Moderné tepelné izolácie síce dokážu udržať optimálne ovdušie v chladnom období, v lete to však prebieha inak. Keď nie je k dispozícii vetrací systém alebo klimatizácia, nedokážeme v interiéri na výkyvy vonkajších teplôt reagovať.
Pri mrazoch dokáže pružne reagovať vykurovací systém. Keď teplota vonku klesne, „prikúrime“ a regulácia sa snaží teplotu držať na konštantnej teplote.
„Keď cez deň stúpne teplota v exteriéri nad 30° C a obvodová stena a strecha teplo nezadržia, interiér sa prehreje a počas krátkeho a mierneho zníženia nočnej teploty sa nestihne ochladiť. Aby sme tomu zabránili, potrebujeme obal budovy s vyššou schopnosťou teplo zadržať, teda akumulovať,“ vysvetľuje Karol Tužinský, aplikačný manažér Knauf Insulation.
Kľúčové hodnoty
Pri všetkých tepelnoizolačných materiáloch dnes môžeme nájsť hodnoty, ktoré určujú uspokojivý štandard pre úspory tepla v zime. Jednotlivé izolácie majú však aj iné vlastnosti, ktoré si často laik nevšíma. No na ochranu pred letným prehrievaním sú kľúčové.
„Odolnosť voči prehrievaniu najviac ovplyvňuje hrúbka, objemová hmotnosť, čiže hustota a merná tepelná kapacita tepelných izolácií. Od nich závisí množstvo „uskladneného“ tepla, ktoré dokáže zateplenie zadržať,“ dodáva Tužinský. Zadržané teplo potom ukazuje veličina vyjadrujúca čas, za ktorý prejde teplota z jednej strany konštrukcie na druhú. Teda zjednodušene čas, za ktorý sa interiér prehreje na vonkajšiu teplotu.
Ideálne je, ak prehriatie, čiže fázový posun, príde po viac ako siedmich hodinách, čo vlastne predstavuje koniec denného slnečného svitu. Vtedy sa už vonkajšia teplota znižuje a budova sa môže ochladzovať.
Minerálna vlna a drevovláknina
Najlepšie výsledky pri meraní prehrievania dosahujú z tepelno – izolačných materiálov dosky z lisovanej minerálnej vlny a drevovláknité dosky. Minerálna vlna má však zároveň lepšie tepelno – izolačné vlastnosti v zimnom období.
Kritickým miestom budov býva v lete hlavne strecha. Pri izolácii šikmej strechy je potrebné myslieť aj na dostatočnú hrúbku izolácie. Donedávna sa strechy bežne izolovali len medzi krokvami, dnes sú potrebné aspoň dve vrstvy tepelnej izolácie v celkovej hrúbke najmenej 26 cm.
„Najvýraznejšie prehrievanie pociťujú užívatelia podkroví s netienenými strešnými oknami. Pri voľbe materiálov by sme mali tiež dbať, aby krytina na šikmej streche nemala tmavú farbu, pretože priťahuje slnečné lúče a dokáže zdvihnúť teplotu povrchu aj o niekoľko stupňov,“ zdôrazňuje Tužinský.
Správne tienenie
Na prehrievanie interiéru má významný vplyv aj výber okien a ich tienenia. Ideálne je zvoliť vonkajšie tienenie vo forme vonkajších žalúzií, roliet alebo markíz, ktoré zabránia kontaktu slnečného žiarenia s konštrukciou okna.
V tropických horúčavách je nutné prispôsobiť aj režim vetrania. Pri teplotách nad 30°C je potrebné cez deň okná nechať zatvorené, aby nevpúšťali prehriaty vzduch. Odporúča sa zatiahnuť závesy i žalúzie či rolety a vetrať len na ráno a večer.
Správne využívaná klimatizácia ochladeniu interiéru pomôže, neodporúča sa však zapínať ju v noci, aby nevysušovala sliznice. Pri správne zateplenom a zatienenom dome je využívanie klimatizácie potrebné približne o polovicu kratšie než v budovách s nesprávnou tepelnou ochranou.