To je dôvod, prečo tvrdošijne pokračujú v rekapitalizácií bánk (neustálemu nalievaniu peňazí do ich bilančných súm). Tvrdia, že pri súčasnej klesajúcej inflácií (resp. úverovej deflácií) nie je takéto správanie problémom. V prípade, že začne hroziť hyperinflácia, dokážu veľmi rýchlo tieto peniaze z bánk stiahnuť a tak zastaviť akúkoľvek hrozbu kolapsu ekonomiky.
Problémom však nie je len to, že sme obeťou experimentu, ktorý v histórií nemá obdobu, ale aj to, že takéto správanie je len jazdou na veľmi tenkom ľade a kedykoľvek sa môže ľad prelomiť a pád pod hladinu sa stane bojom o život. Aký vplyv bude mať tento experiment na ekonomiku nevedia presne, podľa svojich slov, ani sami bankári alebo vládni predstavitelia a len dúfajú, že veci pôjdu želaným smerom. Ekonomika je však hlavne ovplyvňovaná sentimentom, psychikou más a ich dôverou vo fungovanie štátu a peňazí. Táto dôvera je kľúčom k ďalšiemu vývoju, čo si v tomto komentári ukážeme.
Základná monetárna teória. Centrálni bankári tvrdia, že nalievanie peňazí do obehu nie je problém, pretože ich môžu bleskurýchlu z trhu odsať. Znie to dobre, avšak má to pár háčikov. Množstvo peňazí v obehu nie je jedinou podmienkou rastu cien. Ukážme si, čo hovorí základná monetárna teória.
Už v dávnej histórií ľudia zistili, že existuje závislosť medzi množstvom peňazí v obehu a cenovou hladinou. Túto závislosť považovali za priamu a vytvorili prvú, tzv. kvantitatívnu teóriu peňazí. Tá však bola čoskoro vylepšená tak, aby lepšie vystihovala realitu. To, čo ovplyvňuje výšku cien, nie je iba množstvo peňazí v obehu, ale aj rýchlosť ich obehu (velocita) a objem všetkých tovarov v ekonomike (HDP). Logicky potom cenová hladina bude závisieť od násobku množstva peňazí (M) a ich rýchlosti obehu (V) na množstvo vyprodukovaných tovarov (Q) tak, ako ukazuje nasledovná rovnica:
P=M*V/Q
Ak chceme vidieť akú zmenu dosiahne cenová hladina, teda aká inflácia bola dosiahnutá, tak je výhodné si rovnicu upraviť o hodnoty v dvoch rôznych časoch. Rovnica bude vyzerať nasledovne:
P2/P1=M2/M1*V2/V1/Q2/Q1
Povedzme, že peňažná zásoba M sa zvýši na dvojnásobok, čiže M2/M1=2, velocita peňazí sa zvýši o polovicu, čiže V2/V1=1,5 a HDP klesne o 50%, čiže Q2/Q1=0,5. Výsledná inflácia dosiahne 600% pri tom, ako P2/P1= 2*1,5/0,5=6 a cenová hladina sa zvýši 6-násobne. Tu vidíme, ako vzniká hyperinflácia; aj malé množstvo peňazí v obehu môže výrazne zmeniť cenovú hladinu, pokiaľ sa zmenia ostatné faktory rovnice.
Hyperinflácia. Na predchádzajúcej kvantitatívnej rovnici sme si ukázali, že množstvo peňazí v obehu je rovnako silný faktor hyperinflácie ako rýchlosť obehu peňazí (ich velocita). Na rozdiel od toho, čo nám centrálni bankári vysvetľujú, nebezpečenstvo hyperinflácie neleží v zmene množstva peňazí v obehu ale v dramatickom zvýšení obehu peňazí (ich velocite). Ak sa problémom stane dôvera v centrálnu banku, potom ľudia prestanú mať záujem držať bankovky, ktoré môžu stratiť svoju hodnotu. Predávajúci budú chcieť za riziko držby peňazí stále väčšiu a väčšiu prémiu a ceny tak začínú rásť. Pri hyperinflácií môže velocita peňazí dosahovať tisíc percentné nárasty, čo zodpovedá tisíc percentnému zvýšeniu peňažnej masy. Paradoxne v časoch hyperinflácie majú centrálne banky pocit, že ekonomika trpí nedostatkom peňazí, keďže pomer cien a objemu peňazí klesá a tak dodávajú stále nové peniaze. Problémom hyperinflácie nie je tak ani množstvo peňazí v obehu ako skôr strata dôvery ľudí v peniaze.
Deflácia predchádza hyperinflácií. Mysleli by sme si, že hyperinflácia vzniká z inflácie. Avšak nie je to tak, hyperinflácia vzniká z deflácie. Pri obrovskom vládnom zadlžení môže deflácia spôsobiť stratu dôvery v nekrytú menu. Klesajúca ekonomika a menšie daňové príjmy prispievajú k obavám o solventnosť vlády. Rovnako zvýšenie hodnoty vládneho dlhu z dôvodu deflácie pôsobí na dôveru ľudí a tí sa snažia zbavovať peňazí, čo zrýchľuje ich obeh.
Výborným príkladom je Weimarská republika, kde pri deflačnom kolapse v roku 1920 a hroziacej kríze, sa centrálna banka snažila naštartovať ekonomiku reinfláciou. (Pozn.: banka tlačila množstvo peňazí a nemecká marka napriek tomu posilňovala.) Postupne však nárast nových peňazí v obehu a zväčšovanie zahraničného dlhu spôsobil stratu dôvery v nemeckú marku a vznikla jedna z najväčších hyperinflácií v modernej histórií. Cena zlata sa zvýšila z hodnoty 1200 mariek v septembri 1920 na 87 biliónov mariek v novembri 1923.
Ak vzniká hyperinflácia. Eric de Carbonnel vysvetľuje vznik hyperinflácie takto. Pri hospodárskej kríze sa spomaľuje rýchlosť peňazí v obehu kvôli obavám obyvateľstva o svoju budúcnosť. Miesto toho, aby ľudia peniaze míňali, šetria ich a hromadia v bankách alebo v nákupoch štátnych dlhopisov. Velocita peňazí tak prudko klesá. (Presne toto sa udialo v druhej polovici 2008, kedy ľudia v panike hromadili doláre a dopyt po dlhopisoch prudko vzrástol. )
Úverová deflácia a snaha zabrániť kolapsu finančného sektora a následne celého hospodárstva núti vládu zaplavovať ekonomiku peniazmi. Problémom však je, že tieto peniaze sa dostanú väčšinou iba do bánk a malá časť k ľuďom, avšak aj tieto peniaze sa iba hromadia v sejfoch a nepúšťajú sa do reálnej ekonomiky. To má za následok, že centrálna banka pokračuje v tlačení peňazí, keďže efekt jej predchádzajúcich krokov je minimálny. Hromadenie peňazí však zabraňuje výraznejšiemu ovplyvňovaniu cenovej hladiny. (Tento proces sa deje dnes. )
Deflácia postupne oslabuje ekonomiku až do takej úrovne, že sa stratí dôvera v solventnosť vlády. Začne sa zvyšovať velocita peňazí v obehu a obrovské množstvo nahromadených zásob peňazí zrazu zaplaví trh. Hyperinflácia je na svete a my stojíme na krok od pekla...
Ronald Ižip, CI KOMODITY
