Darí sa im vďaka „vínnej“ turistike
Spokojnosť a prosperita tam odjakživa išli ruka v ruke s úrodou hrozna a predajom vína. Takže víno tam ľudí naozaj "šatilo“. V iných regiónoch Slovenska či Moravy si jeho výrobou skôr iba prilepšovali, alebo ho mali len pre seba. Aj preto bola a je väčšina vínnych pivníc v Pezinku v meste, a nie vo vinohradoch, ako je zvykom napríklad na Záhorí či južnej Morave. V pivnici pod domom bolo totiž víno pred zlodejmi v bezpečí.
Marketing je z Orešian
Už v 30. rokoch minulého storočia začali vinári spájať predaj vína s gastronómiou, a teda aj s cestovným ruchom. Závislosť od tohto produktu ako zdroja obživy ich už vtedy nútila, povedané dnešnými slovami, k marketingovým ťahom.
"Vinár Jozef Belica z Dolných Orešian bol prvý, ktorý pochopil spätosť vinárstva a cestovného ruchu. V tridsiatych rokoch si robil marketing a využíval reklamu,“ hovorí historik Malokarpatského múzea v Pezinku Martin Hrubala. Rýmovačku "Pime, Jožo, pime, Ján, víno z Dolných Orešán“ dal si aj na etikety fliaš. Organizoval zábavy a tancovačky. Čo zarobil, to investoval do nových pivníc a technológie, ktorou boli v tom čase hlavne drevené sudy. "Bol priekopníkom agroturistiky, ktorý sa z nuly vypracoval na veľkopodnikateľa,“ dodal Hrubala.
"Kdo víno má a nepije...“
Belicovými nasledovníkmi sú dnes desiatky malých, ale aj väčších vinárov na celom území od Bratislavy po Trnavu. Dvakrát do roka otvárajú na niekoľko dní v rámci podujatí Malokarpatskej vínnej cesty asi sto pivníc. Najbližšie v máji, na Urbana - patróna vinohradníkov. Jednotlivé obce a mestá však po celý rok samostatne organizujú podujatia "vínnej turistiky“. Kto napríklad príde do Malokarpatského múzea, má v cene dvojeurovej vstupenky aj pohár vína. Možnosti "koštovania“ sú však v Pezinku takmer neobmedzené. Nečudo, veď sú tam desiatky pivníc a vínoték. Len povedzte, odolali by ste vinárni, ktorá pozýva rýmovačkou Jana Wericha? "Kdo víno má a nepije, kdo hrozny má a nejí je, kdo ženu má a nelíbá, kdo zábavě se vyhýbá, na toho vemte bič a hůl, to není člověk, to je vůl.“
Sme na dobrej ceste
Vyžijú však majitelia vínoték z ich prevádzky, keďže v Pezinku je ich veľmi veľa? "Je to na prežitie,“ hovorí majiteľka Mestskej vínotéky Anna Hanúsková. Jej biznis závisí od cestovných kancelárií a firiem, ktoré si vínotéku rezervujú pre svojich klientov a pracovníkov. "Mám hodnotné vína. Som enologička a degustátorka. Sama si víno u výrobcov vyberiem a objednám.“ Slovensko je podľa nej stále "v procese technologického zdokonaľovania vín“. Hoci sa ich spôsob výroby zlepšuje, odloženie vína, "aby dozrelo“, sa ešte nemusí oplatiť. Stále nie je istota, že čím viac rokov "odpočíva“, tým bude kvalitnejšie. Hanúsková však verí, že naše vína dosiahnu špičkovú kvalitu, lebo viacerí výrobcovia už majú najmodernejšiu technológiu.
Dobiehame svetovú kvalitu
Kvalita našich vín, hlavne z Malokarpatskej oblasti, je z roka na rok lepšia. Dokazujú to aj početné ocenenia na súťažiach. A ako naši vinári vedia obstáť v konkurencii dovozových vín, ktoré spravidla nie sú kvalitné, ale pre nízku cenu ich zákazníci kupujú? "Pochopil som, že vo výrobe priemerných vín nebudeme môcť Európe konkurovať,“ hovorí vinár Peter Matyšák. Konkurovať podľa neho môžeme len kvalitnými vínami, ktoré dokážeme vyrobiť za ceny porovnateľné s najvyspelejšími krajinami.
