Dôchodcovia nebývajú na Champs Ellysées

Riaditeľka Inštitútu bývania, s. r. o., Jarmila Zapletalová pre HN:

Štát nevie, koľko je reštituovaných domov a bytov, a teda ani koľko nových náhradných by mala samospráva postaviť. Ako je to možné?
– Chybou našej štatistiky je, že osobitne neeviduje súkromný nájomný a verejný nájomný sektor. Podľa prvého odhadu v reštituovaných domoch býva asi 60-tisíc nájomníkov. Nie je to však presné číslo.

Mnohí ľudia sa nechcú sťahovať z reštituovaných domov v centrách miest, ale zároveň sa obávajú vysokého nájomného. Bolo by ich presťahovanie protiústavné?
– Nebolo. Keď človek býva v lukratívnej časti mesta a finančne na to nemá, mal by odtiaľ odísť. Takéto bývanie si nedovolí nikto v žiadnom inom štáte. Ani francúzski dôchodcovia nebývajú v Paríži na Champs Ellysées.

Niektorí majitelia reštituovaných domov chcú z bytov nájomníkov dostať čím skôr a prenajať priestory solventným ľuďom alebo firmám. Môže samospráva brániť nájomníkov?
– Obce majú na to nástroje, ale nevyužívajú ich. Môžu zabrániť, aby majiteľ domu „nescudzil“ bytový fond na iné účely ako na bývanie.

Ako to môžu urobiť?
– Obce môžu vydať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým určia, aby sa reštituované domy používali iba na bývanie. Navrhla som to aj na bratislavskom magistráte, čím by pomohol mnohým nájomníkom.

Prečo nemôže majiteľ svojvoľne rozhodnúť, ako a na čo bude svoj dom používať?
– Lebo ak bol dom v minulosti skolaudovaný ako bytový, tak by takým mal aj ostať. Ak chce majiteľ využiť byty na inú funkciu ako sú určené, musí požiadať o stavebné povolenie a prekolaudovanie objektu.