, zlákať mladých ľudí na atraktívny program či idey. Vstup je dobrovoľný, medzi organizáciami ide o tvrdý konkurenčný boj o členov.

Na Slovensku je politika vnímaná ako nečistá hra, poznačená korupciou. Z akých dôvodov vstupujú mladí ľudia, často idealisti, do politiky?
V strednej Európe je politika vnímaná ako svinstvo, "panské huncútstvo", čo je pre ňu typické a súvisí to najmä s komunistickým režimom. Na vstup do politiky má však každý svoje dôvody. Osobne som sa začal v politike angažovať práve preto, že som videl nedostatky a chcel som zmenu.
Treba si pritom uvedomiť, že v mládežníckych organizáciách je veľká fluktuácia. Ak je materská strana organizácie vo vláde a robí nejaké negatívne veci, prestane byť pre mladých lákavá. Naopak, počet členov stúpa, ak mládežnícka organizácia prichádza s niečím novým, prípade má reálny vplyv na politiku, dokonca môže ovplyvňovať politiku materskej strany.
V západnej Európe sa dokonca mnohí lídri politických strán najprv presadili v mládežníckych organizáciách, kde si otestovali talent, schopnosť presadiť sa, a to potom využívali vo vrcholnej politike.

U nás to neplatí?
U nás sa lídri mládežníckych organizácií dostávajú síce do vysokej politiky, ale zriedka do vedenia politických strán - výnimkou je možno Daniel Lipšic. Obsadzujú najmä posty hovorcov, čoho príkladom je bývalý hovorca exministra vnútra Vladimíra Palka Boris Ažaltovič, ktorý bol istý čas predsedom Kresťanskodemokratickej mládeže. Často zastávajú tiež pozície vedúcich kancelárií jednotlivých politikov. Dôvodom je fakt, že politici ich dlhodobo poznajú a majú v nich dôveru.

Prečo sa u nás lídri mládežníckych organizácií presadzujú vo vrcholnej politike v oveľa menšej miere, ako je to v západnej Európe?
Možno to súvisí s tým, že u nás ešte nie sú demokratické tradície rozvinuté tak ako na Západe. Je možné, že v budúcnosti sa to zmení. Tým nechcem povedať, že u nás nemajú organizácie mladých vplyv na politiku. Aj na Slovensku boli prípady, keď tento vplyv prejavili, a výrazne.

Čo konkrétne sa mladým podarilo?
Ľavicové mládežnícke organizácie sedem rokov úspešne bojovali proti zavedeniu poplatkov za štúdium na vysokej škole. Otvorili tiež debatu o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Sprofesionalizovanie armády, a teda zrušenie povinnej vojenskej služby, bolo takisto naštartované aktivitou zástupcov mladých. V tomto bode sa viaceré ľavicové a pravicové mládežnícke organizácie na Slovensku spojili a jednotne presadzovali profesionálnu armádu.

Takže sú témy, na ktorých sa ľavicová a pravicová mládež zhodne?
Zhodnú sa na viacerých témach. Navyše, sú tu veľmi dobré a korektné vzťahy, vzájomný rešpekt. Ako ľavičiar nemám problém sadnúť si na pivo s ľuďmi napríklad z Občianskej demokratickej mládeže. Napriek rozdielnym názorom sme sa vždy rešpektovali a navzájom sa pozývali do rôznych diskusií.

Dnes sú u nás vzťahy medzi politikmi dosť napäté. Môžu dobré vzťahy medzi mladými znamenať pozitívny posun v politickej kultúre na Slovensku?
To si nemyslím. Politika vždy bude o súboji medzi jednotlivými stranami. V súkromnej sfére sú aj dnes medzi viacerými opozičnými a koaličnými politikmi dobré vzťahy, niekedy dokonca priateľské. Medziľudské vzťahy však často nesúvisia s politikou.