Horňák: Hľadám veci, od ktorých iní odskakujú

Otvorený, komunikatívny. Je ťažké ho dostať do rozpakov. Často koná intuitívne, no ešte sa nepopálil. Technický riaditeľ spoločnosti Soitron Peter Horňák. Patrí k Bratislavčanom, ktorí nemajú metropolu v rodnom liste. Narodil sa v Banskej Bystrici. Do hlavného mesta prišiel, keď mal jeden rok. Rád sa vystavuje veciam, ktoré sú ťažké. Ktoré nevie robiť, ale ktoré by mal zvládnuť. No vymeniť žiarovku od neho nežiadajte. Určite by vám odpovedal: "mám kamarátov, ktorí to vedia“.

Mierny disident
Keď sa Petra opýtate na štúdium, jednoducho povie: "školy ma vždy v zásade ubíjali.“ Aj keď mnohým sa zdá prirodzené, že človek na jeho pozícii musí mať titul, je mu smiešne, keď ho automaticky inžinierujú. Väčšinou ich opraví. "Nemal som ambíciu patriť medzi jednotkárov. Bifľovanie mi nestálo za tú námahu, radšej som lietal po vonku a hral futbal,“ vysvetľuje svoj vzťah k učeniu. Rovnako vlažný mal prístup aj k otázke, čím bude až vyrastie. Zatiaľ čo rovesníci snívali o takmer neuskutočniteľných povolaniach, Peter otváral oči pomaly. Dnes už odpoveď pozná: "Šéfkuchár v luxusnej reštaurácii, šialene ma totiž baví varenie.“ V matematickej triede základnej školy našiel v sebe talent pre logiku. "Zistil som, že mi celkom idú a aj ma bavia veci spojené s logikou, vôbec nie s matematikou.“ Na gymnáziu zas objavil svoje nadanie na kultivovaný a prirodzený prejav, ústny aj písomný. Keď toto svoje nadanie skĺbil so záľubou pre šport, bol na svete športový žurnalista. Staré komunistické časy na škole mu pripomína príhoda, keď ho vylúčili z pionierskej organizácie. "Bol som taký mierny disident,“ hovorí. Dnes sa zo svojho nepochopenia s učiteľkou, ktoré mu prinieslo obdiv spolužiakov, len smeje.

Mladícka dravosť
Petrovi štúdium na vysokej škole vydržalo krátko, dva roky. Dal prednosť zárobku pred draním nohavíc v posluchárňach. Na prácu sa tešil. "Mal som pocit, že novinárčina ma baví a viem ju robiť.“ V práci, pre jeden z bývalých slovenských denníkov a neskôr pre tlačovú agentúru, naplno využil svoju mladícku dravosť. Na tlačovkách si nekládol servítku pred ústa. "Ako mladému frkanovi sa mi na jednej tlačovke podarilo vytočiť pána Mečiara v čase jeho najväčšej slávy,“ spomína s úsmevom. Ešte väčšie zimomriavky mal pri svojom prvom interview s vtedy vychádzajúcou hokejovou hviezdu Miroslavom Šatanom. Ako novinár okúsil obe strany mince. Tá prvá - kontakty na známe osobnosti, zákulisie športu aj politiky, či chlebíčky na tlačovkách, však neprevážila tú druhú - nikdy nekončiacu prácu, hlavne však víkendy a večery strávené mimo domu. "Keď som v detstve nemal jasno, čo chcem robiť, minimálne som teraz začal mať veľmi jasno v tom, čo nechcem robiť a ako nechcem žiť.“

Technologický guru
Z novinárskeho prostredia Petra vytrhol inzerát spoločnosti Gratex International, ktorá hľadala človeka na pozíciu analytik prezentátor. "Prišlo mi to ako úplne vhodné pre mňa,“ spomína. Zaujal ich a prácu získal. "Vhupol som rovnými nohami do kolotoča, stále si myslím najrozvinutejšieho a najprogresívnejšieho odvetvia - do IT, o ktorom som v tom momente vôbec nič netušil.“ Nová práca priniesla so sebou mnoho štúdia. Aj keď dostal do hlavy technologické veci, získal certifikáty a dokonca chvíľu fungoval aj ako systemák, cítil, že je to vydreté. "Prišiel som na to, že zo mňa nebude technologický guru,“ hovorí, a dodáva: "lepšie mi išlo organizovanie ľudí.“ Stal sa tak akýmsi mostom medzi špecifickou kastou ľudí z IT a zákazníkom. Jediné, čo musel ako manažér ešte prekonať, bol pocit prázdna. Prázdna, ktoré má človek, keď nedokáže chytiť do rúk výsledok svojej práce a má pocit, že vlastne cez deň nič neurobil.

Success story v Soitrone
Jeho úspešnú dráhu v Tronete, súčasnom Soitrone, odštartoval veľmi otvorený pohovor s jedným z majiteľov spoločnosti, ktorý v ňom rozoznal manažérsky potenciál, hoci pozícia, o ktorú sa zaujímal, bola skôr technická. V roku 2001 sa tak stal historicky prvým projektovým manažérom spoločnosti. "Mal som stále chuť ísť do nových vecí a brať na seba čoraz väčšiu zodpovednosť.“ Začal postupne budovať projektové oddelenie. Neskôr dostal na starosti riadenie oddelenia logistiky, potom prišlo oddelenie systémových špecialistov. "Prešiel som od pôvodnej pozície cez veľkú časť firemnej štruktúry, pričuchol som k všetkých realizačným oddeleniam spoločnosti.“ Stal sa zástupcom technického riaditeľa, a nakoniec samotným technickým riaditeľom. Zastrešuje technologické smerovanie spoločnosti a je zodpovedný za kompletné riadenie dodávok riešení pre zákazníkov. "Dostal som šancu niečo dokázať,“ hodnotí svoj úspech. S vyššími pozíciami si musel zvykať aj na to, že na ľudí treba občas zdvihnúť hlas, a občas im povedať aj zlé správy. "Mal som vnútorný problém hovoriť nepríjemné veci, tak som sa úmyselne vystavoval do situácií, ktoré som musel takto riešiť. Dodnes vyhľadávam veci, od ktorých iní odskakujú. Povie mi to, či na to ešte mám alebo nie.“ V práci opäť získal aj chuť do učenia. "Len čo sa venujem tomu, čo ma baví, tak to nevnímam ako učenie.“ Dnes mu kanceláriu zdobí významný certifikát Project manager professional, ktorý má na Slovenku zatiaľ len úzka skupina ľudí. Práca mu v rámci učenia a vstrebávania nových vecí dala veľa. "Mám pocit, že počas mojej kariéry a najmä v Soitrone som absolvoval štyri vysoké školy,“ prirovnáva množstvo a náročnosť absorbovaných informácií, potrebných k práci.

Manažérska márnomyseľnosť
Ani ako manažér kontakt s technologickým svetom nestratil. Stále ho baví vnímať novinky na trhu a zisťovať ako fungujú a ako sa dajú využiť. "Snažím sa udržiavať si kontakt so svetom ľudí, ktorí sú za tým - programátori, systemáci, ktorí vnímajú ten svet inak ako manažéri. Snažím sa dať im najavo, že to, čo robím, je v zásade pre nich a je to dôležité.“ Do firmy prináša nové nápady, ktoré čerpá na manažérskych konferenciách. "V zásade takmer všetko už bolo na svete vymyslené a jednou z najväčších chýb je učiť sa na svojich vlastných.“ Keď však nejakú chybu urobí, nemá problém si ju priznať a akceptovať nápad niekoho iného. "Dávam si pozor, aby u mňa neexistovala akási manažérska márnomyseľnosť.“ Snaží sa na nič nehrať. Nepociťuje mandát sily. Nepotrebuje to dať niekomu najavo. Peter teraz nerozmýšľa nad tým, čo ďalej. Aj keď lovci mozgov sú nablízku. Svoju kariéru stále spája so Soitronom. "Mám pocit, že až teraz niekde začínam. Že som sa dlho učil, a až teraz začínam byť platný.“ To, že je vo firme už pomerne dlho, je pre neho výhoda. "Dávam si pozor, aby som vnímal veci zvonku. Aby som neupadol do akejsi mikroklímy a prestal vnímať čerstvé veci, nápady a názory z okolia.“ A jeho recept na úspech. "Každý by sa mal snažiť nájsť v sebe to, v čom je prirodzene dobrý,“ radí Peter.

Ísť na piesok
Rodina je pre Petra v živote omnoho dôležitejšia, než práca. Robí veľa, no darí sa mu zladiť pracovné vyťaženie s rodinným životom. Snaží sa, ako on hovorí, "ísť na piesok“. Dvakrát do týždňa si naordinuje kratší deň, keď skončí o piatej a venuje sa svoje 4-ročnej dcére a manželke. Rodina mu to potom odpláca maximálnou podporou v práci. Domov nenosí stres ani zlé nálady. Keď prekročí prah, mení sa na otca a hlavu rodiny.

Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Vychádzkou sa psom a odvozom dcéry do škôlky.
Koľko času strávim priemerne v práci?
V práci 9 až 10 hodín. A prácou, to sa nedá spočítať.
Čo ma postaví na nohy?
Káva, od ktorej som už asi závislý.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Posilňovňa, behanie. Ale chcem sa vrátiť ku squashu.
Čo mi zdvihne adrenalín?
V negatívnom zmysle povýšenectvo a arogancia. V pozitívnom rodina a futbal.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Keď idem s rodinou na výlet na bicykloch.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
Kdekoľvek s rodinou, najlepšie v lete.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Neviem, čo nemám rád. Ale mám rád, keď sa ľudia na nič nehrajú, keď sú normálni.
Na čom jazdím a na čom by som chcel jazdiť?
Auto beriem ako nevyhnutné približovadlo a nástroj pre rodinu. Určite by ma potešilo voziť sa na Forde Mustang.

Kto je Peter Horňák
Narodil sa v Banskej Bystrici, no takmer celý život prežil v Bratislave. Začal študovať žurnalistiku, ale dal prednosť práci. Svoje rozhodnutie doteraz neľutuje. Novinárčine sa venoval štyri roky, potom prešiel do sveta IT. Dnes je technickým riaditeľom spoločnosti Soitron. Zastrešuje technologické smerovanie spoločnosti a je zodpovedný za kompletné riadenie dodávok riešení pre zákazníkov. Je ženatý a má štvorročnú dcéru.