Štát by mal začať šetriť, tvrdia Slováci

S riešením hrozby budúceho zadlžovania štátu opierajúcim sa o bezpodmienečnú podporu ekonomického rastu aj za cenu zvýšenia zadlženia sa stotožnila iba približne pätnástina (6,4 percenta) respondentov aktuálneho prieskumu agentúry MVK. Aj medzi sociálnymi demokratmi získalo toto riešenie len 8,6-percentnú podporu, informoval Pavel Haulík z MVK.     

Agentúra MVK uskutočnila v dňoch 5.-11. januára prieskum verejnej mienky na vzorke 1145 respondentov, ktorá bola reprezentatívna pre populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a regiónov. "Vzhľadom na signalizované posuny v koaličnom správaní najväčších politických strán sme v záujme zistenia názorovej kompatibility elektorátov jednotlivých strán zaradili do dotazníka aj otázky na postoje k najzávažnejším problémom, ktoré bude nová vláda riešiť," uviedol Haulík.     

Na otázku, ako by mala reagovať na hrozbu zadlžovania budúca vláda, odpovedali respondenti výberom medzi okamžitými úsporami s cieľom čo najrýchlejšie zastaviť rast deficitu a podporou rastu ekonomiky bez ohľadu na zadlženosť.     

Začať okamžite šetriť a čo najskôr dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, aj za cenu poklesu ekonomiky, je najprijateľnejší recept pre viac ako pätinu (22,6 percenta) respondentov. Voliči najväčších strán sú medzi nimi pomerne rovnomerne zastúpení, mierne vyčnievajú len sympatizanti SDKÚ-DS (31,2 percenta) a stúpenci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (30,7 percenta).     

S riešením, opierajúcim sa o bezpodmienečnú podporu ekonomického rastu, aj za cenu zvýšenia zadlženia, sa stotožnila približne pätnástina (6,4 percenta) opýtaných. Opäť sa tu prejavila podobnosť medzi voličmi všetkých veľkých strán a ani sociálni demokrati sa veľmi neodlišujú (8,6 percenta).     

Skoro dve tretiny (64,1 percenta) účastníkov výskumu preferovali stratégiu postupného znižovania deficitu rozpočtu doplneného snahou o udržanie ekonomického rastu. Mierne rozšírenejší je tento názor medzi voličmi SaS (73,4 percenta), Most-Híd (72,9 percenta a KDH (70 percent).     

Na otázku, "ktorý zo spôsobov znižovania deficitu rozpočtu SR by ste uprednostnili", sa recipienti rozhodovali medzi úsporami štátu a zvýšením daní.     

Zraziť deficit úsporami vo výdavkoch štátu na verejné služby by chcela približne polovica (49,5 percenta) účastníkov výskumu. Boli medzi nimi rovnomerne zastúpení sympatizanti všetkých veľkých politických strán, kandidujúcich v marcových voľbách do Národnej rady SR.     

Zvýšenie niektorých daní akceptovalo 5,9 percenta respondentov, relatívne najviac liberáli (desať percent) a kresťanskí demokrati (9,1 percenta).    

Kombinácia oboch spôsobov úspor – miernejšie zníženie výdavkov štátu a miernejší rast daní – pripúšťa ako vhodnú cestu budúcej vlády viac ako tretina (35,5 percenta) účastníkov výskumu. Takýto kompromis je zaujímavý najmä pre prívržencov Igora Matoviča (OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti; 47,7 percenta) a Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS; 43,5 percenta).     

"Na záver sme položili nepopulárnu otázku na zvyšovanie daní: Ak by budúca vláda musela zvýšiť niektoré dane, ktoré by to mali byť? Zvýšenie ktorých daní by bolo pre ľudí a ekonomiku najmenej bolestivé? Na výber sme ponúkli zvýšenie priamych a nepriamych daní," uvádza Haulík.      

K zvýšeniu priamych daní sa prihlásila cca pätina (20,3 percenta) opýtaných. K zástancom tohto riešenia majú najbližšie voliči Obyčajných ľudí (27,8 percenta) a Smeru-SD (25,4 percenta). Zvýšením nepriamych daní by chcel riešiť problém jeden z desiatich (9,8 percenta) respondentov. Mierne vyššie zastúpenie tu majú voliči SDKÚ-DS (15,5 percenta), KDH (13,4 percenta) a SaS (13,1 percenta). Za najmenej bolestivé považuje skoro polovica (49,5 percenta) účastníkov prieskumu kompromisné riešenie: miernejšie zvýšenie priamych aj nepriamych daní. Tento recept je populárny najmä medzi sympatizantmi SDKÚ-DS (60,4 percenta).