Euro: Firmy sa už musia zobudiť

Podľa neho väčšina malých firiem a živnostníkov odkladala svoj "euroštart” až dovtedy, kým pred desiatimi dňami nezaznelo pozitívne rozhodnutie o eure pre Slovensko. Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka síce hovorí, že ak malý podnikateľ s prípravou ešte nezačal, "nie je zatiaľ dôvod na paniku“, ale s vyčkávaním treba skončiť. Pretože aj okrem podnikov, ktoré sa už v auguste budú musieť kvôli spotrebiteľom prispôsobiť duálnemu zobrazovaniu cien, majú i tie ostatné čo robiť. Tým viac, že asi tretina opýtaných podnikateľov je presvedčená, že náklady so zavedením eura sa dostatočne nevykompenzujú jeho prínosmi. Aj preto je dobré si znova zopakovať starú pravdu: čím skôr sa s prípravami začne, tým viac sa ušetrí.

Zosumarizovať problémy
"Dôležité je najprv si zosumarizovať, aké problémy nás môžu stretnúť, potom si definovať tie najťažšie, a na tie sa dôkladne pripraviť,“ hovorí riaditeľ kníhkupectiev Artfórum Vladimír Michal. "U každého to bude trocha iné. My napríklad nebudeme mať najväčší problém s technikou, ale musíme po oznámení konverzného kurzu vpísať do každej knihy cenu v eurách - počas troch týždňov na každý zo 16-tisícov titulov.” Majiteľ siete kníhkupectiev Panta Rhei Ladislav Bödők vidí väčšie problémy skôr v tom, že budú vyčkávať na vydavateľov, kým neposkytnú nové cenníky. "Zmeny v softvéri nie sú až také zložité.“ V Očnej optike na Námestí slobody v Bratislave majú prípravy len pred sebou. Ako hovorí Dáša Grambličková, "objednali sme nové kasy a cenovky a čakáme na ohlásenie kurzu. Neskôr absolvujeme aj školenie súvisiace s europeniazmi. Žiadne problémy nevidíme.“ V potravinách CBA v Zohore sa zatiaľ pracovníci o zmenách dopočuli len z mailového oznamu z materského podniku. "Oznámili nám, že nám vymenia registračné pokladnice a počítače. Ale zatiaľ sa nič nedeje,“ dodáva Andrea Pavlačičová.

Postupnosť krokov
Čo firma, to iný "euroscenár“. Aj v prieskume spomínanom v úvode sa - podľa Petra Pospíšila z Národnej agentúry pre rozvoj podnikania - zistilo, že úroveň príprav podnikateľov je veľmi rozdielna. "Väčšie podniky sú v prípravách podstatne ďalej.“
Aj to bol dôvod, aby asociácia malých podnikov urobila, ľudovo povedané, eurobedeker, ktorý by mal byť najmä pre malé firmy a živnostníkov akýmsi vodidlom. Jedným z prvých odporúčaní napríklad je, aby podnikateľ či živnostník, ak dosiaľ nemali založený podnikateľský účet, určite tento nedostatok odstránili. Ako zdôrazňuje Sirotka, všetky bezhotovostné transakcie sa čoskoro budú robiť v eurách. "Založenie podnikateľského účtu sa stane nevyhnutnosťou nielen z hľadiska domácich obchodných vzťahov, ale aj preto, že malé a stredné podniky sa čoraz viac uplatňujú na trhu únie.” Ďalšie, čo je dobré si všimnúť, je zostavovanie výkazov o hospodárskych výsledkoch, vedenie účtovníctva a výkazníctvo. Keďže všetko sa prispôsobí eurovej mene, treba sa na nový systém pripraviť. Týka sa to tak samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj podnikov, ktoré si zabezpečujú vedenie účtovníctva externe, zväčša prostredníctvom inej malej firmy. Netreba sa pritom spoliehať len na externú účtovníčku, vedenie spoločnosti by sa malo do procesu aktívne zapojiť.

Vyskúšať na nečisto
Dodávatelia účtovníckych služieb využívajú väčšinou univerzálne softvérové vybavenie a firmy, produkujúce účtovnícky softvér, boli medzi prvými, čo v predstihu zareagovali. Napríklad Kros Žilina, spoločnosť špecializovaná na softvéry na riadenie firiem a účtovníctvo, sa chystala od júla 2007. Ale ani dnes ešte nepociťuje mimoriadny nápor, firmy sa neponáhľajú. "Záujem ide vždy vo vlnách po medializovaní nejakých významnejších informácií,“ hovorí Miloš Kašuba. Slovenská asociácia malých podnikov aj preto odporúča, aby sa podnikatelia s dodávateľmi programového vybavenia čo najskôr spojili a aktualizáciu softvéru si vyskúšali v predstihu. Používatelia elektronických pokladníc si zas musia so servisnými organizáciami vopred zabezpečiť nastavenie a preprogramovanie na euro vrátane spracovania všetkých typov závierok. Podľa Sirotku nie všetky typy pokladníc umožnia prepočty na štyri desatinné miesta a do úvahy prídu i náhradné riešenia pri zobrazovaní cien. Napríklad dopísať prepočty ručne na blok. Podnikateľ tiež musí zvážiť, či pokladnicu vymeniť, prípadne len preprogramovať fiškálny modul. Aj pri jej zdanlivo jednoduchej kúpe však môže nastať problém. Podľa Kašubu sa totiž stále vyskytujú predajcovia, ktorí nepoučenému človeku predajú pokladnicu fungujúcu len na jednu menu - buď na koruny alebo na eurá, no nie na obe naraz, čo bude nevyhnutné.

Ako narábať s novou menou
Vopred si treba osvojiť i prácu s europeniazmi. Personál a zamestnanci najmä v službách a gastronomických prevádzkach si napríklad musia dať pozor na platenie a vydávanie. Jeden eurocent bude mať hodnotu približne 32 halierov. Ak zákazník pri platbe 9 eur 50 centov zaplatí desaťeurovkou a povie - to je v poriadku - dal tým prepitné 17 korún. Najmä obchod a služby, prevádzky cestovného ruchu, pohostinstiev, malých gastroprevádzok či kioskov budú počas duálneho obehu prijímať koruny, ale vracať iba eurá. "Ak sa teda na Silvestra oslava predĺži do Nového roka, po polnoci možno vydávať len eurá,” tvrdí Sirotka. Platí taktiež, že obchodník môže odmietnuť prijať platbu v korunách, ak prevýši viac ako štvornásobne cenu tovaru. "Ak si zákazník objedná pivo za 25 korún a platí stokorunovou bankovkou, vydáte mu eurá v hodnote 75 korún prerátaných konverzným kurzom a ak vám zaplatí v prepočte 200-korunovou hodnotou, vtedy nie ste povinní ju prijať. Nám malým podnikateľom však nejde o prehnanú prísnosť, dôležité bude komunikovať so zákazníkmi, napríklad zverejniť zdvorilý oznam na prevádzke a udržať si dobré vzťahy.”