"Nežná" v Astorke

Môžeme cestovať, učíme sa cudzie jazyky, no nemáme prácu a ťažko zháňame peniaze na bývanie... Toto by boli slová ankety, ak by sme ju medzi ľuďmi spravili, no nechajme prehovoriť umelcov, ktorí ako jedni z prvých iniciovali zmeny v bývalom Československu. Bratislavské Divadlo Astorka Korzo 90 nezostalo voči tejto skutočnosti nevšímavé, pretože už od roku 2005 v ňom beží priateľsko-kolegiálny  Festival Astorka, ktorý je programovo vždy práve v čase výročia Nežnej revolúcie, teda okolo 17. novembra.

„Dvadsiate výročie si pripomíname každý rok českou inscenáciou v rámci Festivalu Astorka. Väčšinou vtedy pozývame naše partnerské Švandovo divadlo, pretože práve so vzťahu so švandovcami sa vyvinul medzinárodný festival. Tento rok pri výbere titulu zohralo rolu 20. výročie Revolúcie a aj preto sme na festival z našej produkcie zaradili inscenáciu hry Červená princezná  od Petra Pavlaca, ktorá hovorí tom, čo by sme nechceli vrátiť naspäť... a zároveň je to prestížna prezentácia slovenskej tvorby, osobitne vynikajúceho hereckého výkonu Zity Furkovej pred zahraničným publikom“, hovorí usporiadateľka festivalu a dramaturgička divadla Andrea Domeová.

Festival sa teda začína 18. novembra inscenáciou prózy Ľuba Dobrovodu Ja Malkáč. Pripravila ho tzv. Slovenská sekcia v Divadle v Dlouhé – tvorcovia, ktorých kedysi spojilo štúdium na DAMU v Prahe a ktorí pravidelne pripravujú scénické čítania slovenských textov v domovskom Divadle v Dlouhé.

A, jedno z najúspešnejších, bolo práve inscenované čítanie spomínanej knihy, preto sa rozhodli projekt pripraviť ako regulérnu inscenáciu. A tak sa aj stalo. Diváci v Čechách mali možnosť hru vidieť od septembra už aj v obnovenej premiére, a podľa slov dramaturgičky sa aj Slováci majú na čo tešiť. Astorka sa teší o to viac, že slávny Dobrovoda je „krstný otec“ ešte slávnejšieho priestoru U chalaňa.

Okrem iných privíta Divadlo Astorka hostí z okolitých krajín, teda celej V4-ky. Poľsko bude reprezentovať Lubuski Teatr  w Zielonej Górze s inscenáciou pod vedením mladej režisérskej dvojice Skutr, veľmi úspešnej v Čechách aj na Slovensku . Hosťujúca inscenácia je zamerané najmä na mladého diváka, preto je zaradená na dopoludnie, kedy je v rámci festivalu možná diskusia a stretnutie s mladými divákmi a ich pedagógmi. Maďarsko zastupuje slávny Vighszinház. Predstaviteľ titulnej role - Rekvizitára -  András Kern, je hviezda súčasného maďarského divadla a filmu a znalci maďarského umenia sú nadšení, že príde do Bratislavy Z českých divadiel pozvali okrem Švandovcov s výborným hororom Autobus a inscenáciou Kto je tu riaditeľ od slávneho filmára Larsa von Triera. Naivní divadlo Liberec predstaví divadelný komiks, čo je v našom kontexte úplná javisková novinka.

Nie nadarmo sa hovorí, že slovenské herečky sú nielen najkrajšie, ale aj vynikajúce, pretože na Festivale Astorka vyniknú aj dve dámy hereckého neba, Zuzana Kronerová a Zita Furková, ktoré si do Scénických rozhovorov prizval David Hrbek. Tie sú určené predovšetkým do Štúdia v Švandovom divadle, no neraz sa stane, že ho musia zmeniť za veľkú sálu pre mnohopočetný záujem divákov. Tieto dve divy vystriedajú na pranieri také osobnosti, ako Zdeněk Svěrák, Robert Fulghum,  Marta Kubišová, Lou Reed a Václav Havel,Michal Horáček, Hana Hegerová  Jindřich Štreit, Václav Marhoul, Michal Dlouhý, Jaroslav Dušek, Jiří Macháček, Ivan Trojan, Jiří Menzel, Petr Nárožný, Ida Kelarová, Jan Svěrák, Libor Pešek,  Juraj Jakubisko a Petr Hapka,  ale aj zaujímavých ľudí z iných oblastí. „David Hrbek je tvorca, ktorý vie klásť netradičné otázky a zaujímavo zapojiť publikum, čím cyklus získava na nevšednosti a veľkej diváckej odozve. Radi by sme sa nim v budúcnosti inšpirovali,“ vraví Andrea Domeová.

Súbor sa už pripravuje na 20. výročie vzniku divadla, ktoré bude v apríli. Pri tejto príležitosti spomína samozrejme aj na členov Astorky, ktorí úž nie sú medzi nami, reminiscencia na predchádzajúce dvadsaťročné obdobie je bez toho nemožná. Ale v Astorke sú aj tak stále prítomní - ich fotografie visia v divadle na čestnom mieste. Dvadsiate výročie Nežnej revolúcie je teda akousi reminiscenciou za dobrým aj zlým...