Počiatek na HNonline: Mikloš chce vyšší deficit, aby sa mu ľahko znižoval (video)

Treba sa najprv zamysliet, co sposobilo narast deficitu v tomto roku. Ked si spomeniete pri schvalovani rozpoctu na rok 2010, vobec nikto nespochybnoval odhadovanu vysku prijmov, ani vysku vydavkov statneho rozpoctu. Dopad globalnej krizy bol vsak vacsi, ako sa predpokladalo a vzhladom na otvorenost slovenskej ekonomiky a jej zavislosti na zahranicnom dopyte, ktory vyrazne poklesol, sa znizila ziskovost firiem, na co doplatila dan z prijmu pravnickych osob. To je najvacsia odchylka, ktora sa tym padom musela preniest do deficitu.
Co sa tyka opatreni, ktore by sme robili my, len pripomeniem, ze nasou strategiou bolo znizovanie vydavkov statu. Zacali sme zlucovat a rusit niektore ministestva, v com by sme pokracovali, skvalitnili by sme fungovanie danoveho uradu, aby sa zlepsil vyber dani. Dosledne by sme elektronizovali celu statnu a nasledne aj verejnu spravu, snazili by sme sa zjednotit miesto pobytu vsetkych ministerstiev a nasledne by sme znizovali aj pocet pracovnikov v statnej sprave.

Hotovostny schodok bol v polke roka ovplyvneny aj polozkami, ktore sa v priebehu roka necepaju linearne. Jedna z nich je napriklad sprava statneho dlhu, kde vacsia cast rozpoctovanych penazi bola pouzita uz v prvom polroku. Ked sme odovzdavali rozpocet novej vlade, nami odhadovany deficit bol na urovni 7 percent za cely rok. Navyse sme novej vlade odovzdali aj rezervu na urovni 300 mil. €. Zaujimave je, ze nova vlada zatial nepouzila ziadne zo svojich zazracnych rieseni a na setrenie v druhej polovici roka uplne rezignovala. Dnes sa dokonca snazia minut maximum co sa da, aby bol deficit co najvyssi. Najvyssi preto, aby konsolidacne usilie medzi rokmi medzi rokmi 2010 a 2011 vyzeralo aj bez setrenia co najlepsie.
Treba tiez pripomenut, ze rozpocet sa zostavuje vzdy na jeden rok. Vramci tohto roka si vlada naplanuje aj prijmy aj vydavky a tiez deficit, aky chce v danom roku dosiahnut a tieto parametre nie su v plnej miere zavisle od predchadzajucich rokov. To znamena, ze takzvany ucet za predchadzajucu vladu sa zaplati v deficite tohto roku a nie buduceho. Navyse si myslim, ze po zverejneni navrhu rozpoctu na rok 2011 sa jasne ukaze, ze vydavky samotneho statneho rozpoctu bez eurofondov a spolufinancovania na ne budu vyssie ako v uz schvalenom rozpocte na rok 2011. To znamena, ze ziadne avizovane setrenie nebude. JEdine co sa stane, ze sa konsolidacna zataz prenesie na ludi.

Tesne pred tym, ako sme to zverejnili.

Ako som uz odpovedal v inej otazke, mieru prijmov a vydavkov pocas schvalovania rozpoctu nikto, ale vobec nikto nespochybnoval. A len chcem pripomenut, ze zastupcovia vtedajsej opozicie predlozili sadu pozmenujucich navrhov, ktore este navysovali deficit o 500 mil. €. Napriek tomu dnes kricia, ze vydavky mali byt nizsie. Preto som zvedavy, o kolko budu teda nizsie vydavky v porovnani s rokom 2010 a schvalenym rozpoctom na rok 2011.

Na vacsinu z toho, co sa pytate som uz odpovedal, ale co sa tyka roku 2009 si treba uvedomit, ze prave v tomto roku vrcholila kriza a prijimalo sa mnozstvo protikrizovych opatreni. Vsetky relevantne institucie ako su Medzinarodny menovy fond, Europska komisia, Svetova banka a ine konstatovali, ze reakcia slovenskej vlady na krizu bola primerana a adekvatna.

Skor je zaujimava otazka, ako bude setrit sucasna vlada, kedze pred volbami jasne deklarovala, ze staci neplytvat a nesafarit s verejnymi zdrojmi a vsetko bude v poriadku. Ich navrhy boli aj v case vrcholu krizy znizovat dane a odvody.

Vidim, ze ste uplne podlahli predvolebnej populistickej demagogii, z ktorej budete podla mna postupne vytriezvievat pocas nasledujucich mesiacov. Ukaze sa totiz, ze reakcia vlady na krizu bola primerana a nijak sa nevymykala z priemeru celej Europskej unie. Dokonca ani celosvetovemu priemeru. Predstavitelia sucasnej vlady zamerne marginalizovali rozsah krizy, ktora ovplyvnila celosvetovu ekonomiku. Zjavne si uz nikto nepamata, ze Ficova vlada prebrala slovensku ekonomiku v procedure nadmerneho deficitu a prave byvala vlada dosiahla rekordne nizku mieru deficitu, ako aj zadlzenia. Keby nebola prisla kriza, blizili by sme sa uz v buducom roku k vyrovnanemu rozpoctu.

Najdolezitejsou zmenou, ktora sa udiala v suvislosti s financovanim 2. piliera v tomto roku je, ze uz cele financovanie musel znasat statny rozpocet a teda deficit narozdiel od predoslych rokov, kedy este bol financovany zo statnych financnych aktiv. Povodny plan pri reforme penzijneho systemu Dzurindovou vladou bol, ze statne financne aktiva budu zdrojom financovania az do konca roku 2010. Ich vypocty boli vsak chybne. Aj to je jeden z dovodov, preco je deficit vyssi.

Myslim si, ze silne reci o odstranovani regionalnych rozdielov zacinaju a koncia pri teme budovania primarnej infrastruktury. Som presvedceny, ze bez dialnicneho systemu az na vychod krajiny nemozno ocakavat ziadnu radikalnu zmenu. Preto je nanajvys alarmujuce, ze sucasna vlada zjavne spomali tempo vystavby dialnic. Stale sme konfrontovani s temou o nesetreni a v tomto kontexte som naozaj velmi zvedavy, co prinesie nova vlada v rozpocte celkovo a najma aku velkolepu maju strategiu financovania vystavby dialnic a ostatnej primarnej infrastruktury.

Viete, ze sme sa snazili tento zle nastaveny system vylepsovat. Je to vsak velmi komplikovana tema, ktora sa stala ustrednou temou politickeho zapasu. Je tazke upravit system v prostredi, kde sa neprijimaju racionalne argumenty a tvorcovia systemu boli ochotni pouzit akekolvek argumenty, aby mohli deklarovat, ze ich nastavenie systemu bolo najlepsie. Zaujimave bude s akymi upravami systemu pridu oni sami.

Vo vseobecnosti si myslim, ze je nespravne tvrdenie, ze stat je zly vlastnik. Klucove je totiz, aky kvalitny manazment nominuje do exekutivnych funkcii. Ak niekto tvrdi, ze stat je zly vlastnik, priamo tak priznava, ze nie je schopny nominovat do danej spolocnosti kvalitny manazment. Nemyslim si, ze zahranicny manazment je automaticky kvalitnejsi ako ten slovensky.

Urcite existuju statne firmy, ktore by som nechal vzdy vo vlastnictve statu. A vobec uvaha o tom, ktore spolocnosti predat musi vyplyvat z podrobnej analyzy perspektivy danej spolocnosti z dlhodobeho pohladu. V tomto kontexte bol predaj SPP a Slovenskych elektrarni uplne nezmyselny.

Teoria o state ako zlom vlastnikovi je len vyhovorkou na neschopnost a nekompetentnost pri nominovani manazmentu.

Taktiku preklasifikovat navratne financne vypomoci spominanym spolocnostiam vnimam ako strategicky zamer novej vlady jednak dosiahnut co najvyssi deficit za rok 2009 a zaroven si ulahcit situaciu pri riadeni danych spolocnosti. Je uplne jednoduche to administrativne zahrnut do deficitu a zaroven obvinit z nekompetentnosti byvalu vladu, ako nominovat kvalitny manazment do danych spolocnosti, ktory by manazoval tieto firmy tak, ze by boli ziskove a schopne splacat navratne financne vypomoci. Takto uplne jednoduchym krokom splachnu dlhy do deicitu a budu spekulovat nad privatizaciou tychto spolocnosti.

Ano.

Vyzera to tak.

Nasa pozicia voci pozicke Grecku bola od zaciatku konzistentna. Jasne sme povedali, ze nezablokujeme mechanizmus pozicky tak, aby ostatne krajiny mohli konat. Zaroven sme jasne povedali, ze na to, ci sa zucastni pozicky priamo Slovensko si musime pockat na vysledky monitoringu zo strany Europskej komisie a MMF, ktora zhodnoti, ci si Greci plnia alebo neplnia domacu ulohu. Taktiez sme tvrdili, ze v pripade, ze Grecko nastupi cestu korekcie svojich verejnych financii a bude zrejmy predpoklad, ze pozicane prostriedky aj vrati, tak by sme boli za.

Pride mi paradoxny postoj sucasnej vlady, ked sa tvari, ze pozicka Grecku je nieco zasadne odlisne od eurovalu. Faktom vsak je, ze v pripade, ze dana krajina pojde do defaultu, tak efekt bude v obidvoch mechanizmoch rovnaky. A myslim si, ze sucasna vlada nemeni postoj ku Grecku len preto, aby nepopreli to, co tvrdili pred volbami. Vtipne je, ze pri eurovale pan Miklos zrazil v Bruseli podpatky po prvom stretnuti a tento mechanizmus je z pohladu potencionalneho dopadu na verejne financie de facto taky isty ako pozicka Grecku. Navyse si myslim, ze sa tym Slovensko dostava na perifeiu eurozony, ktora je postavena na principe solidarity.

Musim sa priznat, ze neviem. Ale urcite o tom existuju zaznamy na ministerstve financii, ktore ich urcite ochotne poskytne.