Mesto pre biznis: V Pezinku sa bez korupcie obídu

 Samospráva mesta síce povýšila tradičné vinárstvo, vinohradníctvo a s nimi aj cestovný ruch na "privilegované“ odvetvia, ale to neznamená, že ostatné diskriminuje. Naopak. V Pezinku sa darí tiež strojárstvu, výrobe stavebných hmôt, spokojní sú i podnikatelia v službách. "Ak je dobrý podnikateľský zámer, tak sa vhodné priestory nájdu. Ak treba, tak aj na ,zelenej lúke‘, kde sa môže postaviť firma,“ potvrdzuje majiteľ spoločnosti Bageta Vojtech Gottschall. To je podľa neho dôkaz, že samospráva si váži všetkých poctivých podnikateľov. Aj preto sa Pezinku podarilo získať v súťaži miest Bratislavského kraja prvé miesto. A tým aj ocenenie Mesto pre biznis.

Ocenenie Najlepšie mesto pre biznis za prvé miesto v Bratislavskom kraji si prevzal primátor Pezinka Oliver Solga (druhý sprava), vedúca ekonomického oddelenia magistrátu Jana Sandtnerová a prednosta Mestského úradu Miroslav Šebesta (v strede). Cenu odovzdali zástupca šéfredaktora Hospodárskych novín Lukáš Pardubský (vpravo) a riaditeľ sekcie národných a medzinárodných programov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania Peter Pacek (vľavo). HN/P.Funtál

Lepší ako Bratislava
Na druhom mieste skončil okres Bratislava IV. Rozdiel medzi ním a Pezinkom bol však nepatrný. Povedané športovou terminológiou, rozhodla "cieľová fotografia“. Tretím mestom, v ktorom sa malým a stredným podnikateľom v kraji najlepšie pracuje, sú Malacky.
Od podnikateľov získal Pezinok body "za vzťahy s úradníkmi, menšiu úroveň byrokracie, ale aj subjektívne nízko vnímanej korupcie na úradoch“, vysvetľuje analytik projektu Mesto pre biznis zo spoločnosti Hayek Consulting Martin Jurčo. "Byrokracia mestských úradov zodpovedá našim predstavám. To znamená, že je nízka,“ potvrdil Gottschall. Podnikatelia oceňujú aj "primerané daňové zaťaženie a prívetivosť prostredia v oblasti daňovej kontroly“. Pezinok ťaží tiež z výhody, že je blízko Bratislavy. Podnikatelia tak ľahko môžu rozšíriť svoj biznis i do hlavného mesta.

Vydržali takmer všetci
Samospráva Pezinka už dlhší čas uplatňuje takzvanú kategorizáciu podnikateľských aktivít. Podporuje hlavne spomínané odvetvia, čo vyplýva z tradície mesta. Na konci rebríčka sú "nežiaduce podnikateľské aktivity“, upozorňuje primátor Oliver Solga. Ide napríklad o hracie automaty či erotické salóny, ktoré v meste nie sú.
Podľa podnikateľov to prispieva k znižovaniu kriminality. Napriek tomu si myslia, že v Pezinku je dosť rozšírená. Lebo ako vyplynulo z ankety medzi podnikateľmi, až 28 percent "má skúsenosti s mafiánskymi praktikami“. Je to viac ako v niektorých väčších mestách.

Majitelia firiem, s ktorými sa HN rozprávali, sa však s výpalníctvom a podobnými praktikami "takmer nestretli“ a ani nepočuli, že by ich kolegovia mali s tým ťažkosti. Problémy neboli ani v čase privatizácie. "Podnikatelia si otvorili malé obchody a 95 percent sa ich dodnes udržalo,“ pripomína Gottschall. Dokázali to, "lebo pochopili, čo je slušnosť a etika v podnikaní“. Ak by mali problémy s mafiou, mnohí z nich by dávno skončili.

Pezinská "Tisícročná včela“
Aj v Pezinku sa podnikatelia sťažujú, že školy sa nevedia prispôsobiť požiadavkám praxe. Solga to priznáva, ale mesto s tým nevie nič urobiť. Stredné školy miestna samospráva neriadi, patria pod územnú samosprávu - kraje. "V meste nenájdete jediného murára, ktorý by bol z Pezinka,“ tvrdí primátor. Všetci sú z Oravy, Kysúc, Liptova a ďalších regiónov. S ich prácou sú však podnikatelia spokojní. Pezinok tak "píše“ novú kapitolu Jarošovho románu Tisícročná včela.
Napriek rozvoju motorizácie zanikli v meste učebné odbory pre automobilový priemysel. Pritom tam chýbajú klampiari, automechanici, autoelektrikári. Servisom to sťažuje prácu. Chlapci, ktorí sa chcú v týchto profesiách vyučiť, musia cestovať do okolitých miest. Na úpadku je podľa Solgu aj keramikárstvo. "Trh veľa keramikárov nepotrebuje,“ dodáva Solga, ktorý mladých keramikárov učil.