reklama
Spoločná mena. Minister financií Ján Počiatek v rozhovore pre Hospodárske noviny:

Počiatek: Najdôležitejšou témou bude rast cien

Prijatie eura považuje za svoj najväčší úspech. Konverzný kurz 30,126 koruny za jedno euro považuje za vynikajúci. Minister financií Ján Počiatek.


Euro môže Slovensku v období šíriacej sa finančnej krízy pomôcť, tvrdí minister financií Ján Počiatek. Snímka: HN/Samual Vanko

 

Už vieme, v akom kurze budeme meniť koruny za eurá. Ako ste s ním spokojný?
Podľa mňa je kurz vynikajúci. Spomeňme si na situáciu spred štyroch či piatich mesiacov. O takýchto číslach by sa nikomu ani nesnívalo, a keby niekto povedal, že sa budeme vedieť dostať takto ďaleko, bol by považovaný za absurdného optimistu. Dostali sme sa na maximálnu hranicu, kam sme sa dostať vedeli, a myslím si, že môžeme byť viac než spokojní. Je to v prvom rade veľmi dobrá správa pre bežných obyvateľov, ale, samozrejme, pozorne sledujeme reakciu exportérov a podnikateľského sektora, ktorý tiež avizuje spokojnosť s kurzom. Myslím si, že sa nám podarilo nájsť rovnováhu.

Kurz sa posunul oproti pôvodnej parite o vyše osem korún. Nie je to nevýhodné pre vývozcov?
Samozrejme, exportéri by boli najradšej, keby k zmenám kurzu nedochádzalo. Ale to v podstate nastáva teraz, kvôli stabilizácii si budú môcť plánovať svoje hospodárenie do budúcna a nebudú už zaťažení touto problematikou. Väčšina nášho zahraničného obchodu už aj tak prebiehala v eurách. Myslím si, že pre drvivú väčšinu podnikateľov to problém nebude.

Poslanec SDKÚ-DS a bývalý splnomocnenec pre zavedenie eura Ivan Štefanec vyhlásil, že ak by neprišlo k podozreniam z úniku informácií pri druhej zmene centrálnej parity, Slovensko mohlo vyrokovať ešte o korunu silnejší kurz...
Počul som tiež tieto, nazval by som to až trápne vyjadrenia opozície, ktorá za každú cenu chce fungovať taktikou čím horšie, tým lepšie. Keby páni z opozície ovládali túto problematiku, vedeli by, čo pre európske inštitúcie znamená precedens takéhoto formátu. Zaokrúhlenie na rovných tridsať korún, o ktoré sme mali záujem, nebolo povolené ani iným oveľa väčším a silnejším krajinám ako Francúzsko či Nemecko. Je preto úplne scestné sa domnievať, že v prípade Slovenska by sa takáto výnimka dala dosiahnuť.

Na začiatku volebného obdobia ste vyhlásili, že ak sa vám nepodarí zaviesť euro, podáte demisiu. Bola to vaša najväčšia priorita?
Jednoznačne to bola moja priorita, od začiatku som deklaroval, že najväčšia. Určite to nebolo ľahké a automatické, ako argumentujú naši kritici. Absolvovali sme veľmi ťažké rokovania s rigidnou protistranou, neakceptujúcou žiadne zmeny parametrov - nemôže fungovať rovnaký model pre Francúzsko, Nemecko a malé Slovensko, ktorého ekonomika má úplne inú povahu. Vytvoril sa tu dobrý tím, ktorý bol stmelený problémami. Podarilo sa nám dať dokopy šikovných ľudí, mali sme podporu celej vlády aj premiéra osobne. Považujem túto fázu projektu za perfektne zvládnutú. Samozrejme, týmto sa to nekončí. Začína sa nová etapa, ktorá je rovnako dôležitá a bude rovnako namáhavá. Preto som rád, že náš tím, ktorý sa tu sformoval, je zdatný a kompetentný riešiť túto problematiku. Slovensku sa zlepšujú medzinárodné ratingy, cítim aj pozitívnu závisť od kolegov z okolitých krajín. Náš úspech ich možno naštartuje k väčšiemu úsiliu.

Definitívny kurz je úprava parity z minulého roka, čo zaváňa politickým rozhodnutím. Nemali byť zvažované skôr ekonomické faktory?
Vôbec nejde o politikum. Počas uplynulých dvoch rokov prebiehala kontinuálna diskusia na tému kurzu, prepočítavalo sa to tisícekrát. Dnešná hodnota zodpovedá fundamentom, a keby to tak nebolo, bola by to veľká chyba. Práve naopak, tento kurz zodpovedá súčasným možnostiam slovenskej ekonomiky, a taktiež zahŕňa určité obdobie, keď bude pôsobiť ako utlmujúci faktor inflácie.

Na aké dlhé obdobie sa nám bude dariť brzdiť infláciu a dá sa vôbec vyčísliť o koľko?
Problém inflácie treba vnímať vo viacerých rovinách. Dnes celý svet zápasí s nárastom cien potravín a komodít, najmä ropy. Aj v Európskej únii sa začína celoplošná hĺbková diskusia na túto tému. Bohužiaľ, nejde o nejaký krátkodobý efekt, ale jav, na ktorý si budeme musieť zvyknúť. Otázka je, akým spôsobom sa s tým jednotlivé krajiny vysporiadajú. Je jednoznačne vidieť, že inflácia aj v krajinách eurozóny je oveľa vyššia. Druhá rovina je, že sme zafixovali náš kurz oproti euru a tým pádom už nebude môcť dochádzať k utlmovaniu inflácie zhodnocovaním koruny. Samozrejme, pravdepodobne sa nevyhneme ani špekulatívnemu a neadekvátnemu zvyšovaniu cien. Tieto tri faktory sa budú miešať dohromady. Som si istý, že mnoho politikov vyjde s touto témou a bude prekrúcať fakty, ako sme svedkami aj v prípade konverzného kurzu.

Čo sa týka našej inflácie po započítaní všetkých faktorov, ktoré sú nám známe, podľa našich analýz nám vychádza, že budeme udržateľne v maastrichtských kritériách, a predpokladáme, že inflácia bude v únosných hraniciach. Všetko to však bude závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať najmä ceny ropy, lebo postupne sa to prenáša do všetkých iných oblastí.
Čo sa týka špekulatívneho zvyšovania cien, je to samostatná agenda, na ktorú máme procedurálne dobrý dosah a určite urobíme všetko pre to, aby k nemu nedochádzalo. Schémy už sú nastavené. V najbližšom období ich budeme cizelovať a pretransformovávať do legislatívnych noriem, ktoré nám budú pomáhať bojovať s týmto problémom.

Je správnym riešením v trhovom prostredí regulácia, o ktorej začínajú hovoriť predstavitelia vlády?
Tá možnosť tu vždy je. V prípade, že trh niekde zlyháva, regulácia je na mieste. Pri zavádzaní eura v iných krajinách sa ukázalo, že k určitému zlyhaniu dochádzalo. My navrhujeme veľmi detailne monitorovať vývoj inflácie v jednotlivých segmentoch, cenová rada bude mať na starosti vysledovanie anomálií. Ak sa nájde rozumné zdôvodnenie, prečo sa to deje, k regulácii, samozrejme, nedôjde. Za posledné obdobie enormne vzrástli ceny u zubárov a nikto nevie povedať prečo. Je však zrejmé, že to nemá zásadný súvis s cenami ropy či potravín. Ak by sa v takýchto prípadoch preukázalo neoprávnené zdražovanie, môže prísť k regulácii, aj keď je to posledná možnosť.

Ľudia si spájajú euro so zdražovaním. Ako im chcete vysvetľovať, že inflácia nie je spôsobená eurom?
Toto je naozaj problém, na ktorý neexistuje jednoduchý recept. Budeme sa to snažiť vysvetľovať v rámci eurokampane, ale celé je to komplikované. Samozrejme, využijú to mnohí politici a už dnes si viem predstaviť mnohé kreatívne konštrukcie. Metóda "čím horšie, tým lepšie“ bude poruke. Všetko však záleží aj od načasovania. Pokiaľ sa bude diať v dlhšom období, je možné, že inflácia nebude až taká vypuklá a jej vnímanie občanmi nebude také negatívne. Problém je, že je to vhodná téma pre politické vyhlásenia, a v poslednom čase som sa presvedčil, že vykonštruovať sa dá takmer čokoľvek. Inflácia bude jednou z najviac zneužívaných tém v budúcnosti.

Smer-SD má voličov medzi ľuďmi s nižším príjmom a dôchodcami, ktorí sa príliš na euro netešia. Nezlomí rozhodnutie prijať novú menu strane vo voľbách väzy?
Na báze faktov, ktoré sme poznali, bolo rozhodnutie prijať euro naozaj zodpovedné a dosiahli sme historický úspech. Je to zavŕšenie našej integrácie, stali sme sa členom klubu privilegovaných krajín a veríme, že naše rozhodnutie bolo jednoznačne správne. Uvedomujeme si, že pozitívny dosah zavedenia eura na krajinu príde až v dlhšom časovom horizonte. Bude nás to stáť veľa námahy vysvetľovať túto problematiku, ale urobíme všetko pre to, aby to ľudí nepoškodilo.
Podľa najnovšej analýzy OECD je najohrozenejšou skupinou vyššia stredná vrstva v mestách, kvôli cenám služieb, ktoré budú najrýchlejšie ovplyvnené. Na všetko sa dá nájsť recept, pre všetky skupiny budeme hľadať nejakú alternatívu. Vždy sme sa hlásili k sociálnemu štátu a občan je pre celú vládu na prvom mieste. Adresne budeme konštruovať opatrenia, ktoré by mohli pomôcť ohrozeným skupinám. Určite sa nevzdávame. Najväčšou komplikáciou je, že pri tejto agende by mohla byť politická zhoda, ktorá nie je.

Euro môže Slovensku v období šíriacej sa finančnej krízy pomôcť, tvrdí minister financií Ján Počiatek. Snímka: HN/Samual Vanko

A neskúšali ste rokovať s opozíciou? Pri našom vstupe do únie všetky strany ťahali za jeden povraz...
Pozrite sa na to, ako dopadla Lisabonská zmluva. Euro nebude žiadnou výnimkou, čoho svedkom sme už teraz. Samozrejme, že by to bolo pozitívne, ale pre opozičné strany v zúfalom zápase o vlastnú záchranu je to veľmi dobrá téma, kde môžu naštartovať svoju demagógiu. Iné východisko v ich situácii momentálne takmer ani nie je. Môžeme sa spoliehať len sami na seba. Urobíme všetko, čo sa dá, a dúfajme, že budeme mať aj šťastie.

 

Akým smerom sa teraz bude uberať eurokampaň?
Ľuďom treba vysvetľovať, aby sa nebáli a neboli v strese z toho, čo sa má stať po 1. januári 2009. Táto stránka veci až taký veľký problém nebude, zvolili sme taktiku veľmi jednoduchej, ľahko pochopiteľnej schémy. S technickými prípravami sa musia popasovať samotné firmy, každá už vie, čo to obnáša. Ide hlavne o zmenu softvéru a s tým súvisiace veci. Komunikačne najväčšou výzvou bude spomínaná inflácia, najmä v tom prvom roku po prijatí eura. Na to nemá nikto žiadny recept.

Po 1. januári nám bude život strpčovať množstvo mincí. Ako prebiehajú rokovania s úniou o vydaní bankoviek menšej nominálnej hodnoty?
Uznávam, že to je menej praktické, ako sme boli zvyknutí pri slovenskej korune. Na to si, bohužiaľ, budeme musieť zvyknúť, tiež z toho nie som nadšený. Produkcia papierovej dvojeurovky predstavuje však obrovské náklady, s ktorými sa nerátalo. Diskutuje sa o tom, ale nepovedal by som, že sme sa posunuli zásadne ďalej. Objavili sa nejaké alternatívne návrhy, ako napríklad zrušiť päťstoeurovú bankovku, ale v porovnaní s výdavkami na produkciu dvojeurovky je to malý prínos. Zmeny v únii a komisii sa veľmi rýchlo nedejú a precedens v rámci euroinštitúcií treba hľadať mikroskopom. Pri procedúre vstupu do eurozóny je to, samozrejme, na mieste, lebo ide o ekonomicky veľmi významné veci. Uvedomujem si, že používanie mincí je určitý hendikep. Zvykli si však ľudia v iných krajinách, budeme si musieť zvyknúť aj my. Je to neporovnateľné s tým, aké možnosti nám euro prináša.

Nedá sa legislatívnymi zmenami ešte viac naštartovať bezhotovostný platobný styk?
Je to jedna z ciest. Už sme aj v dialógu s bankami, ako dostať do obehu čo najviac kreditných kariet a platobných terminálov. Budeme sa snažiť čo najviac pomôcť tomu, aby si ľudia zvykli na digitálne peniaze. Aby mali dôveru v celý ten systém, aj keď pre staršiu generáciu je to trošku komplikácia. Bohužiaľ, v tomto Slovensko bolo hendikepované, ale cítiť, že aj u nás to akceleruje. Určite to budeme podporovať, aj banky majú záujem. Ale nedá sa to všetko vyriešiť za pol roka, to chce naozaj čas.

Ako dlho bude ľuďom trvať, kým sa naučia rozmýšľať v eurách?
Podľa analýz, ktoré som videl, pre mladých ľudí je to záležitosť mesiacov, pre strednú generáciu ide o niekoľko rokov a pre staršiu generáciu o veľa rokov. Ako tomu pomôcť, je dlhé obdobie duálneho zobrazovania, aby ľudia nevnímali novú menu. Obchodníci majú povinnosť používať duálne cenovky šesť mesiacov pred výmenou a celý rok potom, myslím si, že mnohí v tom budú pokračovať aj po tomto termíne. Výhodou je, že máme pomerne ľahký prepočítavací koeficient a jednoduché matematické operácie sa budú dať riešiť v hlave.

Susedné krajiny sa s prijatím eura veľmi neponáhľajú. Neuvažovali ste niekedy, či je január 2009 vhodný termín a či sme nemali ešte chvíľku počkať?
Na túto tému by sa dalo špekulovať donekonečna. Je to takmer nevypočítateľná rovnica. Na to neexistuje žiadna krištáľová guľa. Pozrime sa na svetovú ekonomickú krízu, tá došla z ničoho nič. Budúcnosť nás zhodnotí, ale verím, že načasovanie bolo adekvátne možnostiam, ktoré súčasnosť poskytuje. Teória o neustálom posilňovaní mien v okolitých krajinách nemusí byť relevantná.
Aj táto prichádzajúca recesia môže ukázať, že to bolo veľmi správne rozhodnutie vo veľmi správny čas. Bodaj by tá kríza, ktorá prepukla, bola čo najmenšia. Sú však znaky, že sa to môže výrazne skomplikovať. Už to klope u nás na dvere a tým, že sme veľmi otvorená ekonomika, stabilná silná mena nám môže veľmi pomôcť.

Kto je Ján Počiatek
Minister financií Ján Počiatek (37) je absolventom dvoch vysokých škôl: najprv v roku 1994 ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (so zameraním na informatiku) a o rok neskôr aj na Ekonomickej univerzite taktiež v Bratislave. Od roku 1997 pracoval v spoločnosti Telenor Slovakia, kde bol od roku 2001 výkonným riaditeľom. Tento post opustil, keď sa v roku 2006 stal ministrom financií. Od roku 1995 je aj podnikateľom aktívnym vo viacerých firmách, predovšetkým v oblasti gastronómie.

, 00:00 14. 7. 2008 | Čítané: 1384x | Príspevkov: 0

Kontextové odkazy ETARGET
Názory čitateľov
Nie je vložená žiadna reakcia (názor).

Pridať reakciu

EKONOMIKA DNES
 
 
 
 
 
ANKETA
Vystúpia Obyčajní ľudia z poslaneckého klubu SaS?
232 (20%)