Slovák medzi ekonomickou elitou

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

V tridsiatke sa stal profesorom financií na najprestížnejšej ekonomickej univerzite na svete - Chicagskej univerzite, ktorá vychovala desiatky popredných ekonómov. Je svetovým expertom na kapitálové trhy. Jeho výskum analyzuje kapitálové trhy a skúma "bubliny" v cenách akcií. Jeho článok o cenovej bubline akcií na burze Nasdaq mu vyniesol cenu Fama/DFA za najlepší text o kapitálových trhoch za rok 2006. V najnovšom výskume sa venuje rizikovosti dlhodobých investícií do akciových trhov. "Ľuboš Pástor je najúspešnejší ekonóm z celého bývalého Československa. Jeho raketová kariéra vo finančnej ekonómii je orámovaná cenami a dlhým radom publikácií v tých najprestížnejších časopisoch, aké naša profesia má," povedal pre HN český ekonóm Štěpán Jurajda.

Volanie Chicaga
Ešte v slovenských školských laviciach vyhral Pástor matematickú olympiádu a bol tiež niekoľkonásobným žiackym majstrom Slovenska v šachu. Popri škole pričuchol aj k novinárskemu remeslu, takmer rok pracoval ako reportér týždenníka Trend. Na Slovensku však dlho neostal, ako 20-ročný odišiel za Atlantik. "Hlavný dôvod bol, že som chcel študovať kvalitnú ekonómiu. To sa na Slovensku nedalo," povedal pre HN Ľuboš Pástor. Jeho začiatky v USA boli ťažké. Študovať začal na neznámej univerzite a na mapu svetovej ekonómie sa dostal až vlastnou vytrvalosťou a tvrdou prácou. "Prielomom v mojej kariére bola pozvánka na učiteľské miesto z University of Chicago. V tom roku zobrali dvoch ľudí a ja som bol jedným z nich," spomína Pástor. To z neho okamžite urobilo vo svetovej ekonómii pojem. "Keď mi prišla ponuka z Chicaga, mal som pocit, ako keby som vyhral majstrovstvá sveta vo finančnej ekonómii," smeje sa Pástor. Chicagská univerzita podľa jeho slov vždy bola a je vo financiách číslo jeden. Zo šiestich desiatok ľudí, ktorí dostali Nobelovu cenu za ekonómiu, 25 pôsobilo na Chicagskej univerzite. "Tu sa vytvorila moderná finančná ekonómia. Pôsobí tu hádam polovica súčasných svetových kapacít, ľudia ako Eugene Fama sedia v kanceláriách vedľa mojej," hovorí Pástor.

Akademická špička
Napríklad jeho článok o likvidite finančných trhov, ktorý vyšiel v špičkovom ekonomickom časopise Journal of Political Economy, je druhým najcitovanejším textom v tomto časopise za posledných päť rokov. Užitočným metrom na meranie úspešnosti akademika je takzvaný h-index. "Môj h-index je 10, čo znamená, že mám aspoň 10 článkov, z ktorých bol každý už aspoň 10-krát citovaný," hovorí Pástor.

Ako jediný človek na svete pôsobí v redakčných radách všetkých troch špičkových časopisov venujúcich sa finančnej ekonómií - Journal of Finance, Journal of Financial Economics a Review of Financial Studies. V dvoch z nich pritom vyhral prestížne ocenenia za najlepší článok roka. "Žiaľ, Slováci sú zatiaľ v špičkových odborných ekonomických časopisoch neviditeľní," hovorí Pástor. Jemu samému už tieto žurnály uverejnili 14 článkov. Okrem periodík určených zasväteným odborníkom mu pravidelne vychádzajú články aj vo Financial Times a výsledky jeho výskumov bežne plnia popredné stránky amerického New York Times či magazínu Time.

V dobrom hniezde
Aj keď Pástor dobyl finančný svet a jeho meno je vo finančnej ekonómii pojmom, podľa mnohých ho ďalšie úspechy ešte čakajú. "Je to mladý človek a ak na sebe bude tvrdo pracovať, čaká ho ešte veľká budúcnosť. To hniezdo, v ktorom sa nachádza, je skutočne optimálne. Je tu veľa prostriedkov na vedu, pôsobia tu tvorcovia prevratných udalostí v ekonomike. Z Chicagskej univerzity pochádzajú napríklad mnohí poradcovia amerických prezidentov či ministri financií USA," povedal pre HN bývalý rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Juraj Stern.

Navyše, Pástorov výskum sa priamo týka tých najpálčivejších otázok svetovej ekonomiky. "Napríklad jeho najnovší článok poskytuje racionálne vysvetlenie pre bubliny na finančných trhoch. Jeho model vysvetľuje, prečo tak rýchlo rastú ceny nových technologických firiem a prečo následne tak často krachujú. Pekným príkladom takéhoto vývoja cien je takzvaná dot-com bublina, ktorá vyvrcholila v roku 2000. Pástorova práca vysvetľuje bubliny na základe predpokladu, že všetci účastníci finančných trhov sú racionálni. Doteraz boli vždy cenové bubliny spájané s neracionálnosťou aspoň niektorých účastníkov trhu," povedala pre HN docentka na Warwickovej obchodnej škole Warwickovej univerzity Jana Fidrmucová.