Servis zamestnávateľom

V súčasnosti je nutnosťou, aby slovenské spoločnosti využili všetky možnosti na udržanie svojho podnikania, a to aj také, ktoré so sebou prinášajú zdanlivo nezvyčajné situácie – napríklad výkon práce v zahraničí. V spolupráci so spoločnosťou PricewaterhouseCoopers Tax sme pripravili seriál o vysielaní zamestnancov do zahraničia. (perex rubrika)

Zdaňovanie odmien
Osobitnou oblasťou, ktorú je potrebné v štandardoch nastaviť, je zdaňovanie odmien zamestnanca v SR a v zahraničí. Pre zdaňovanie v zásade platí pravidlo, že príjmy zo zamestnania vyplácané za prácu fyzicky vykonávanú v zahraničí sú v zahraničí spravidla aj zdaniteľné, a to bez ohľadu na to, či sa vyplácajú v SR alebo niekde inde. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú má SR uzatvorenú s príslušnou krajinou, môže do určitej miery obmedziť takéto zdanenie slovenského rezidenta v zahraničí, ale vo väčšine dlhodobých vyslaní s takouto možnosťou nezdaňovania netreba vopred rátať. Skôr je potrebné vždy si zdanenie preveriť so svojím miestnym alebo medzinárodným daňovým poradcom. Je potrebné preveriť daňový domicil zamestnanca, spôsob zdanenia, výšku daňového zaťaženia a povinnosti podávania daňových priznaní, prípadne platenia preddavkov na daň. Práve z dôvodu rizika zdanenia v druhej krajine nadnárodné spoločnosti v štandardoch vysielania aplikujú metódy daňovej ochrany (porovnávanie so skutočnou domácou daňovou povinnosťou z reálnych príjmov) alebo daňovej ekvalizácie (porovnávanie s hypotetickou daňovou povinnosťou z príjmov, ktoré by zamestnanec mal, keby nebol vyslaný).

Stravné náhrady
Slovenská republika stanovuje povinnosť vyplácať zamestnancom cestovné náhrady aj pri vyslaní, pričom od 1. januára 2009 sa náhrada má vyplácať preddavkovo na celé obdobie vyslania.

Väčšina zahraničných štátov nevypláca pri vyslaní stravné náhrady. Tie v zahraničí vyplácajú spravidla iba pri skutočných služobných cestách alebo preplácajú zamestnancom iba vzniknuté opodstatnené náklady. V prípade vyslania však môžu na základe svojej legislatívy vyplácať adekvátne príplatky, ktoré však názvom „cestovné náhrady“ alebo „stravné“ už neoznačujú.

Na ilustráciu uvádzame jeden z možných dosahov preddavkového vyplácania stravných náhrad pri vyslaní na príklade, keď sa zamestnanec bude vysielať na obdobie 5 rokov pracovať dočasne do zahraničia, napríklad Francúzska. Okrem povinnosti zamestnávateľa platiť mu ubytovanie a mzdu počas vyslania vznikne zamestnancovi nárok na preddavok na stravné vo výške približne 82,125 eura (2 474,097 koruny). S vysokou pravdepodobnosťou je možné rátať s tým, že tento zamestnanec ho v zahraničí zdaní v prvom roku, a to v prípade progresívneho zdanenia možno aj najvyššou sadzbou dane platnou v tejto krajine. Namiesto toho, aby sa toto zaťaženie rozložilo rovnomerne do viacerých rokov postupným vyplácaním zamestnávateľom. Čo však nastane v prípade, ak zamestnanec, ktorý musel takto vopred vyplatený preddavok zdaniť v zahraničí, bude musieť predčasne ukončiť svoje vyslanie v druhom alebo treťom roku a vrátiť alikvotnú výšku vyplateného preddavku na túto cestovnú náhradu späť zamestnávateľovi? Okrem iného vznikne potreba opravovať daňové priznanie v zahraničí a žiadať späť tam odvedené dane. Riziko vzniku právneho sporu so zamestnancom alebo aj defraudácie je v tomto prípade až príliš vysoké.