Primátor Pezinka pre HN: Žijeme si tu bez predsudkov

V Pezinku ste zaviedli kategorizáciu podnikateľských aktivít. Čo to je a čo ste tým dosiahli?
Niektoré podnikateľské aktivity podporujeme a iné sú absolútne nežiaduce. Podporujeme napríklad vinárstvo a vinohradníctvo, ako aj cestovný ruch. Medzi nežiaduce podnikateľské aktivity patria napríklad erotické salóny.
Vinohradníckym spoločnostiam, ktoré rozširujú svoju výrobu a potrebujú na to nové priestory, poskytujeme pozemky. Dostali ich od mesta lacnejšie. Na začiatku sme síce prišli o časť kúpnej ceny, ale zároveň sme prispeli k rozšíreniu podnikania, a teda k zvýšeniu počtu pracovných miest, čo sa mestu vráti aj v podobe daní.

Aké je podnikateľské prostredie v Pezinku? V čom je dobré a v čom sú nedostatky?
Pezinským podnikateľom sa darí rozširovať svoj biznis aj do Bratislavy. Napríklad známy vinár, pán Matyšák, má v Bratislave hotel s vínotékou. Pán Galan začínal v Pezinku s predajom nábytku a dnes má v Bratislave veľkú predajňu. V meste máme aj stavebné a ďalšie firmy, ktoré svoju produkciu exportujú. V Pezinku a okolí je zdravé konkurenčné prostredie.

Mnohé firmy však podnikajú v Pezinku preto, lebo je blízko Bratislavy a má dobrú infraštruktúru.
To je pravda. Sú však i ďalšie dôvody. U nás je dobrá občianska atmosféra. V Pezinku sa nikto nikomu neposmieva, že je "prisťahovalec“, že sem nepatrí. Všetci tu žijú spokojne, bez predsudkov.
Čo nám však chýba, je nová cesta - obchvat Modry a Pezinka. Autá jazdia cez ich centrá, čo neraz vytvára nepríjemné až nebezpečné situácie. Vybudovanie obchvatu však nezávisí od nás, ale od vlády a rezortov dopravy a výstavby.

Prieskum medzi pezinskými podnikateľmi ukázal, že viac ako štvrtina z nich sa stretla s mafiánskymi praktikami. Prekvapilo vás to?
O tom, ako v Pezinku a okolí pôsobí organizovaný zločin, nemám podrobné informácie. Dozviem sa ich spravidla až z médií, lebo štátna polícia s nami komunikuje len tak, že nám dá štatistické údaje. Keď jej oznámime nejaký problém, spravidla povie, že o ňom vie a "pracuje na ňom“. Spätná väzba však neexistuje. O delikventoch sa často dozvieme až po tom, keď ich pustia z väzenia a prídu na úrad žiadať pomoc, lebo nemajú peniaze a nemajú kde bývať. Alebo ak štátna polícia požiada pri nejakom prípade o pomoc mestskú políciu.

Nie je to pre vás nepríjemné? Lebo ak sa niečo stane, ľudia si myslia, že na vine je mesto, lebo niečo zanedbalo.
Ľudia si často neuvedomujú kompetencie štátnej a mestskej polície. Mestská polícia napríklad nemôže merať rýchlosť na cestách a zastavovať vodičov. Zastaviť ich môže len vtedy, ak má indície, že ide o trestný čin. My nevieme, ako sa končia priestupkové konania alebo trestné oznámenia, ktoré rieši štátna polícia. Chýba prepojenie štátnej polície a samosprávy mesta, čo nevieme ovplyvniť.

Ste historik umenia, výtvarník, karikaturista. Čo považujete za najväčšiu "karikatúru“ na Slovensku alebo vo vašom meste?
U nás je najväčšou "karikatúrou“ kauza pezinskej skládky odpadu, teda novej jamy veľkej ako dvanásť futbalových ihrísk. Inšpiráciou vhodnou pre karikaturistu je aj počínanie štátnych úradov. Najmä inšpekcie životného prostredia a krajského stavebného úradu, ktoré nerešpektovali právne normy - územný plán mesta a všeobecno-záväzné nariadenie a povolili výstavbu skládky. Ďalšou inšpiráciou pre karikaturistov je spôsob, akým často medzi sebou komunikujú úrady a zástupcovia samospráv na okresných a mestských úrovniach. Neraz sú medzi nimi vzťahy, ktoré evokujú to gogoľovské - smiech cez slzy.