"Nie" Grécku nás môže vyjsť draho

Pre TASR to povedal politológ Michal Horský. "Cesta nevedie inak, ako že o niekoľko týždňov alebo maximálne mesiacov bude koalícia revidovať aj požiadavku pôžičky," myslí si Horský, pretože podľa neho je neudržateľné, aby sme boli jediní proti celej eurozóne a všetkým jej členom. "Len vzhľadom na vnútropolitickú situáciu a dôveryhodnosť voči voličom ešte robia drahoty. Do pol roka to budú musieť opraviť," poznamenal.

Podľa politológa Rastislava Tótha môžu byť následky odmietnutia pôžičky Grécku veľmi nepríjemné. "Ak sa veľké štáty, ktoré komunikujú s veľkými západoeurópskymi bankami, rozhodli a nejaký, ešte k tomu malý štát začne trucovať, môže dostať po holom zadočku," priblížil politológ a vysvetlil, že sme ako krajina odkázaní na čerpanie eurofondov, pričom práve tu sa nám toto rozhodnutie môže negatívne vrátiť. "To nebude trest, len jednoducho nesplníme kritériá," konštatoval.

Na prípadné revidovanie tohto rozhodnutia bude podľa Tóthových slov pravdepodobne už neskoro. "Môžu nám napríklad zabezpečiť aj to, aby ratingové hodnotenie krajiny bolo o nejaký ten stupník nižšie," uzavrel. 

Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo v stredu (11.8.) za účasť SR v eurovale 140 koaličných aj opozičných zákonodarcov. Proti návrhu sa vyslovil iba Ondrej Dostál (Most-Híd) a prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová sa hlasovania zdržala.

Slovenská účasť na 750-miliardovom balíku záruk pre krajiny, ktoré sa v budúcnosti ocitnú v podobných finančných problémoch ako Grécko, predstavuje takmer 4,4 miliardy eur vo forme potenciálnych záruk. V prípade gréckej pôžičky sa záverečného hlasovania zúčastnilo iba 84 poslancov, z ktorých bolo 69 proti. Pôžička mala v priebehu nasledujúcich troch rokov dosiahnuť sumu 816 miliónov eur.