Choré zdravotníctvo

S názorom, že naše zdravotníctvo je choré, by polemizovalo asi len málo ľudí. A teda aj so záverom, že potrebuje liečbu. Zložitejšie to už je s otázkou, v čom by tá liečba mala spočívať. Nechcem na tomto mieste rozoberať podrobnosti potrebnej terapie, budem sa venovať len otázke, či je potrebné zvýšiť objem peňazí, ktoré štát do zdravotníctva dáva.

Dovolím si tvrdiť, že hlavný problém nášho zdravotníctva nespočíva v nedostatku peňazí a že nedávame do zdravotníctva málo peňazí. To však neznamená, že si myslím, že napríklad platy sestier by nemali byť vyššie. Hlavný problém nášho zdravotníctva však nespočíva v nedostatku peňazí, ale v nedostatku efektívnosti. Inými slovami, plytvanie, korupcia, udržiavanie nadmerných a nepotrebných kapacít, absencia motivácie na úspory a efektívnosť, vedú k tomu, že značná časť zdrojov, ktoré do zdravotníctva idú, sa nevyužije na liečenie, aj keď by sa mohla.

Neradostnú situáciu v tejto oblasti najlepšie ilustruje konštatovanie OECD, že ak by zdroje, ktoré do zdravotníctva dávame, boli využité efektívne, priemerný vek by sa na Slovensku mohol zvýšiť až o štyri roky.

Potvrdzujú to aj ďalšie štúdie, podľa ktorých sa až okolo 30 percent zdrojov v zdravotníctve nevyužíva na to, na čo by sa malo a mohlo. Jasným dôkazom toho, že len zvýšenie objemu peňazí problém nerieši, je aj vývoj počas Ficovej vlády. Počas nej, v rokoch 2006 – 2010, bolo zdravotníctvo jedným z najviac preferovaných odvetví. Objem verejných zdrojov stúpol o 56,6 percenta, pričom v školstve to bolo 37,5 percenta. Napriek takémuto nárastu sa nezlepšil zdravotný stav obyvateľstva a zhoršila sa spokojnosť tak pacientov, ako aj zdravotníkov, so stavom zdravotníctva.

Záujmové združenia zdravotníkov často používajú na porovnanie čísla o tom, koľko dávajú do zdravotníctva vo vyspelých krajinách, ale aj napríklad v Českej republike. Vždy však používajú čísla v absolútnom vyjadrení. Myslím si, že korektnejšie je porovnať, koľko dávame percentuálne z verejných zdrojov my a koľko iní. Takéto porovnanie totiž zohľadňuje nielen potreby, ale aj možnosti. A tu už naše zdravotníctvo vôbec nevyzerá poddimenzované, naopak, ukazuje sa, že je jednou z najvyšších priorít. V roku 2011 napríklad pôjde do zdravotníctva takmer pätina verejných zdrojov (19,7 percenta), kým priemer za EÚ27 je 14,1 percenta a v Českej republike je to 17,9 percenta.

Autor je minister financií SR