Platy strojárom neporastú. Mihál to stopol

Mnoho strojárskych firiem si môže "vydýchnuť“. Záujem odborárov zvyšovať platy aj v podnikoch, ktoré s tým nesúhlasia, nebude zo strany nového vedenia ministerstva práce vypočutý. Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa nekoná, keďže šéf rezortu Jozef Mihál (SaS) s najväčšou pravdepodobnosťou škrtne podpis jeho predchodkyne Viery Tomanovej (Smer-SD), ktorý mal povoliť rozširovanie zmluvy v strojáskom odvetví už od 1. augusta. "Dnes sa končí medzirezortné pripomienkové konanie k výnosu, ktorý ruší pôvodný výnos. Ním sa mala rozširovať kolektívna zmluva v dvoch sektoroch strojárskeho priemyslu,“ oznámil v piatok HN mediálny odbor na ministerstve. Malo ísť o výrobu strojov a automobilový priemysel.

Sklamaní odborári
V čase ministrovania Viery Tomanovej bol v hre aj elektrotechnický priemysel, ktorému však nestihla odchádzajúca šéfka rezortu dať povoľovací podpis na rozšírenie kolektívnej zmluvy. Na základe týchto zmlúv, ktorých podmienky si dohodli zamestnávateľské zväzy a odbory, sa pritom mali zvýšiť minimálne platové tarify zamestnancov. Pre firmy, ktoré však v zväzoch nie sú a tieto podmienky neodsúhlasili, to bol problém. Kým strojárom chceli odborári zvýšiť minimá o 3,2 percenta, elektrotechnikom o 2,4 percenta. Zmeny sa tak mali dotknúť vyše tisícky spoločností a 120- až 150-tisícom zamestnancom.

Odoborári sú z prístupu nového ministra práce sklamaní. "Mrzí ma, že to takto dopadlo. Je to zlé, pretože ľudia musia mať istotu, čo sa týka ich príjmu. Takto sme im ju mohli dať. Vo svete je štandardom, že sa rozširujú kolektívne zmluvy do celých odvetví. Štát by mal podporovať svojich ľudí. Myslím si, že je to škoda, ale keď sa tak nový minister práce rozhodol, my s tým už nič nezmôžeme,“ reagoval odborársky predák OZ Kovo Emil Machyna.

Rozširovanie áno, ale inak
Naopak, zamestnávatelia kroky nového vedenia rezortu vítajú. "Ak to ministerstvo naozaj zruší, tak sa s tým dá len súhlasiť. Minister práce tak zachráni mnoho pracovných miest,“ konštatoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. RÚZ podľa neho dlhodobo odvtedy, čo je známe, že sa mali rozširovať kolektívne zmluvy aj na firmy, ktoré s tým nemali nič spoločné, dostáva listy a maily o tom, ako by ich to položilo. "Prípadne, ako by museli odísť do Rumunska za lacnejšou pracovnou silou.“

Hošták rozširovanie kolektívnych zmlúv vo svete nepopiera, podľa neho však ide o iný spôsob. "V zahraničí sa môže firma odvolať, tu nič také neexistuje. Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní je v takomto znení jednoznačne pre firmy škodlivá a protiústavná. Môžeme sa baviť o rozširovaní, ale nie takýmto spôsobom,“ dodal. Šéf strojárskej spoločnosti Heitec Filip Antal "vystavenie stopky“ aj nútenému zvyšovaniu platov považuje za skvelú informáciu. "Po nástupe vlády som očakával, že táto téma sa skončí, ako sa skončila. Dúfam, že už nebudú robiť prekážky firmám zamestnávať ľudí a robiť si svoju prácu plnohodnotne.“

Ako nakoniec dopadne kontroverzné znenie novely, nie je zatiaľ jasné. I keď pred voľbami súčasná koalícia jej znenie kritizovala a chcela to zrušiť, dnes si dáva len záväzok, že to prehodnotí.