Nositeľ Nobelovej ceny pre HN: Slovenské „nie“ Grékom je v poriadku

V rozhovore pre HN to tvrdí Edmund S. Phelps, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Na Slovensko ho priviedla Nadácia Tatra banky, Ekonomická univerzita a organizácia VSL.

Naša vláda sa rozhodla riešiť deficitný rozpočet cez zvýšenie nepriamych daní - napríklad DPH. Nesiahla teda priamo na príjem. Je to dobrá, respektíve dostatočná cesta?
Neexistuje ekonóm - akademik, ktorý by vedel dať korektnú odpoveď na túto otázku. Na akú sadzbu a o koľko sa u vás zvýšila daň?

Z 19 na 20 percent.
Dnes ekonómovia tvrdia, že existuje určitá "tesná“ sadzba dane a bariéra, za ktorú sa nemá ísť. Ale 20 percent je prijateľných. Problémom DPH však je, že sa môže stať ťažkým bremenom i pre firmy. A vyrovnať sa s ním budú chcieť napríklad obchádzaním účtovníctva. Mnohé spoločnosti sú dnes ešte stále v dosť zúfalej situácii.

Do akej miery je vôbec efektívne - a na druhej strane voči občanom a ich životnej úrovni citlivé - zvyšovanie daní? Privysoký daňový skok smerom nahor môže predsa utlmiť spotrebu. Ba môže mať na rozpočet negatívny efekt...
Samozrejme, existuje určitá sociálna zodpovednosť vlády. Patrím k tým, čo si myslia, že vlády by mali túto vec rešpektovať. Dane, ktoré majú formálne zaťažiť len bohatých, zväčša zasiahnu aj strednú triedu. O zmenách, teda o zvyšovaní daní, sa momentálne diskutuje aj v USA. Mnohým je jasné, že časom jednoducho pôjdu hore.

Slovensko je jedinou krajinou eurozóny, ktoré zamietlo pomoc Grécku. Bolo to sebecké rozhodnutie?
Boli nejaké vážne dôsledky? To, že ste nezaplatili vy, neznamená, že tú pomoc nedostali. V každom prípade bolo to zaujímavé rozhodnutie. Nemyslím si, že vyzbierať verejné peniaze a dať ich Grécku na splatenie dlhov bolo správne rozhodnutie. Bolo potrebné zamyslieť sa aj nad tým, či by náhodou nebolo lepšie nechať ich zbankrotovať. Grécko má úžitok aj z toho, že bude platiť menej úrokov. Treba, aby robili veľké reformy. A tiež treba mať inteligentnú verejnú diskusiu pre a proti finančnej pomoci. Nemôžem si však byť istý, že kroky, ktoré sa podnikli smerom k tej krajine, boli úplne korektné.

Opustí podľa vás v najbližších rokoch eurozónu niektorý z jej členov?
To skutočne neočakávam. Hovoríme, samozrejme, o dobrovoľnom odchode. Taká krajina by stratila prestíž, musela sa vyrovnať s horšími úrokovými mierami.

Ste autorom "upravenej“ Phillipsovej krivky - modelu, ktorý skúma závislosť medzi nezamestnanosťou a mierou inflácie. Je vôbec možné zistiť, aká miera inflácie a nezamestnanosti je optimálnou kombináciou pre konkrétnu ekonomiku?
Nie, nemyslím si. Musíme sa spoľahnúť na odhady, odporúčania a odpovede úradníkov z centrálnych bánk.

Prečo je dobré, aby inflácia dlhodobo nebola na nulovej, ale o čosi vyššej úrovni?
Miera inflácia by mala fluktuovať okolo nuly. Občas čosi nad nulou, občas pod ňou. To je priaznivé pre úrokové sadzby. Ak je inflácia povedzme na úrovni dvoch percent, 2,5 alebo troch percent, firmy môžu ľahšie dosahovať svoje ciele i korigovať mzdy. Ekonómovia veria, že pri nenulovej inflácii lepšie prebehne alokácia zdrojov.

Edmund S. Phelps
V roku 2006 získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Objasnil totiž závislosť medzi mierou inflácie a nezamestnanosťou. Od roku 1982 je profesorom na Kolumbijskej univerzite a riaditeľom centra pre kapitalizmus a spoločnosť pri Kolumbijskej univerzite. Narodil sa v roku 1933 v americkom štáte Illinois.