Vláda: Nad krízou vyhrávame. Odborníci: Ani náhodou

Prijaté protikrízové opatrenia pomohli a stále pomáhajú, tvrdí ministerstvo hospodárstva v správe o plnení opatrení, ktorou by sa mala onedlho zaoberať vláda.
Podľa hovorcu rezortu Branislava Zvaru sú dôkazom úspechu vládny vyhliadky slovenskej ekonomiky. "Predpokladá sa, že budeme mať v tomto roku jeden z najvyšších rastov hrubého domáceho produktu v celej Európskej únii.“

Medzi najúčinnejšie opatrenia radí ministerstvo príspevky na udržanie a podporu pracovných miest, vládny zatepľovací program a šrotovné. Niektorí odborníci však upozorňujú, že z vyše 60 prijatých krokov možno tie naozaj prínosné spočítať na prstoch jednej ruky. "Kvantita jednoznačne presiahla kvalitu,“ tvrdí ekonóm Ján Marušinec z inštitútu M.E.S.A.10.

Trh práce - výhry aj prehry
Vláde sa podľa ministerskej správy podarilo príspevkami vytvoriť alebo udržať vyše 53-tisíc pracovných miest. Minulo sa na to viac ako 55 miliónov eur. O mnohé príspevky, napríklad ku mzde zamestnanca, však nebol záujem takmer vôbec. Predseda predstavenstva spoločnosti Trenkwalder Luboš Sirota príspevky aj tak hodnotí pozitívne. "Každý pracujúci je pre štát lepším riešením, ako sociálne odkázaný nezamestnaný.“

Na druhej strane podľa neho vláda ignoruje potrebu pružnejšieho Zákonníka práce v pokrízovom období. "Aj preto zamestnávatelia v súčasnosti uprednostňujú agentúrnych pracovníkov pred náborom trvalých zamestnancov,“ uviedol Sirota.

Zabralo aj Flexikonto
Mnohí ľudia o prácu neprišli aj vďaka tzv. Flexikontu, pri ktorom pracovníci ostávali doma s plnou mzdou. Neskôr si museli voľno odpracovať.
"Flexikonto mali možnosť využiť všetci zamestnanci,“ uviedol hovorca Volkswagenu Slovakia Vladimír Machalík. Koľkí pracovníci ho reálne čerpali, nevedel povedať. Hodiny nazbierané vo Flexikonte si začali odpracúvať už koncom vlaňajška.

Zošrotovať celé Slovensko
Pri názoroch expertov v súvislosti s najhorším vládnym opatrením panuje takmer úplná zhoda - šrotovné, na ktoré vláda v minulom roku vyčlenila približne 50 miliónov eur. Dôvodom má byť presun spotreby na automobily, čo môže viesť k obmedzeniu dopytu v iných oblastiach. Priznáva to aj ministerstvo hospodárstva, jedným dychom však dodáva, že náklady na šrotovné sa štátu vrátili cez DPH.

"Pokiaľ by si šrotovné skutočne na seba zarobilo, tak sa pýtam, prečo nezošrotovať celé Slovensko? Šrotovné stiahlo peniaze z iných odvetví, odkiaľ by DPH štátu tiež pritiekla,“ oponuje riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

Zatepľovanie pomohlo
Naopak, vládny zatepľovací program hodnotí väčšina odborníkov pozitívne. Vláda naň vyčlenila 71 miliónov eur, ktoré získala zo sporného garážového predaja emisií. Podľa správy rezortu hospodárstva sa tak podarilo vytvoriť zhruba osemtisíc pracovných miest.

Z hľadiska zamestnávateľov však najviac pomohlo skrátenie návratu DPH z troch na jeden mesiac. "Podnikatelia to vnímajú najpozitívnejšie,“ uviedol Kičina.

Eurofondmi proti kríze
Vláda pritom medzi protikrízové opatrenia zaradila aj čerpanie eurofondov. "To je povinnosť vlády. Neviem, čo to má s krízou spoločné,“ konštatoval Marušinec.
Ministerstvo hospodárstva s tým nesúhlasí. "Záleží na tom, kam eurofondy nasmerujete,“ zdôvodňoval Zvara.

Koľko minula vláda na protikrízové opatrenia:
Šrotovné - 50 miliónov eur
Príspevky na trhu práce - 55 miliónov eur
Vládny program zatepľovania - 71 miliónov eur
Program Obnovme svoj dom - 6,6 milióna eur