Neviem, či sa v dnešnej dobe ešte vôbec dá použiť prirovnanie - zabudol som na to ako na smrť. Vysloviť túto vetu ani nie je možné pri všetkých tých informáciách o nehodách, prírodných katastrofách, vojnových konfliktoch a obetiach streleckých masakrov. Na smrť sa zabudnúť nedá. Akurát mám dojem, že sa dá zabudnúť na to, kam patrí smrť v našej spoločnosti, ako s ňou vlastne v našej psychike narábať. Šokovaní a zdesení z amokového strelca v Devínskej nemáme problém nechať naše deti hrať počítačové hry, kde dostrieľajú niekoľko mestských častí naraz, rozstrieľané hlavy si pozrieme vo filme aj predpoludním a keď sa dozvieme, že niekde cunami spláchla tisícky ľudí, alebo zemetrasenie zavalí pol krajiny, doma v kuchyni s jemným povzdychom zalomíme rukami.
S tou násilnou smrťou je to raz tak. Niekedy osvieži napínavý film, alebo počítačovú hru, inokedy je zlomkom v správach. Ale potom je naraz tu. Veľmi prítomná a blízka, zrazu totiž nie je len v televízii, ale za najbližším rohom. V jej preciťovaní nám nejde o pozadie udalostí, nejde o počet obetí a intenzitu tragédie, ale o blízkosť toho rohu a tú blízkosť sa snažíme všetkými možnými silami odďaľovať. Veď aj keď doma umiera starý človek, odvážajú ho do nemocnice. Už sa nepatrí umierať doma, už deti nezažívajú, čo to je vidieť odísť starú mamu, pomáhať ju umyť a obliecť do truhly, ako to bývalo v minulosti. Už nezažívame prirodzený kolobeh príchodu a odchodu. Umieranie nie je spoločensky preferované.
No tragické zomieranie je zas najfascinujúcejšie zo všetkého. Žiadna výstava Rembrandtových originálov neupúta toľko divákov ako svieža čerstvá autonehoda na ulici. Nuž, odkedy sa zrušili verejné popravy, pociťujeme pravdepodobne istý deficit týchto rodinných podujatí. Je pochopiteľné, že nás fascinuje to, čo nás desí. Mňa zas desí, že nás to fascinuje. Keď násilná smrť z televízie občas vybehne ku nám do ulíc, sme takí zmätení, že ktosi navrhuje postaviť sochu rodine z Devínskej. To sa nepodarí zopár vedcom a mysliteľom ani po prirodzenej smrti. V našom strachu zo smrti sa snažíme si ju obchádzať a pozor! - o mŕtvych len dobre! Dobre?
Autorka je rozhlasová a televízna moderátorka
| ECOPRESS a.s. Seberíniho 1 P. O. BOX 35 820 07 Bratislava (mapa) |
Predplatné Práca u nás iHNed.cz Kontakt |
HNcluby HNkonferencie HNsemináre |
Inzercia Online inzercia AIMmonitor |
|
| Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a dát je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona | ||||