Radšej majme recesiu ako euroval, tvrdí Sulík pre HN

Otrasy nemeckého a francúzskeho sektora po bankrote Grécka by nás boleli menej ako euroval. Ak doň nevstúpime, zviditeľníme sa v pozitívnom zmysle.

SaS nechce Slovensko v európskom stabilizačnom mechanizme, takzvanom druhom eurovale. Prečo?
Lebo druhý euroval zo svojej podstaty vzniká preto, aby krajinám zabránil ísť do bankrotu, respektíve do platobnej neschopnosti. A my tvrdíme, že práve reštrukturalizácia dlhu je to, čo pomôže naštartovať ozdravný proces tej krajiny. Ten euroval je teda presne opačné riešenie. Je to ako keď predpíšete ricínový olej niekomu, kto má hnačku.

Ale ak by sme vstúpili do druhého eurovalu, mohli by sme si o 300 percent dvihnúť dôchodky, veď by nás potom zachránil.
Áno, ale to neprichádza do úvahy pre zodpovednú vládu.

V dohode o eurovale je však spoluúčasť finančného sektora zakomponovaná. Takže čo vám prekáža?
Máme viacero výhrad. V dohodnutých podmienkach eurovalu síce zapojenie súkromného sektora je, ale len do tej miery, aby to nemalo dosahy na eurozónu ako celok. Keď niektorá krajina požiada o pomoc, je účasť súkromného sektora podmienená tým, aby to neohrozilo finančnú stabilitu celej eurozóny. Tým sa má zabrániť nestabilite na francúzskom a nemeckom bankovom trhu. Preto je formulácia o zapojení súkromného sektora dohodnutá iba vágne. Ďalšou našou výhradou je, že v podmienkach sa hovorí o tom, že krajina, ktorá požiada o finančnú pomoc, bude požiadaná o zapojenie súkromného sektora. Nie je tam ani zmienka o tom, že táto krajina bude povinná zapojiť súkromný sektor. Navyše ak nejaká krajina požiada o peniaze z eurovalu, jej úrok na pôžičkách bude asi 3,5 až 4 percentuálne body. A naše dlhopisy budú úročené asi šiestimi percentami. My budeme prispievať na to, aby grécke alebo portugalské dlhopisy stáli menej.

Odmietate vstup Slovenska do eurovalu, ale zablokovať ho nechcete. Zvyšok koalície však je aj za zatiahnutie Slovenska do eurovalu. Ak by sa k nim pridal Smer-SD, so 600 miliónmi eur by sme sa rozlúčili napriek rozhodnutiu SaS.
Smer-ĽD však povedal, že sa ku koalícii nepripojí. Aj keď toho Fico v minulosti už veľa narozprával. Ale ak je len štipka pravdy na tom jeho hájení národno-štátnych záujmov, tak práve teraz sa môže ukázať.

Keby bolo o druhom eurovale referendum v každej krajine, ako by ste videli jeho šance?
Neprešiel by. Som o tom na sto percent presvedčený. V opačnom prípade by musela byť najskôr mimoriadne silná niekoľkomesačná kampaň hraničiaca s vymývaním mozgov.

Euroval petíciou odmietlo aj takmer dvesto nemeckých profesorov. Ak by náš parlament odmietol vstup do eurovalu, nezviditeľnili by sme sa vlastne v pozitívnom zmysle?
Myslím si to. Bruselskí politici nebudú nadšení, ale nejaký nemecký daňový poplatník si povie, že aspoň my máme rozum.

Pri bankrotoch niektorých krajín eurozóny by však mohlo dôjsť k reťazovej reakcii. Bankroty Grécka, Portugalska a prípadne Írska by mohli ohroziť nemecké a francúzske banky. Tie majú v dlhopisoch a bankách týchto krajín stovky miliárd eur. Prípadná finančná kríza by sa preliala z Nemecka a Francúzska aj k nám. Neprekáža vám to?
Úplná hlúposť. To sa u nás vôbec neprejaví. Môže to spôsobiť to, že nejaká banka sa rozkolíše a nejaká možno aj skrachuje. No nemecká vláda nemusí zachraňovať len banku, ale aj vklady obyvateľstva, čo je lacnejšie riešenie. Ale čo má s týmto slovenský daňový poplatník? Prečo my máme platiť 600 miliónov? Kto tie banky nútil požičiavať Grécku? Bol to ten vysoký úrok na ich dlhopisoch, skrátka mali veľké oči. Povedali si, keď bude zle, vláda nás zachráni. Takto bez akéhokoľvek rizika viem investovať aj ja. Ide o to, aby banky znášali riziko.

Vy teda odmietate, že sa otrasy na nemeckom a francúzskom bankovom trhu môžu prejaviť aj na Slovensku?
Možno že nejaké dozvuky sem prídu, ale bude to stále menej, ako naša účasť v eurovale, ktorá je vo výške pätiny slovenského dlhu. Stále sa rozprávame o šiestich miliardách eur. A keď padne Španielsko, tak kapacita eurovalu aj tak nebude stačiť.

Aj bývalý premiér Robert Fico ešte v roku 2009 vyhlasoval, že napriek kríze budeme rásť... všetko bolo inak.
Ja som ho vtedy vysmial. Tí kozmonauti si vtedy mysleli, že budeme mať šesťpercentný rast. Ale radšej majme v budúcnosti ďalšiu recesiu, ako vyhodiť von oknom v konečnom dôsledku šesť miliárd eur. Áno, možno by išiel hospodársky rast do mínusu, možno by u nás stúpla nezamestnanosť. Ale eurovalom iba predlžujeme agóniu zadlžených krajín. Dnes už existujú štúdie skupiny ING, ktoré kvantifikujú, čo by sa stalo, ak by Grécko vyhlásilo bankrot a odišlo z eurozóny. HDP Nemecka by sa znížil o jeden až päť percent. Je to niečo, čo je neprekonateľné? Veď Slovensku klesol výkon ekonomiky v kríze o šesť percent. Po reštrukturalizáciách dlhov niektorých krajín eurozóny by došlo k očistnej kúre. Napríklad by sa zreálnili výšky dôchodkov.