Dzurinda: Slovensko má vôľu zlepšovať vzťahy s Maďarskom

Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda chce vo vzťahoch s Maďarskom dosiahnuť, aby sa viac hľadelo do budúcnosti ako na minulosť. Uviedol to pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.

Východiskom je vôľa zlepšovať vzťahy, tú však Budapešť nepreukázala, keď prijala zákon o dvojakom občianstve, uviedol Dzurinda. Na základe bilaterálnej dohody z roku 1995 majú byť takéto otázky riešené dialógom, pripomenul po konštatovaní denníka o tom, že Slovensko a Maďarsko majú pravdepodobne najhorší susedský vzťah v rámci Európskej únie. "Okrem toho neexistuje medzi občanmi, ktorým bolo toto druhé občianstvo ponúknuté, a krajinou, ktorá ho ponúkla, vôbec nijaký skutočný vzťah," povedal Dzurinda. "Preto som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným právom."

Nádeje na zrušenie maďarského zákona si šéf slovenskej diplomacie nerobí. "Poznám môjho dobrého priateľa Viktora Orbána (maďarského premiéra). Preto si viem predstaviť, čo je realistické a čo nie," konštatoval Dzurinda. K zlepšeniu vzťahov chce prispieť presadzovaním čo najrýchlejšej výstavby diaľničného spojenia medzi Miškovcom a Košicami, ako aj ďalších projektov v oblastiach infraštruktúry, vzdelávania a výskumu.

Dzurinda tiež uviedol, že nová slovenská vláda chce zmeniť kontroverzný jazykový zákon, ako aj zákon prijatý v reakcii na maďarskú legislatívu o dvojakom občianstve, na základe ktorého občanovi SR dobrovoľným prijatím maďarského občianstva automaticky zaniklo slovenské. Ako by mali zmeny konkrétne vyzerať, bývalý premiér nespresnil.

Dzurinda pred pondelkovou nástupnou návštevou Rakúska potvrdil, že SR považuje jednostranné uznávanie nezávislosti Kosova bez súhlasu alebo vypočutia Srbska za nespravodlivé. Rezolúcia OSN prijatá po vojne v Kosove hovorí len o "podstatnej autonómii" Kosova. "Preto ak sa dnes cítia Srbi podvedení, viem to pochopiť," povedal Dzurinda. Odmietol tvrdenie, že tento postoj Slovenska súvisí s maďarskou menšinou, podľa jeho slov možno situáciu okolo Kosova porovnať skôr s Baskami v Španielsku, s Katalánskom, Južným Osetskom či Abcházskom. "Jednostranné odštiepenia etnických skupín nie sú v záujme Európy," vyhlásil.

Slovenský minister zahraničných vecí okrem toho obhajoval odmietavé rozhodnutie slovenského parlamentu v súvislosti s pomocou EÚ pre Grécko, ktorú kritizoval ako chybu. "To je demokracia," povedal o hlasovaní poslancov NR SR. Bez takejto finančnej pomoci by podľa neho bolo hospodárstvo v Európe "zdravšie", keďže z nej profitujú obchodné banky a podporuje nezodpovedných politikov. "Je také jednoduché byť populistom, hromadiť dlhy a kupovať voličov. Žiaľ, v Európe existuje silná tendencia k populizmu, a to je veľmi nebezpečné," povedal Dzurinda.

V súvislosti s otázkou na možné následky v EÚ odmietol aj obvinenie eurokomisára Olliho Rehna z nedostatočnej solidárnosti Slovenska: "Táto argumentácia stavia veci na hlavu. Vždy ma učili, že solidarita znamená, že bohatí ľudia pomáhajú chudobným. HDP na osobu v Grécku je takmer dvojnásobne vyšší ako na Slovensku. Aké následky by to mali byť? Neporušili sme nijakú zmluvu," zdôraznil. "Potrebujeme v Európe viac dialógu alebo novú diktatúru? Chýbala hlbšia diskusia," dodal po konštatovaní Die Presse, že niektorí v EÚ sa obávajú, že iné štáty by mohli nasledovať príklad Slovenska.