Sprava počúvame o nutnosti zvýšenia spotreby a dostupnosti úverov, zľava počúvame o kvantitatívnom uvoľňovaní a nutnosti nalievať do ekonomiky tak veľa peňazí ako sa len dá, aby sme zabránili tomu najhoršiemu – deflácií. Väčšina ľudí nepočuje žiadny iný názor, tento jeden sa opakuje dookola ako mantra, a je jedno, či je to z úst amerického, britského či nemeckého ministra financií či centrálneho bankára. Ale do akej miery môžeme veriť ich slovám o tom, že nás dokážu zachrániť? Možno tomu skutočne nerozumiem ja, možno sú oveľa lepší ekonómovia a opraty ekonomického vývoja majú pevne v rukách. Nastala však jedna z najväčších kríz v histórií a a ako recept má slúžiť nalievanie peňazí do obehu, obnovenie rastu úverov a opätovné naštartovanie spotreby. Ale musím sa pýtať: nie je to náhodou to isté, čo sa už robilo počas posledných 20. rokov?
Nežil celý svet na rastúcej spotrebe financovanej dlhom? Nezvyšovalo sa množstvo peňazí v obehu exponenciálnou mierou? Neskrachoval tento systém na tých chorobách, ktorými chcú momentálne liečiť svet? Mňa osobne teda nepresvedčili... V tomto komentári Vám poviem odlišný názor, kam sa svet začal uberať, a bohužiaľ, nie je to prosperita.
Momentálny smer, ktorí si svetoví ekonomickí lídri vybrali (teda USA a UK a nutne ich kopíruje celý svet), nie je zďaleka jediným možným riešením krízy. Existuje stará ekonomická škola, ktorá nie je tak populárna ako tá hlavná, avšak už dlhé desaťročia hovorí o tom, že súčasný ekonomický systém nemôže končiť ináč ako kolapsom a každá snaha o nápravu ekonomickej krízy ju v skutočnosti len prehlbuje.
Slová predstaviteľa rakúskej ekonomickej školy (M.Rothbard): "Vírus pokrivenia produkcie a cien pramení z inflačnej expanzie úverov... Pokiaľ sa nachádzame v období konjunktúry, vláda a jej banky musia okamžite prestať s inflačným chovaním. Je pravda, že toto umelé zastavenie stimulácie spôsobí koniec inflačnej konjunktúry a naštartuje nevyhnutnú recesiu. Ale čím ďalej vláda tento proces zadržuje, tým ťažšie budú musieť byť nutné nápravné opatrenia.
Pretože, čím skôr sú nápravné opatrenia u depresie ukončené, tým lepšie. To tiež znamená, že vláda sa nikdy nesmie snažiť pozdržať proces depresie, depresia sa musí nechať prebehnúť čo možno najrýchlejšie tak, mohlo začať skutočné ozdravenie. To tiež znamená, že vláda sa musí vyvarovať hlavne akýchkoľvek intervencií.
Nikdy sa nesmie snažiť podporovať nezdravé obchodné situácie, nesmie zachraňovať alebo požičiavať peniaze firmám v problémoch. Pretože by iba jednoducho predlžila agóniu a transformovala by rýchlu a prudkú fázu depresie na pomalú a chronickú chorobu.... Pretože aj keby táto reinflácia uspela, zaseje iba väčšie problémy a dlhšiu depresiu neskôr.
Vláda nesmie spraviť nič pre podporu spotreby a nesmie zvyšovať svoje vlastné výdaje, pretože by to iba ďalej zvýšilo spoločenskú mieru spotreba/investície, pretože jediné, čo môže zrýchliť prispôsobovací proces je zníženie pomeru medzi spotrebou a investíciami tak, aby sa viac nezdravých investícií stalo zmysluplnými a výnosnými. Jediným spôsobom, ako môže vláda v tomto procese pomôcť je zníženie vlastného rozpočtu, čo zvýši pomer medzi investíciami a spotrebou."
Toľko v krátkosti o inom pohľade na riešenie problémov. Vzhľadom však k tomu, aby boli teórie a fakty v tomto komentári vyložené zrozumiteľne, bude rozdelený do viacerých častí. V tejto prvej si vysvetlíme základné pojmy, pričom v ďalších častiach ich logicky spojíme.
 | Inflácia, Inflačná daň, Deflácia, Kvantitatívne uvoľňovanie... |
 | Od centrálnych bankárov počúvame, že od totálneho kolapsu finančného systému a svetovej ekonomiky nás môže zachrániť iba obnova dôvery v bankový sektor, čo následne naštartuje rozdávanie úverov a celý ekonomický rast. |
