Ako profitovať z nastávajúceho kolapsu

V predchádzajúcich komentároch „Finančný systém nevyhnutne skolabuje" ,„Deflácia a hyperinflácia" a „Dolárová bublina" sme si načrtli veľmi nepriaznivý obraz ďalšieho vývoja súčasnej krízy. Predpokladáme, že kroky vlád dokázali paniku z roku 2008 zastabilizovať do stavu kómy, avšak problémy sa naďalej kumulujú rýchlym tempom. Preto očakávať postupné a pomalé zhoršovanie situácie je menej a menej pravdepodobné. Naopak, rastie pravdepodobnosť, že systém preskočí do nového rovnovážneho stavu pri výraznej zmene jeho štruktúry. V tomto komentári si ukážeme ako sa pred touto zmenou chrániť a ako na nej môžeme získať.

Ten, kto sa vyzná vo fyzike vie, že druhý termodynamický zákon hovorí o tom, že celková entropia alebo neusporiadanosť uzavretého systému s časom rastie, jednoducho povedané. Tým, že sa trh (ako otvorený systém interakcie miliárd indivíduí sledujúcich vlastný záujem) snažíme obmedziť a spútať vlastnými pravidlami, robíme z otvoreného systému systém uzavretý. Takýto systém speje ku kolapsu a práve v minulých komentároch sme sa toto tvrdenie snažili ekonomicky podložiť.

Všetci sme špekulanti

Práve možno my sme tá nešťastná generácia, ktorá bude musieť zažiť reset finančného systému cez jeho kolaps, tak ako sa to stalo mnohokrát v histórii. Myslieť si, že nás sa to týka je neopodstatnená nadutosť. Bezprecedentné dlhy a nerovnováhy všade navôkol sú pre nás Damoklovým mečom.

V súčasnosti už neexistuje bezpečné investovanie. Pri pohľade na akciové portfólio za poslednú dekádu vidíme iba straty, ináč to nie je ani pri pohľade na dlhopisy. Komerčné banky sa nachádzajú v masívnych problémoch z dôvodu ich derivátových pozícií, rizikom hrozia aj firemné financie z dôvodu často nepredvídateľného  cash-flow. Dokonca na príklade Grécka, Dubaja a Islandu vidíme, že ani tie typicky najbezpečnejšie štátne dlhopisy už nie sú bezpečné. A to môže byť len začiatok.

Nič nie je bezpečné, ani garantované vklady v bankách, ktoré môžu byť zničené mávnutím čarovného inflačného prútika. Všetci sme sa stali z donútenia špekulantmi a ani garancie vlády v tom nič nezmenia. Súčasný stav je taký aký vždy mal byť, o svoje financie sa musíme starať sami a sami rozhodovať, čo je bezpečné a čo nie. A pre drvivú väčšinu ľudí ich súčasná finančná situácia bezpečná nie je. V stávke je však príliš veľa ....

Ako vyzerá kolaps

Ako sme spomenuli skôr, presne predpovedať skokovú zmenu systému je absolútne nemožné. Aj keď sme v predchádzajúcich komentároch narážali na dolár ako najväčšiu obeť tohto kolapsu, ostatným krajinám sa problémy nevyhnú. Kolaps dolára znamená kolaps celého globálneho finančného systému. V tejto situácií sa nikto nebude pýtať či existuje alebo neexistuje za dolár náhrada. Starý systém sa zrúti a vytvorí sa systém nový a to pravdepodobne spontánne.

S veľkou pravdepodobnosťou bude založený na tých jediných skutočných peniazoch s vlastnou hodnotou - na zlate. O zlate sme písali veľa a písať veľa ešte budeme. Zlato ako jediné peniaze dokázalo svoju funkciu plniť tisíce rokov a to nie kvôli tomu, že by mu niekto túto funkciu delegoval, ale kvôli tomu, že sa tak ľudia spontánne rozhodli. A to práve kvôli špecifickým vlastnostiam zlata, ktoré rozoberieme neskôr.

Nie je náhoda, že centrálne banky aj v súčasných ťažkých časoch zlato nepredávajú, ale naopak, nakupujú ho. Vedia prečo. Predpokladáme preto, že zlato bude jedinou pevnou hodnotou pri finančnom kolapse. Nebude to ani platina a ani striebro. Tie centrálne banky nevlastnia a preto nemôžu fungovať ako potenciálne peniaze. Možno sa to zmení, avšak pokojne sa môže stať, že tieto drahé kovy ostanú iba komoditami, ničím iným. Nákup zlata je preto nevyhnutnosťou, pretože peniaze pri kolapse stratia svoju hodnotu, zlato však nie.

Dôležité je si uvedomiť, že aj napriek tomu, že ohnisko problému leží v USA, problém neostane izolovaný na túto krajinu. História nás učí, že krachy krajín prichádzajú simultánne, to je norma; izolované krachy sú výnimkou. Za posledných 200 rokov sme videli 5-krát sériové krachy štátov: obdobie po Napoleonských vojnách, 1820-1840 (zbankrotovala polovica krajín), 1870-1890, 1930-1950 (zbankrotovala polovica krajín), 1980-1990 (rozvojové krajiny). To, že v súčasnosti neexistuje kontrolný mechanizmus v podobe toku zlata, transparentnosť vládnych krokov klesá, dlh sa zvyšuje nad vojnové úrovne a verejná mienka je masírovaná ekonomickým optimizmom, len znamená, že kolaps môže byť silnejší a rozsiahlejší ako čakajú aj niektorí pesimisti.

 Krach rozvinutých krajín je nerealistický, pretože tie si na splátky dlhu vedia vytlačiť nové peniaze, to čo nás v súčasnosti čaká, je pravdepodobne rozvrat hospodárskeho prostredia cez infláciu.  Niektoré krajiny na tom budú veľmi zle a niektoré ešte horšie. Ľahká cesta z krízy už dávno neexistuje. Katastrofálne na tom budú hlavne krajiny topiace sa v kvantitatívnom uvoľňovaní (USA, UK a Japonsko), najväčší svetoví dlžníci (USA a Japonsko) a krajiny s najväčším deficitom obchodnej bilancie (USA a UK ). Striktnosť monetárnej politiky eurozóny môže byť výraznou brzdou hyperinflácie v Európe.

Investičné príležitosti

Z uvedeného vyplýva, že problém budú mať hlavne krajiny USA, UK a Japonsko. Ostatné štáty budú na tom o niečo lepšie. Uvedené 3 meny sú preto ideálnym kandidátom na krátke pozície. Avšak trocha preskakujeme. Poďme si najprv vytvoriť základ takéhoto investičného portfólia a to je zlato.

Kupovať zlato fyzicky má zmysel, avšak nie je to nutnosť. Zlato bolo v roku 1934 v USA skonfiškované a preto sú Američania skeptickí k držbe zlata vo finančných inštitúciách. V Európe je však situácia iná a ideálnym riešením nákupov zlata je švajčiarsky ETF fond ZKB Gold, čo je omnoho lacnejšie a flexibilnejšie riešenie. O tom sme však písali veľa. Toto je však spôsob investovania pre konzervatívnych investorov. Jednoducho držať časť kapitálu v zlate, čím sa znižujú straty z potenciálneho kolapsu systému. A keďže zlato stále rastie, je to aj zárobková alternatíva.

Avšak ani nákup zlata nás neochráni úplne, pretože cena všetkého ostatného výrazne poklesne a ťažko u niekoho bude zlato tvoriť 100% jeho investícií. Tí, ktorí chcú mierne zariskovať s minimálnymi nákladmi avšak veľkým potenciálnom môžu kúpiť opcie na zlato. Pokiaľ je to CALL opcia OTM, tak nestojí veľa, avšak možný zisk je obrovský. Napríklad nákup ročnej opcie na zlato na cene 1450 stojí 50 bodov. Znamená to, že ak opciu kúpim, tak mám od úrovne 1500 (1450+50) neobmedzený potenciálny zisk. Moja maximálna možná strata je však 50 bodov. Ukážme si príklad. Ak nakúpim CALL opciu s realizačnou cenou 1450 na 10 uncií zlata, tak zaplatím za ňu 500 dolárov. Preto, pokiaľ za rok skutočne nastane kolaps a cena zlata voči doláru dosiahne 2000 dolárov (extrémne pesimistický scenár), tak na opcií zarobím 5000 dolárov. Nehovoriac o tom, že pri kolapse finančného systému by sa cena zlata nepočítala v tisícoch ale v desať tisícoch dolárov. Nákup opcie je preto špekulačná pozícia s obrovským potenciálom.

Tí, ktorí sa v opciách vyznajú, môžu tento obchod financovať z predaja PUT opcie na úrovni 1000, čo je však už omnoho rizikovejší scenár. Podobnú opčnú stratégiu môžeme uplatniť aj na rizikové meny, ktorým hrozia výrazné straty. Takto môžeme nakupovať opcie na EUR/USD, EUR/GBP alebo EUR/JPY. Napríklad nákup ročnej CALL opcie na EUR/USD na ktorej by sme zarábali od úrovne 1,70 by stál iba 42 bodov. Pokiaľ teda skutočne nastane kolaps dolára a jeho hodnota oslabí až na kurz 3,0 voči euru do jedného roka , tak by sme na tomto obchode zarobili až 17,000 dolárov. Nestojí nás to nič viac ako 420 dolárov.

Tým však možnosť zarobiť na finančných trhoch nekončí. Dlhodobé investovanie do dlhopisov a akcií už dlho je a pravdepodobne ešte dlho ostane stratové, avšak ostatné možnosti sa otvárajú a medzi nimi vyčnieva predaj dlhopisov suverénnych krajín ako USA, UK a Japonsko. Práve neuveriteľne nízke úrokové sadzby sú najväčšou anomáliou trhu, ktorá bude bez akýchkoľvek pochybností potrestaná. Práve túto anomáliu môže využiť každý obchodník predávaním amerických, japonských a britských dlhopisov cez kontrakty futures. Možností je veľa, treba ich však rozumne využiť. Jeden z najväčších súčasných ekonómov Taleb tvrdí, že „Každý človek na zemi by mal predávať americké dlhopisy". Tento názor plne zdieľame.

Už nič nie je bez rizika

Uvedomme si, že dnes už nie je nič bez rizika. Práve tým, že nič nerobíme, sa naše riziko voči budúcnosti zvyšuje. Zdá sa, že nastal čas, kedy musíme zobrať svoju finančnú budúcnosť do vlastných rúk (stále čakáte na vysokú penziu?).

Zatiaľ ešte nie je neskoro, avšak už čoskoro môže byť. Finančná vzdelanosť na Slovensku je veľmi nízka a globálna situácia neprehľadná.