reklama

Harmonizácia daní sa nestretla s pochopením

Návrh daňovej harmonizácie priamych daní, ktorú plánuje zaviesť Európska komisia, sa na Slovensku nestretol s príliš veľkým pochopením. Okrem samotnej vlády so zjednotením nesúhlasia ani väčšina podnikateľov a ekonómov.
Návrh daňovej harmonizácie priamych daní, ktorú plánuje zaviesť Európska komisia, sa na Slovensku nestretol s príliš veľkým pochopením. Okrem samotnej vlády so zjednotením nesúhlasí ani väčšina podnikateľov a ekonómov.
Analytik INEKO Peter Goliáš nesúhlasí s úplnou harmonizáciou. Zjednotenie sadzieb daní by zrušilo možnosť súťaže medzi členmi Európskej únie, čo by malo v konečnom dôsledku nepriaznivý dosah na ich ekonomiky," vysvetlil. Na druhej strane Goliáš podporuje harmonizáciu výpočtu daňových základov, pretože to môže podporiť prehľadnosť systémov a vytvoriť priestor na jednoduchšie porovnania základov v rôznych krajinách.
Súťaž by mala pokračovať
Peter Chrenko zo spoločnosti Ernst & Young však tvrdí, že daňové sadzby a základy nemožno harmonizovať zvlášť, keďže ide o spojené nádoby. Podľa neho pokiaľ by prešiel návrh Európskej komisie, Slovensko stratí konkurenčnú výhodu a štát sa automaticky zbaví svojej fiškálnej suverenity a flexibility. "Daňový systém musí byť pružný, aby vláda mohla v prípade poklesu hospodárstva stimulovať ekonomiku," hovorí.
Chrenko takisto nesúhlasí s tvrdením komisie, že pokiaľ sú harmonizované nepriame dane, ako napríklad DPH a spotrebné dane, malo by prísť aj k zjednoteniu korporátnych daní. "DPH súvisí s voľným pohybom tovarov a služieb v rámci spoločného trhu, čo dáva zmysel. Dane z príjmov sú však dosť špecifické," dodal.
S daňovou harmonizáciou nesúhlasí ani riaditeľ agentúry SARIO Roman Kuruc. Slovensko by tak podľa neho stratilo jednu zo svojich výhod pri lákaní investorov, teda rovnú daň a jednoduchý daňový systém. "Určite je lepšie, aby si samotné krajiny riadili svoje korporátne dane," vyhlásil Kuruc.
Snaha zjednotiť výpočet základu pre zdanenie sa nepáči Republikovej únii zamestnávateľov. Podľa jej predstaviteľa Ludvíka Posoldu je to v rozpore so stratégiou konkurencieschopnosti a spôsobilo by to ďalšie zväčšovanie zaostávania únie ako celku za výkonnosťou USA a Japonska. Riaditeľ Ineko Eugena Jurzyca si myslí, že súťaž o najlepší daňový model v Európe by mala ešte pokračovať, až kým sa nevygeneruje ten správny.
Priveľa rozdielov
S harmonizáciu daňových základov však súhlasí pracovník SAV Viliam Páleník, ktorý zastupuje Slovensko v Európskom ekonomickom a sociálnom výbore (EESC). Výhodu vidí v zjednodušení administrácie pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách. Má sa tiež zabrániť dvojitému zdaneniu.
Harmonizácia daňového základu by mala závažné dôsledky pri nadnárodných spoločnostiach, ak pobočky pôsobia vo viacerých krajinách EÚ. Zo septembrovej správy EESC vyplýva, že by sa zdaňovala celá skupina v sídle jej materskej spoločnosti. Až následne by sa dane rozdelili medzi jednotlivé štáty, kde pôsobia dcéry podľa "spravodlivého princípu". Ten však nie je bližšie vysvetlený, až na konštatovanie, že by malo ísť o "jednoduchý a logický systém". Problém je aj v tom, že niektoré štáty majú rozdielne zdanenie podľa typu spoločností - akciovka či eseročka.
"Som dosť skeptický k takémuto úsiliu, myslím si, že sa štáty nedohodnú. Ak by mal byť tento systém spravodlivý, bol by extrémne komplikovaný," argumentuje Ľuboš Vančo, partner z audítorskej spoločnosti KPMG.

Proti je aj opozícia
Európska komisia predpokladá, že svoj plán daňovej harmonizácie predloží do konca budúceho roka. Návrh však musia okrem iných odsúhlasiť europarlament a Rada EÚ, pričom za návrh sa musia vysloviť všetky členské štáty. Okrem Slovenska je proti zjednoteniu korporátnych daní aj Estónsko, Veľká Británia a Írsko. Keďže sa bude rozhodovať o tejto problematike až po voľbách do Národnej rady SR, opýtali sme sa jednotlivých predstaviteľov politických strán, či podporujú daňovú harmonizáciu.
Sergej Kozlík (ĽS-HZDS): Momentálne je to otvorená záležitosť nielen pre nás, ale aj pre samotnú komisiu. Na druhej strane v dlhšom časovom horizonte však pripúšťame a stotožňujeme sa s daňovou harmonizáciou.
Pál Farkaš (SMK): Nám ani podnikateľom nevyhovuje iniciatíva Európskej komisie. Budeme musieť vyvinúť veľa úsilia, aby sme zamedzili takýmto návrhom, ktoré veľmi podporujú štáty ako napríklad Nemecko alebo Francúzsko.
Július Brocka (KDH): Stále sa budeme zasadzovať, aby boli priame dane v plnej kompetencii jednotlivých štátov. Je to jeden z nástrojov, ako môžeme rovnocenne súťažiť so starými štátmi únie.
Ivan Mikloš (SDKÚ): S harmonizáciou daňového základu by sme súhlasili len vtedy, pokiaľ by bol nový systém v podstate rovnaký ako máme teraz na Slovensku. To znamená bez žiadnych dodatočných výnimiek.
Ľubomír Vážny (Smer): Zatiaľ je príliš skoro na akúkoľvek daňovú harmonizáciu. Platí predsa princíp subsidiarity. Jednotlivé štáty by si mali ponechať daňovú autonómnosť, aby mohli ovplyvňovať svoj hospodársky vývoj. Myšlienka je to však dobrá, ale s toto problematikou by sa komisia mala zaoberať oveľa neskôr, pokiaľ sa ekonomiky štátov únie nezblížia viac.

Sadzby korporátnych daní (%)
Francúzsko 34 Česko 26
Belgicko 34 Dánsko 30
Švédsko 28 Portugalsko 27
Taliansko 37 Nemecko 19
Rakúsko 25 Veľká Británia 30
Poľsko 19 Luxembursko 30
Španielsko 35 Malta 35
Grécko 32 Slovensko 19
Fínsko 26 Estónsko 24
Slovinsko 25 Litva 15
Nórsko 28 Lotyšsko 15
Holandsko 31 Cyprus 10
Maďarsko 16 Írsko 12,5
Zdroj: Ernst&Young
, 00:00 24. 10. 2005 | Čítané: 1338x | Príspevkov: 0
Kontextové odkazy ETARGET
Názory čitateľov
Nie je vložená žiadna reakcia (názor).

Pridať reakciu

HNONLINE DNES