Ján Packa: Úplatky sa dávajú na všetkých úrovniach

V korupčnej sieti skončil druhý muž Slovenského futbalového zväzu Vladimír Wänke. Polícii sa podarilo chytiť veľkú rybu...
- ...malými sa nezaoberáme. (Smiech)

Prekvapilo vás to? Najmä ak doteraz bola korupcia vo futbale skôr verejným tajomstvom.
- Neprekvapilo. Skôr či neskôr by sme k tomu prišli. Vyslovene futbalom sa zaoberáme systémovo už nejaký čas. Taký štartovací impulz nám potvrdil bývalý rozhodca Marián Diňa. To nás utvrdilo v tom, že zrejme ideme dobrým smerom. Stále sa to však snažilo prezentovať, že sa to týka len tých okresných súťaží - že tí žiaci, ktorí tam pobehujú po trávniku, si dávajú úplatky a my s tým nič nemáme. Kto robí v športe a najmä futbale, vie, že toto naozaj bolo verejné tajomstvo. Len to nikto nevedel preukázať.

Nebolo to verejným tajomstvom preto, lebo ten kruh bol uzavretý a každý bol v tom svojím spôsobom "nemočený"?
- Ja by som skôr povedal, že tam je taká brzda. U nás je totiž trestný aj ten, kto dáva úplatok, aj ten kto berie. Dosť ťažko sa pôjdete pochváliť, že ste niekomu dali päťtisíc korún úplatok, lebo ja vám hneď poviem fajn - takže poďme na trestné stíhanie a ja vás nechám zatvoriť. Toto je tá hrádza, ktorá možno bráni ľuďom hovoriť. Ďalšia skupina ľudí si možno povedala - ja to poviem a keď to nepreukážu, mám na krku krivé obvinenie, pretože to je tiež trestné. A ďalší si možno povedal, prečo by som si mal páliť prsty, keď sa mi to môže vrátiť na mužstve, prestupoch, či zápasoch. Dávali od toho ruky preč a hovorili o tom len medzi sebou.

Prečo šéf futbalového klubu Močenok Stanislav Szabo nemal problém o tom hovoriť?
- Zrejme si povedal, že má toho dosť a rozhodol sa do toho ísť natvrdo. A my sme to využili. Tým pádom on ako agent ohlásil dopredu, že sa ide udiať trestný čin. On bol beztrestný, pretože vystupoval v pozícii agenta.

Prieskum z roku 2005 odhalil, že úplatky sú vo futbale "zažraté" viac ako v zdravotníctve či súdnictve. Prečo nebola polícia aktívnejšia už v tom čase?
- Keby som si chcel prihriať polievočku, tak poviem, že preto, lebo som tu vtedy nesedel. Neskúmal som ako hlboko sa išlo do korupcie. Vyhlasovali sme, že budeme akční, tak sa snažíme byť akční. Naozaj sa snažíme ísť do oblastí, o ktorých sa všeobecne vie, že sú tam problémy. Sám vidíte, že si nevyberáme. Naozaj mi je ukradnuté, ktorá oblasť to je. Skôr by som povedal, že dnes je to zrkadlo lepšie nastavené a policajti sa snažia lepšie reagovať na veci, o ktorých sa hovorí medzi ľuďmi.

Čakáte, že ľudia budú teraz odvážnejší a budú častejšie spolupracovať s políciou?
- Očakávame to. Je to dominový efekt a ľudia sa tak správajú vždy. Keď chytia malú rybu, nemáte z toho žiadny efekt, lebo si ľudia povedia, že je to len ten chudák, ktorého "natĺkli". Ak je to veľká ryba a ten človek to robil nejakým rozsiahlejším spôsobom, určite príde dominový efekt a ľudia budú hovoriť. Niekto sa naštve a povie si: nie, ja už nebudem ticho, pretože som na to doteraz doplácal. Spravili sme prehliadku v kancelárii toho pána (Wänkeho). Zobrali sme tritisíc registrácií a budeme prácne skúmať hráča po hráčovi komplet, či tam boli nejaké problémy, alebo nie. Je to mravčia práca.

Stanislav Szabo hovoril, že korupcia pri registrácii hráčov je bežná prax...
- On hovorí o konkrétnych osobách, za čo sa zaplatilo. My však teraz musíme ísť na dotyčné miesto, preveriť si, či to bolo tak, či naozaj niekto zaplatil a či sa nám k tomu ešte aj prizná. Pri úplatkoch sú vždy dve strany. Nemyslíme si, že to dnes funguje ešte tak, že niekto príde do kancelárie a povie: "Doniesol som ti úplatok dvetisíc korún za to, že si mi predal futbalistu." A že toto bude ešte aj nahraté na páske. No nebude. Niekde ani slová nepadajú, posúvajú sa len papieriky. Niekto vám potom môže pokojne povedať, nehnevajte sa, ale mne nikto nič také nepovedal a ja som také nič neprijal. Zvyčajne je to bez svedkov. Pokiaľ tam náhodou je tretia osoba, záleží, na ktorú stranu je naklonená. Môže pomôcť a môže aj "zakopať".

Pri úplatkoch používajú ľudia vlastný slovník - hovoria o kolkoch, kapríkoch...
- ...aj o baterkách.

Vie polícia pri zbieraní dôkazov tento slovník rozšifrovať?
- Musí vedieť. Tak ako vedomostne stúpajú páchatelia, musí stúpať aj polícia. Je to predsa špecializovaný úrad. Tí chlapci sú pripravovaní. Učíme sa aj prípad od prípadu. Ak nám sudca zo stola odpáli prípad, ktorý je evidentný, síce sa čudujeme, čo všetko sa dá posunúť bokom, ale dobre - poučíme sa. Ďalší prípad už urobíme tak, aby sa nedal posunúť bokom.

Obrátil sa na políciu niekto ďalší s prípadom takéhoto rangu?
- Nemôžem povedať. Siahal by som do vyšetrovania.

Je prípad Wänke jediný, ktorý má polícia vo futbale rozpracovaný?
- Nechcel by som sa zaoberať ďalšími prípadmi. Potom to navádza ľudí - keď poviem, že ich je rozpracovaných viac, všetci budú v pozore a povedia si, že nič nebudú robiť. Všetky ostatné problémové oblasti si povedia: fajn, policajti sa teraz sústredia na to, dajú nám pokoj.

Skutočne je korupcia vo futbale na takej úrovni ako vo verejnej správe, zdravotníctve či súdnictve?
- Môžem povedať, čo sa hovorí. Iná vec je, čo je možné dokázať. Zatiaľ máme tento prípad. Rozhodca Diňa to jasne rozobral, ale rozobral to tak, aby všetky prípady boli už premlčané. Prosím, to je chytré. Ale on úplne jasne ukázal, kde sa podpláca, ako sa podpláca, s kým, kedy a prečo. Už len keď zoberiem tohto pána, naozaj sa musím domnievať, že sa asi platí na všetkých úrovniach.

Pomohli vám informácie rozhodcu Diňu, ktorý opísal najmä korupciu v nižších ligových súťažiach, pohnúť sa ďalej?
- Možno vážnejšie, ako si niekto myslí.

Niektoré futbalové zápasy na najvyššej ligovej úrovni pripomínali doslova "divadlo" - hráči hrali na pol plynu, súperovi na ihrisku ani veľmi neprekážali. Zaujíma sa polícia aj o takéto podozrivé zápasy?
- Áno, zaoberať sa tým môžeme, ale kde niet žalobcu, tam niet sudcu. My si môžeme myslieť čokoľvek, ale výsledok je taký, aký bol odpískaný a ak vám nikto nie je ochotný povedať - ja som za ten výsledok zaplatil - tak sme skončili. My môžeme len potichu pátrať a robiť tú mravčiu prácu. Na niektorých prípadoch robíte rok, dva a potom zistíte, že nenazbierate dosť dôkazov ani na to, aby ste niekoho obvinili. Zaoberáme sa všetkými podozrivými okolnosťami, ale nie vždy z toho vyjde konkrétny korupčný prípad.

Chytili ste vysokého funkcionára. Kedy prídu na rad tí, ktorí cez úplatky ovplyvňujú priamo futbalové zápasy - rozhodcovia, hráči, zástupcovia klubov?
- Pokiaľ nedávajú alebo neberú úplatky, tak nikdy. A pokiaľ dávajú a berú, tak prídu na rad.

Potvrdilo sa už, že bol na Slovensku nejaký zápas kúpený?
- Pokiaľ by sme to vedeli preukázať, tak už je trestné stíhanie na stole. Ak sa dozvieme, že bol spáchaný trestný čin a máme k nemu dôkazy, začíname trestné stíhanie.

Narodili ste sa v Močenku. Ste hrdý, že sa podarilo prelomiť ľady vo futbalovej korupcii práve majiteľovi klubu z tejto obce?
- Ja už tridsať rokov žijem v Bratislave. To, že to bol práve Močenčan, ktorý si povedal, že dosť, ja už nebudem dávať svoje peniaze do niečoho, čo nemá zmysel, nespájam so svojou osobou. Je to zhoda náhod, že to bolo práve družstvo z Močenku, ktoré je súkromné. Keď som tam bol ja, tak tam bola len telovýchovná jednota Družstevník. Tam problémy s korupciou neboli.

Futbal má aj iný problém - hovorí sa, že funguje len vďaka tomu, že sa tu točia neraz nie veľmi čisté peniaze... Je to pravda?
- Hovorí sa to, ale keby som zistil, že tie zdroje sú nepoctivé - alebo keď to mám povedať rovno kradnuté - tak to musím odstíhať. Problém je v tom, že musíte dokázať, že boli kradnuté. Niekto sa domnieva, že tam sú peniaze, ktoré nie sú celkom čisté, že sa prepierajú. Hovorí sa to nielen o našom futbale a nielen o futbale, hovorí sa to o športe vôbec v celom svete. Je faktom, že najviac peňazí možno preteká práve vo futbale. Všetky polície na svete po tom pátrajú.

Za mnohými klubmi aj v minulosti stáli ľudia, ktorí boli spájaní s podsvetím. Zaujíma sa polícia o zdroj tých peňazí a ich čistotu?
- To je - ako vždy - v štádiu rozpracovania. Zaujíma sa, samozrejme. Sú to tisícky operatívnych informácií - či už je to v novinách, alebo príde kamarát a povie mi, že niekde tam si dávajú peniaze, neplatia dane... Každá táto informácia sa, samozrejme, preveruje.

Je teda vo futbale priestor na pranie špinavých peňazí?
- Samozrejme. Ale taký priestor je naozaj aj napríklad v stavebníctve, aby sme nebrali len futbal, pretože potom sa všetci urazia, že vo futbale sa perú špinavé peniaze. Nie. V každej oblasti vyperiete špinavé peniaze. Je to len otázka poctivosti manažmentu klubov. Kde sú poctiví ľudia, tam nepreperiete ani korunu. A kde sú ľudia, ktorí prišli pre kšeft, preperiete všetko.

Polícia rieši aj tragickú udalosť v Novákoch. S akými verziami pracuje polícia pri vyšetrovaní príčin explózie?
- Máme dva základné okruhy verzií - otázka technológie a otázka ľudského faktoru. A potom je tá tretia možnosť - kombinácia oboch. Vždy pri spracúvaní výbušniny je nastavená technológia, ktorá určuje, aké výbušniny vstupujú, aké je množstvo, akým spôsobom sa rozkladajú, čo s tým máte spraviť, ako to máte skladovať a kedy to máte odviezť. Potom máte nastavený ľudský faktor, ktorý má pracovné postupy, ktoré nesmie porušiť. My teraz skúmame, čo z toho bolo porušené alebo čo bolo viac porušené. Ja nemôžem vylúčiť ľudský faktor - že si niekto napríklad zapálil cigaretu nad čiernym prachom a v tú ranu je preč... Príčinou môže byť aj antistatický výboj. Ľudia mali byť v antistatických odevoch, teda dodržiavať bezpečnosť pri práci. Boli tam štyri pracoviská, ktoré majú byť absolútne separátne od seba oddelené. Tí ľudia nesmú ísť k sebe.

Dá sa teda vôbec zistiť príčina výbuchu?
- Túto otázku som čakal. Áno, je to prácne, ale dá sa. Výbušnina je na rozdiel od úplatkov veľmi dobre čitateľná. Ak vám buchne nejaké množstvo, tak vám na zemi zostanú následky, ktoré nikto neodstráni. Ak je tam taký kráter, aký je - a poznám výsledok meraní seizmickej stanice, kde vidím presne, v ktorom čase bol výbuch a aj predpokladané množstvo munície podľa otrasov - nikto ma nepresvedčí, že tam bolo desať deka, ktoré tam malo napríklad technologicky byť. Ja stále hovorím, že to bude kombinácia - technológia, množstvo munície aj ľudia, ktorí tam robili.

Minister obrany František Kašický už povedal, že na mieste pravdepodobne bolo oveľa viac munície, ako malo byť...
- Výbuch tomu nasvedčuje. Výbušnina je, čo sa týka množstva, veľmi ľahko čitateľná a nedá sa oklamať.

Kto teda určuje množstvo munície, ktoré sa môže likvidovať?
- Technologický postup. Keď rozoberám napríklad protitankové míny a dodrží sa technologický postup, vždy je pracovisko nastavené na určitý počet mín, ktoré tam dostanete, rozoberiete, spracujete a odveziete - a až potom môže prísť ďalšia várka. Ak toto nedodržíte, že spracujete množstvo, oni vám dovezú ďalšie a pokračujete, tak sa vám to tam hromadí. A toto si myslím, že nebolo celkom kóšer. V každom prípade také množstvo výbušniny, ako buchlo, tam nemalo čo robiť. Toto je predbežné stanovisko pyrotechnikov a to je aj seizmický záznam, ktorý udáva množstvo, ktoré tam už vôbec nemalo čo robiť. Toto je všetko vecou vyšetrovania. Od ľudí, ktorí, našťastie, prežili, si vytvárame obraz o tom, čo sa tam vlastne stalo, lebo oni to vedia najlepšie. Vedia, čo a ako tam robili a poznajú aj históriu.

Kto je teda za to množstvo munície, ktoré na mieste bolo, zodpovedný?
- Vedenie podniku. Otázka je, do akej miery. V každom prípade minimálne vedúci prevádzky, alebo zmenový majster, ktorý tam denne kontroluje ľudí. Nemôžem vykrikovať riaditeľovi, že tam má denne sedieť a počítať míny, ktoré mu tam navezú. To, čo vstúpilo v ten deň do prevádzky, za to je zodpovedný zmenový majster. Takže zodpovední sú najmä zmenový majster alebo vedúci prevádzky. A potom budeme skúmať ďalej zodpovednosť celého vedenia podniku - ako to tam vyzeralo čo sa týka uskladňovania, organizácie výroby. Keď raz niekto vedel, že tam má naskladované dve tony výbušniny a mala tam byť tona, a my preukážeme, že o tom vedel, má porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a trestný čin všeobecného ohrozenia. A je jedno, na akom poste v tom podniku je.
Oni tam mali dokonca denník, do ktorého mali zapisovať, čo, koľko, kedy naviezli, spracovali a odviezli. Dúfam, že ho nájdeme, pretože by nám to dalo obraz o tom, aký poriadok tam bol.

Preveruje sa aj možnosť, že na mieste bol aj materiál, ktorý tam vôbec nemal čo robiť?
- Robí sa inventúra všetkého, čo tam bolo a skladových materiálov. Takýto podnik by mal mať úplne presne zachytené každé deko výbušniny, ktorá tam došla.

Preverujú sa aj oznámenia z minulosti, ktoré sa týkajú zlého skladovania munície určenej na likvidáciu?
- Minister obrany nám poskytol všetku dokumentáciu, ktorú má armáda k dispozícii. Toto práve smeruje k manažmentu podniku. Ak boli nejaké problémy a manažment podniku ich neodstránil, tak je spoluzodpovedný aj keď niekto porušil technológiu vo výrobe.

Kedy budú k dispozícii prvé výsledky expertíz?
- Tak do mesiaca alebo dvoch budeme mať výsledky, čo sa týka výbušnín. Pokiaľ ide o DNA, to už máme teraz. Keď nájdeme nejaké ostatky obetí, máme porovnávací materiál rodinných príslušníkov nezvestných.

Šance, že niekto z nezvestných mohol ešte výbuch prežiť, sú už asi mizivé...
- Pokiaľ boli v priestore, kde mali pracovať, myslím si, že nemali žiadnu šancu. Bolo to presne to pracovisko, kde začal ten veľký problém. Tí z ostatných pracovísk stihli, našťastie, utiecť. Výbuchov bolo viac. My vieme minimálne o dvoch. Dokonca si myslíme, že nejaký problém tam bol ešte skôr ako tie výbuchy odzneli. A ten problém ich prinútil utekať - a to je dobre, pretože inak by tam boli zostali všetci. Títo ľudia nám budú vedieť povedať, čo tam v skutočnosti bolo.

Ešte stále sám naháňate so zapnutým majákom cestných pirátov na diaľnici?
- To ma ešte stále neprešlo. Ja mám dosť silné auto na to, aby som naháňal tých bohatších na tých lepších autách. Jazdím dosť rýchlo, na druhej strane jazdím 30 rokov, mám jeden a pol milióna kilometra bez nehody. A ešte mám výnimky - mám 507-koňový súťažný voz, takže silnejšie vozidlo tu nie je. Snažím sa jazdiť rýchlo, ale slušne. Keď ma niekto "opáli" a ešte pri tom arogantne vytláča ostatných, tak idem po ňom. To nerozchodí, nech by robil čokoľvek. Na ceste do Košíc a naspäť sú to vždy tak dva-traja.

Aj dávate pokuty?
- Nie. Pokiaľ je to grázlik prvej triedy, tak ho pošlem na dopravný inšpektorát alebo zavolám hliadku. Ale väčšinou, ak vodič pred tým nemal dopravnú nehodu, sa to končí dohovorom.

Koľkým ste takto dohovárali priamo v teréne?
- Odkedy som policajným prezidentom to je asi 30 ľudí.

Na druhej strane je to česť byť pristihnutý priamo policajným prezidentom...
- Vyslovene nenaháňam, až keď je niekto arogantný a drzý ako opica. Ja idem po diaľnici dvestovkou a niekto ma "ofúkne". No ale to sa predsa nerobí! Tých dvesto už je naozaj dosť. Ja zákon neporušujem - tam, kde nie je obmedzená rýchlosť, sa na mňa stanovené rýchlosti nevzťahujú. Nie som ako český policajný prezident, ktorý musel odovzdať vodičský preukaz.

Aký je váš osobný rýchlostný rekord?
- Na dráhe v Nemecku som išiel 317 kilometrov za hodinu. Na normálnej ceste sa to dá niekde vytlačiť na 270, ale musíte mať prázdnu cestu. To už je dnes problém.

Tak potom máte odskúšané, či sa na slovenských diaľniciach dá jazdiť 160 km/h, ako o tom uvažuje minister vnútra Robert Kaliňák.
- Dá sa, ale nesmú to byť hlupáci. Alebo by sme museli urobiť kategorizáciu podľa vodičov. Ten, kto má čo najviac kilometrov najazdených bez nehody, by mohol jazdiť rýchlejšie. Tým, ktorí by spôsobovali havárie, by sme rýchlosť znižovali. To by bolo najlepšie pravidlo, aké by sa dalo zaviesť na cesty.

Nemáte tendenciu robiť kategorizáciu aj podľa pohlavia?
- To nie. Aj keď, priznám sa, že skoro každá mladá vodička, ktorá ma v meste obehne, má v ruke mobil a pokojne si to valí 90 - 100 km/h. Ja mám v aute taký megafón a potom sa jemne ozvem, či jej náhodou neprekáža, že telefonuje.

V lete by mal byť pripravený návrh cestného zákona. Čo čaká vodičov?
- Náš problém je dopravná nehodovosť. Celá Európska únia sa čuduje, koľko máme na cestách mŕtvych najmä chodcov a cyklistov. Ja si preto myslím, že by sme najviac mali postihovať ľudí, ktorí spôsobujú dopravné nehody. Nemôžem tolerovať to, že niekto trikrát za rok rozbije auto a pokračuje ďalej. Nebude pokračovať. Prvú nehodu som ochotný tolerovať - povedzme, že dostane pokutu od nula do päťtisíc korún a vodičský preukaz mu zadržíme od nula do šesť mesiacov podľa závažnosti. Nechám mu dva roky na opravnú lehotu. Za druhú dopravnú nehodu však už môže mať zadržaný vodičský preukaz už do päť rokov a pokuta je do výšky 50-tisíc korún. Za tretiu nehodu som nekompromisne povedal desať rokov a stotisíc korún. Keď som nastúpil, snažili sme sa vodičom dohovárať. A výsledok? Tridsať mŕtvych navrch... To ma nahnevalo a povedal som: dohováranie sa skončilo, prosím platiť!

Bude sa v obci znižovať rýchlosť na 50 km/h?
- Ja si myslím, že by sa malo. Vôbec to nesmeruje k tomu, že by sme chceli niekoho chytať na rýchlosti. Medzi reakčným časom pri 60-kilometrovej rýchlosti a 50-kilometrovej je rozdiel deväť metrov. To je veľmi dlhá dráha pre chodca. Preto budeme dosť tvrdo trvať na tom, aby sa rýchlosť znížila, aj keď ja sám na to budem nadávať.

Ešte stále je živá myšlienka, že sa budú pokuty vyberať podľa výšky príjmu?
- Tá myšlienka tu je, pokiaľ sa to bude dať ošetriť, tak sa to pokojne môže spraviť. Išlo by to napríklad pri dopravných nehodách. Tam už sa dajú určiť majetkové pomery napríklad z vozidla. V správnom konaní už by sme mohli zisťovať aj výšku príjmu. Aspoň to bude spravodlivé.

Hovorí sa znova aj o povinných zimných pneumatikách...
- Naposledy sa zdvihla proti tomu veľká vlna odporu, takže my to urobíme opačne. Zakážeme jazdiť po súvislej vrstve snehu s letnými pneumatikami.