Výsledky hospodárenia štátu sa budú prerábať

Hospodárenie verejnej správy za minulý rok skončilo v červených číslach. Štátny záverečný účet, ktorý pripravil ešte predchádzajúci minister financií Ján Počiatek (Smer-SD), vykázal schodok 2,79 miliardy eur, s príjmami 10,54 miliardy eur a výdavkami 13,33 miliardy eur. Záporný výsledok tak predstavuje 6,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Takéto čísla dnes schválili poslanci Národnej rady (NR) SR, materiál sa však bude ešte aj tak prerábať.

Koaličný poslanec Ondrej Matej (SDKÚ-DS) totiž podal návrh, aby sa záverečný účet za minulý rok aj napriek schváleniu prepracoval, pretože schodok dosiahol v skutočnosti až 8 % HDP. "Bývalá vláda v snahe zakryť skutočné hospodárenie verejnej správy poskytovala vybraným subjektom pôžičky komerčného charakteru," upozornil podpredseda parlamentného finančného výboru. Tie totiž podľa metodiky nevchádzajú do deficitu a dlhu, ak sa majú úverované peniaze vrátiť.

Podľa Mateja však išlo o štátne firmy, ktorých hospodárenie je zlé a požičané prostriedky sa už štátu nevrátia. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dostali takýmto spôsobom 70 miliónov eur, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) 166 miliónov eur a zdravotnícke zariadenia takmer 130 miliónov eur.

Opoziční poslanci z najsilnejšej strany Smer-SD sa voči kritike poskytnutia pôžičiek ohradili. "Jednoznačne to vnímam ako prípravu na privatizáciu a vyčistenie si privatizačného stola," konštatoval v súvislosti s Cargom bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny. Podľa exministra financií ide zase zo strany vlády iba o propagandistický ťah. "To vôbec nie je tak, ako to tu vy tvrdíte," vyhlásil Počiatek.

"Vy hovoríte, že Cargo je neperspektívna firma, ktorú chcete zatvoriť a prepustiť ľudí na ulicu. Kto si vôbec takúto firmu kúpi? Na čo by mu vôbec bola?," pýtal sa ďalej. Podľa neho súčasná vláda chce privatizovať Cargo, avšak ak by mal o ňu záujem súkromný investor, firma nemôže byť dlhodobo neefektívna a netreba predávať jej časť do súkromných rúk. "Považujem za drzosť, keď niekto rozkradne krajinu, vykráda štátne podniky, neefektívne ich riadi a tvári sa, že majú byť návratné," reagoval súčasný šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).

Dlh slovenskej verejnej správy dosiahol podľa záverečného účtu v minulom roku 22,58 miliardy eur, keď medziročne stúpol o viac ako 3 miliardy eur. Konsolidovaný dlh tak predstavuje 35,7 % HDP, čo predstavuje nárast o 8,1 percentuálneho bodu (p.b.) v porovnaní s rokom 2008.

Za zvýšenými číslami stojí podľa predchádzajúceho vedenia ministerstva financií kríza. Dlh sa totiž zvýšil o 21,5 % a ekonomika sa prepadla o 4,7 %. "Výrazné medziročné zvýšenie maastrichtského dlhu je dôsledkom ekonomickej krízy, ktorá spôsobila, že v roku 2009 bolo potrebné na financovanie schodku a dlhu verejnej správy využiť podstatne viac prostriedkov z cudzích zdrojov, ako sa pôvodne v rozpočte predpokladalo," argumentuje rezort.

Do dlhu verenej správy prispeli v značnej miere aj obce a vyššie územné celky (VÚC). Samosprávne kraje sa vlani zadlžili v objeme 380,76 milióna eur a ich dlh tak pri porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008 stúpol o 22,8 %. Obce išli do mínusu ešte výraznejšie, keďže svoj dlh medziročne prehĺbili o 30,5 % a dostali sa na úroveň 1,17 miliardy eur.

Ako už v apríli tohto roka avizoval európsky štatistický úrad Eurostat, deficit slovenských verejných financií za minulý rok prekročil pôvodný plán rezortu financií pod vedením Jána Počiatka na úrovni 6,3 % a dosiahol 6,77 % HDP. Dôchodková reforma sa na ňom podieľala v objeme 1,4 %. "Rozhodujúcim faktorom prekročenia rozpočtovaného schodku bol v skutočnosti významnejší vplyv hospodárskej krízy, ako sa pri úprave rozpočtu predpokladalo," vysvetľuje ministerstvo v štátnom záverečnom účte.