Štát bude musieť znova privatizovať

Je presvedčený, že kabinet Roberta Fica sa vyhýba nepopulárnym opatreniam, ktoré by pomohli slovenskej ekonomike. Vláda by podľa neho mala urobiť poriadok v odvodovom systéme, zlepšiť dôveru v súdnictvo a vymáhateľnosť práva, nezvyšovať minimálnu mzdu, zrušiť možnosť rozširovania kolektívnych zmluvy vyššieho stupňa. Makroekonóm Ján Marušinec.

Aké sú dnes možnosti slovenskej vlády aktívne pristupovať k šetreniu prostriedkov štátneho rozpočtu?
Podľa mňa je možností veľa, akurát nie sú aktívne využívané. Robia sa síce plošné škrty vo výdavkoch, ale ide o položky, na ktoré skôr či neskôr bude potrebné nájsť zdroje. Hlavne teda kapitálové výdavky a tzv. vládna spotreba. Autá, kopírovačky, papier a podobne. Ak má byť šetrenie udržateľné, je potrebné meniť výdavkové politiky, a to sa nedá robiť inak ako zmenou príslušných zákonov. Mnoho z týchto opatrení by však bolo nepopulárnych, preto sa im táto vláda vyhýba. Je to do istej miery aj pochopiteľné, keďže ostáva necelý rok do volieb.

Ktoré zákony by mala vláda zmeniť, aby dosiahla väčšie úspory, a aký by bol ich dosah na občanov a firmy?
Tých zákonov je množstvo. Každopádne je vecou politickej dohody, aké oblasti sú prioritné, a teda k znižovaniu výdavkov v nich nedôjde, a aké nie sú prioritné a malo by sa na nich šetriť. Táto vláda deklarovala ako svoju prioritu sociálny štát, teda zrejme krátenie sociálnych dávok a iných benefitov neprichádza do úvahy. Zdá sa však, že nemá odvahu siahnuť ani na iné typy výdavkov. Myslím si, že začať by sa v prvom rade malo tam, kade takpovediac tečie z hrnca. Zdravotníctvo je skvelým príkladom, ako sa za viac peňazí dajú zabezpečiť horšie služby. Aj premiérom kritizované verejné obstarávanie ostalo nedotknuté, dokonca sa správy o klientelizme a korupcii začínajú množiť. Ďalej sú to nezmyselné alebo predražené investičné projekty ako širokorozchodná železnica, budovanie jadrových zariadení či štadiónov za štátne peniaze. Lepšie odmeňovanie štátnych zamestnancov tiež nebolo deklarovanou prioritou, a napriek tomu je faktom. To sú len jednoduché opatrenia, ktoré môžu v rozpočte ušetriť stovky miliónov eur.

Aké úspory by mohlo priniesť vyriešenie sporných obstarávaní a zastavenie projektov ako širokorozchodná železnica, národné štadióny či efektívnejší výber mýtnej spoločnosti?
Pri obstarávaniach sa to dá len hrubo odhadnúť. V prípade veľkých projektov sa však potenciálne úspory pohybujú v desiatkach miliónov eur. Ďalšie desiatky sa dali ušetriť, ak by sa neschvaľovali nezmyselné dotácie pre zle hospodáriace štátne médiá a podniky alebo neefektívne výdavky typu dotácie pre sociálne podniky či šrotovné. Je jasné, že samo osebe by to na konsolidáciu verejných financií nestačilo. Vláda má teda na výber, či zruší alebo obmedzí i niektoré ďalšie programy, alebo zvýši daňové zaťaženie. Jedno i druhé však bude prijímané s nevôľou.

Do akej miery boli účinné opatrenia vlády na podporu zamestnanosti?
Treba hneď na úvod povedať, že možnosti vlády v tomto smere boli a sú vzhľadom na charakter našej ekonomiky - malá otvorená - veľmi obmedzené. Niektoré opatrenia sú pozitívne, napríklad v daňovej oblasti a odpisoch, iné sú skôr marketing. Rýchlejšie čerpanie eurofondov, urýchlenie výstavby diaľnic. Nájdu sa aj opatrenia, ktoré spolu s inými ekonómami hodnotím skôr negatívne, ako sociálne podniky či šrotovné. Takisto dotácie štátnym podnikom sú zlým signálom pre podnikateľov. No a na záver sú tu posledné avizované kroky ministerstva práce - rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a prudký rast minimálnej mzdy, ktoré možno s prehľadom označiť za prokrízové, s negatívnym dosahom na zamestnanosť.

Ako môže vláde v procese znižovania deficitu verejných financií pomôcť v tomto roku Fond národného majetku?
Cez Fond národného majetku plynú do rozpočtu dividendy zo štátnych podnikov. Keďže ekonomická situácia je zlá, a obzvlášť v štátom riadených firmách, zdá sa že tieto dividendy budú skôr nižšie, než sa očakávalo, keď sa zostavoval rozpočet. Reálny prínos fondu je preto skôr negatívny, keďže sa do deficitu započítavajú náklady na jeho správu.

Čo to znamená pre štátne finančné aktíva, je naozaj dnes ich objem minimálny?
Boli vyčerpané finančnými transakciami, ktoré robila vláda v tomto a minulom roku. Aj účet na dôchodkovú rezervu sa čoskoro vyprázdni. Znamená to, že štát bude musieť znova pristúpiť k privatizácii, aby doplnil zásobu aktív, alebo všetky podobné transakcie, ktoré doteraz išli z aktív, bude musieť hradiť priamo z rozpočtu. Iba pripomínam, že transfery dividend z Fondu národného majetku išli každý rok rovno do rozpočtu na krytie výdavkov, a neposilňovali tak štátne finančné aktíva.

Dá sa vôbec v súčasnosti niečo sprivatizovať a aký vplyv by mala táto privatizácia na rozpočet?
Veľa možností už neostáva. Letisko v Bratislave a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia boli pripravené, no táto vláda ich privatizáciu po svojom nástupe stopla. Dajú sa privatizovať zvyškové podiely v energetických podnikoch, ale to asi nebude politicky priechodné. Privatizácia by sa zišla ešte v teplárenstve, ale predchádzať by jej mal prevod kontroly v teplárenských spoločnostiach na samosprávy ako v prípade vodární a kanalizácií. Najmä by však pomohla zdravotníctvu, i keď tam to má svoje limity. Prečo však nepredať poistný kmeň štátnych zdravotných poisťovní, ak súkromné poisťovne dosahujú dlhodobo lepšie výsledky, či neumožniť viac kontroly nad fakultnými nemocnicami samosprávam, ktoré preukázali, že vedia v zdravotníctve hospodáriť lepšie ako centrálna vláda?

Ako môže podporiť rozpočet spotreba domácností?
Spotreba je zaťažená daňami, čiže ak ľudia viac míňajú, znamená to aj viac príjmov pre rozpočet. Evidentné to bolo začiatkom tohto roka, keď výrazne klesli príjmy z dane z pridanej hodnoty, lebo ľudia nakupovali menej a veľká časť Slovákov robila svoje nákupy za hranicami. Vládna podpora súkromnej spotreby nie je potrebná, rozhodnutia o tom, kedy a na čo minúť svoje peniaze, treba nechať na ľudí.

Čo by teraz teda mohlo reálne zabrať, alebo ako malá otvorená ekonomika musíme len čakať na to, kedy sa zlepší situácia v krajinách, kam vyvážame?
Jednoznačne čakať, no zároveň sa pripravovať na opätovné oživenie ekonomiky na Západe. Treba robiť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, zvýšenie pružnosti trhu práce a reformovať vzdelávací systém. Bežný človek môže k tlmeniu krízy prispieť tým, že nebude podliehať zbytočnej panike, ale správať sa podľa svojich možností a očakávaní. Spotreba na úkor zadlžovania nie je v poriadku, čo ukazuje dnešná kríza. Ale pre ekonomiku nie je dobrý ani opačný extrém, jednoducho povedané, dlhodobo udržateľná je rozumná spotreba.

Aké konkrétne kroky by mala vláda urobiť?
Mala by urobiť poriadok v odvodovom systéme, zlepšiť dôveru v súdnictvo a vymáhateľnosť práva, nezvyšovať minimálnu mzdu, zrušiť možnosť rozširovania kolektívnych zmluvy vyššieho stupňa, zabezpečiť, aby vzdelávanie zodpovedalo potrebám trhu práce a aktuálne podporovať vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, ktorí nemajú prácu.

Nazdávate sa, že máme z hľadiska poklesu hrubého domáceho produktu to najhoršie už za sebou?
Čísla hovoria o postupnom oživení ekonomiky na Západe, čo by sa malo pomerne rýchlo prejaviť aj u nás, ale robiť teraz predpovede o konci krízy by bolo predčasné. Otázne je, akú dynamiku bude mať oživenie a či nedôjde k oživeniu v tvare W, čiže ešte s druhým dnom.