Kým po celom svete silnejú pochybnosti a obavy o budúcnosť spoločnej európskej meny, krajiny eurozóny v tom majú, ako sa zdá, jasno.
Kríza - nekríza. ECB postaví centrálu za 850 miliónov
Nová centrála má byť dokončená v roku 2014. Trichet už v nej nebude. ECB teraz sídli v prenajatej budove, v ktorej je aj reštaurácia a nočný klub. 43912750
Kým po celom svete silnejú pochybnosti a obavy o budúcnosť spoločnej európskej meny, krajiny eurozóny v tom majú, ako sa zdá, jasno: na brehu rieky bol v týchto dňoch položený základný kameň pre novú centrálu Európskej centrálnej banky (ECB).
Tá od roku 1994 - pôvodne pod názvom Európsky menový inštitút - sídli v prenajatých priestoroch "euroveže" postavenej vo finančnej štvrti vo Frankfurte nad Mohanom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Európska centrálna banka je podľa denníka The Wall Street Journal Europe pravdepodobne jediná z kľúčových centrálnych bánk sveta, ktorá sa o prenajaté priestory delí s reštauráciami a nočným klubom nazývaným Living XXL.
Honosná nová centrála ECB by mala podľa nemeckých médií pozdvihnúť prestíž frankfurtskej štvrti Ostend. "Frankfurt sa vďaka nej stane novým centrom Európy," vyhlásila pri položení základného kameňa primátorka mesta Petra Rothová.
Prezident ECB Jean-Claude Trichet zdôrazňuje, že plánované náklady 850 miliónov eur (v cenách z roku 2005, kedy sa rozpočet schvaľoval), sa musia bezpodmienečne dodržať.
Trichet si ale už nový euromrakodrap neužije. Jeho osemročné funkčné obdobie totiž vyprší v októbri budúceho roka. Honosná budova, ktorá má byť energeticky o 30 percent úspornejšia, než stanovujú súčasné nemecké normy, bude dokončená v roku 2014, ak pôjde všetko hladko podľa plánu.
Nákladný projekt vyvolal nevôľu nie v krajinách eurozóny, ale v Británii. Do spoločného kapitálového fondu ECB, v ktorom bolo koncom minulého roka skoro šesť miliárd eur totiž prispievajú všetky národné centrálne banky krajín Európskej únie.
"Je absolútne šokujúce, že sa ECB púšťa do tak nákladnej stavby pár týždňov potom, keď bolo na záchranu eurozóny schválené 500 miliárd eur z vreciek daňových poplatníkov," komentuje pre denník The Sunday Times Mats Persson, riaditeľ londýnskeho výskumného ústavu Open Europe.
Skutočnosť, že sa Veľká Británia ako akcionár ECB podieľa na financovaní výstavby nového sídla banky, potvrdila hovorkyňa frankfurtskej centrály ECB. "Už pred zavedením eura bolo jasne povedané, že banka strážiaca spoločnú menu bude mať vlastnú budovu," vysvetlila hovorkyňa.
Nový euromrakodrap, navrhnutý viedenským architektom Wolfom Prixom, sa bude skladať z dvoch veží, v ktorých vznikne 2200 kancelárií a ďalších pracovných priestor pre 1500 až 1800 zamestnancov ECB. Rada guvernérov sa bude schádzať v najvyššom podlaží južnej veže vysokej 185 metrov. Druhá veža bude zhruba o 20 metrov nižšia. Veže budú prepojené átriom.
"Verím, že nové sídlo bude symbolom úspešnej politiky ECB," vyhlásil šéf jej plánovacieho tímu Thomas Rinderspacher.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a dát je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona