Trest smrti nie je na ochranu spoločnosti potrebný

Trest smrti nie je na ochranu spoločnosti potrebný, pretože tento účel rovnako dobre splní napríklad trest odňatia slobody na doživotie. Pre TASR to uviedol Eduard Burda z katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

"Úteky z väzenia prenechajme filmovým tvorcom, v praxi sa vyskytujú v minimálnej miere. Náklady na výkon trestu odňatia slobody na doživotie nie sú v porovnaní s celkovou výškou štátneho rozpočtu zaujímavé. Trest odňatia slobody na doživotie je dostatočne prísnym voči páchateľovi akokoľvek beštiálneho skutku," pokračoval.

Podľa jeho slov sa nikdy v histórii ľudstva nepodarilo preukázať, že by zavedenie trestu smrti znamenalo zníženie závažnej kriminality, ani že by jeho zrušenie bolo dôvodom jej nárastu. "Príčiny hľadajme predovšetkým v spoločnosti samotnej. Navyše je výška trestných sadzieb trestu odňatia slobody v súčasnom Trestnom zákone pri mnohých trestných činoch aj tak až príliš prísna. Z odborného trestnoprávneho a kriminologického hľadiska je preto trest smrti zbytočný," povedal Burda. Zdôraznil, že štát ako reprezentant spoločnosti by mal vystupovať voči páchateľom závažnej trestnej činnosti z pozície silnej autority, avšak múdrej, neustále sa snažiacej napraviť páchateľa, nie z pozície pomstiteľa vyžadujúceho „oko za oko". "Málokto z bežných ľudí by necítil výčitky svedomia, keby usmrtil iného človeka, čo aj brutálneho vraha. Cítili by sme sa lepšie, keby takúto robotu s našou podporou za nás vykonal štát?" poznamenal.

Ak by sa na Slovensku mal znova zaviesť trest smrti, v európskych geopolitických podmienkach by to podľa jeho vysvetlenia znamenalo dobrovoľné vystúpenie Slovenskej republiky z rodiny moderných demokratických štátov. "Medzinárodné a medzinárodno-právne záväzky Slovenskej republiky vylučujú zavedenie trestu smrti. Takéto hrubé porušenie medzinárodných záväzkov by viedlo k medzinárodným sankciám, k chápaniu SR ako prudko nestabilného štátu, čo by ďalej viedlo aj k oslabeniu pozície našej krajiny ako dôveryhodného hospodárskeho partnera," uviedol. Podľa jeho slov by v konečnom dôsledku zavedenie trestu smrti znamenalo pre Slovensko medzinárodnú hanbu a významné ekonomické straty, avšak k boju proti kriminalite by prispelo len v zanedbateľnej miere, ak vôbec. "Preto je vhodné akékoľvek snahy o jeho zavedenie na Slovensku vnímať ako nie veľmi férové získavanie politického kapitálu. Trest smrti z odborného hľadiska nie je aktuálna téma," zdôraznil.

Burda ďalej priblížil, že v súčasnosti existuje okolo 30 krajín, kde trest smrti stále zavedený je, avšak za posledných desať rokov nebola žiadna osoba popravená. "Ide prevažne o ázijské alebo africké krajiny. Jedinou, nám bližšou krajinou tejto skupiny, je Rusko. Tam je trest smrti zakotvený dokonca v ústave."