Prescott pre HN: Cesta z krízy vedie cez nižšie dane

Kríza sa začala v Spojených štátoch. Niektoré teórie hovoria, že obrovský podiel na jej vzniku má politika americkej centrálnej banky Fed. Okrem iného pôsobíte aj v tejto inštitúcii, konkrétne v Minneapolise. Súhlasíte s týmito názormi?
V USA sa niečo stalo. Ľudia začali byť pesimistickí. To bol koniec normálneho ekonomického cyklu. Za pokles HPD v Amerike však Fed nemôže. Podstatné sú, samozrejme, aj finančné faktory. Ľudia prestali investovať, kupovať autá. Vznikol strach z až 11-percentného deficitu. Japonsko, Európa a USA prišli o dekádu rastu. Napríklad v Ázii či Brazílii už ale vidno výrazné pozitívne náznaky oživenia. Plány a programy na stimuláciu ekonomík však veľmi šťastné neboli. Za skvelé by som považoval zníženie daní. Bolo by to dobré aj pre Slovensko.

Slovenský daňový systém hodnotíte pozitívne?
Áno. Mohli by sme od vás okopírovať mnoho vecí.

Objavujú sa, a stále častejšie, hlasy o nastávajúcej kríze zamestnanosti. Počty nezamestnaných môžu po odznení hospodárskej krízy rapídne narásť. Je to reálna hrozba?
Predovšetkým chcem povedať, že nemám rád slovo nezamestnanosť. Namiesto neho používam pojem zamestnanosť. Je totiž podstatné, aká časť populácie je zamestnaná a tiež to, koľko hodín ročne zamestnaní ľudia odpracujú. Zamestnanosť v Spojených štátoch sa výrazne znížila. Minulý mesiac klesla z 59,4 na 59,2 percenta. Ja by som sa rád pozrel na tieto čísla. Zaujímavé je, že prieskumy, kde sa ľudí pýtajú, koľko hodín odpracovali počas posledného týždňa, sa líšia podľa toho, čo deklarujú zamestnávatelia. Treba sa tiež zamerať na sledovanie produktivity práce, na to, koľko outputu vzíde z hodiny práce. Zaujímavé, že medzi prvým a druhým tohtoročným kvartálom došlo v USA podľa odhadov  k nárastu produktivity práce až o 6, 6 percenta. Pritom za posledných 140 rokov to bolo štandardne okolo 1,9 percenta.

Aký je dôvod?
Produktivita práce sa výrazne líší, najmä ak hovoríme o rozdieloch medzi národmi či štátmi. Európania by boli takí bohatí ako Američania, ak by produktivita ich práce dosiahla vyššiu úroveň. O tieto rozdiely sa pričinili aj dane. Vysoké daňové zaťaženie. Štátom USA, ktoré majú nízke dane, sa darí oveľa viac ako tým s vysokými. Napríklad Colorado má veľmi nízke daňové sadzby. Kalifornia, naopak, nie.

V súčasnotsti sa na Slovensku diskutuje o percente zvýšenia minimálnej mzdy. Aký je váš postoj k tomuto makroekonomickému nástroju?
Ekonómovia s minimálnu mzdou buď súhlasia, alebo nie. Ja nie som jej zástancom. Zlý dopad môže mať najmä na zamestnanosť mladých ľudí. Treba zdôrazniť, že mzdy sú v jednotlivých štátoch USA rôzne, rovnako sa odlišujú aj náklady na život. Pokiaľ ide o USA, nemyslím si, že minimálna mzda má veľký ekonomický význam. Všeobecne môže mať negatívny efekt na produktivitu práce. Avšak napríklad Dánsko má veľmi vysokú minimálnu mzdu a dokáže udržať nezamestnanosť v nízkych číslach. Tamojší trh práce je totiž veľmi flexibilný.