13.09.2017, 10:15

Po živnostníkovi ostali len dlhy. Aké majú možnosti dedičia a aké veritelia

Ako sa speňažuje majetok patriaci do dedičstva a čo robiť, ak po zosnulom ostali len dlhy. Aké možnosti majú dedičia, vysvetľuje v sérii otázok a odpovedí pre HN notárka Miriam Imrich Breznoščáková.

Po živnostníkovi ostali len dlhy. Aké majú možnosti dedičia a aké veritelia

1. Dokedy majú veritelia prihlásiť svoje pohľadávky do dedičského konania? Je určená nejaká lehota?
Okrem samotnej premlčacej lehoty a lehoty vo výzve, ktorú notár adresuje veriteľovi, nie je určená.

2. Ako ďalej notár naloží s dlhmi?
Zostaví ich súpis a vyčísli ich výšku. O tomto súpise dlhov, z akého právneho dôvodu vznikli a kto je ich veriteľom oboznámi dedičov na pojednávaní. Veritelia nie sú v „bežnom“ konaní o dedičstve účastníkmi konania, preto ani nie sú predvolaní na prejednanie dedičstva, ani sa im žiadne procesné či konečné meritórne rozhodnutie nedoručuje.

3. Môžu sa k dlhom vyjadriť?
Áno. Notár ich vyzve, aby sa vyjadrili, či považujú súpis majetku aj dlhov za úplný, teda či nenavrhujú niečo doplniť, či ho považujú za správny, teda či nie je prípadný dlh sporný. Ak medzi dedičmi je dlh sporný - napríklad jeden tvrdí, že bol vyrovnaný a predloží o tom doklad a ďalší, že vyrovnaný nie je, ale notár nedokáže v konaní o dedičstve túto spornosť odstrániť, na takýto dlh neprihliada. Samozrejme len samotné tvrdenie dedičov, že o existencii dlhu nevedeli alebo tvrdenie, že poručiteľ dlh splatil bez toho, aby to preukázali, nemožno považovať za spornosť. Zaradí ho do súpisu.

4. Ak majetok nepokryje dlhy, aký je potom postup?
Dedičia majú stále možnosť nadobudnúť majetok patriaci do dedičstva. Uzatvoriť môžu dohodu s poučením, že zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty nadobúdaného dedičstva. Alebo uzatvoria s veriteľmi dohodu o modifikovanej zodpovednosti. Napríklad, že dom patriaci do dedičstva si rozdelia na polovicu, ale za dlh voči banke bude zodpovedať len jeden z nich, s čím ale musí veriteľ súhlasiť.

5. Aké sú ďalšie možnosti?
Notár dedičov ďalej poučí o spôsobe a poradí uspokojovania veriteľov. Upovedomí ich aj o iných spôsoboch vyporiadania dlhov v prípade predĺženého dedičstva. Jednou z možností je dohoda s veriteľmi o tom, že im prenechajú svoje dedičstvo na úhradu dlhov. Notár ju schváli, ak s ňou veritelia súhlasia a sú splnené zákonné podmienky zachovania poradia veriteľov pri uspokojení ich pohľadávok. Ak dedičia alebo veritelia nemajú záujem na uzatvorení tejto dohody, notár môže nariadiť likvidáciu predĺženého dedičstva.

6. Môže si veriteľ na základe uznesenia o dedičstve vymáhať od dedičov svoju pohľadávku?
V uznesení o dedičstve sa nevyporiadava samotný dlh. Konkrétny dedič sa nezaväzuje k povinnosti splatiť dlh poručiteľovi v určitej výške a do určitej doby. V meritórnom uznesení o dedičstve sa legitimuje kto je dedič, vyčísľuje sa dlh a „len“ deklaruje prechod zodpovednosti za dlhy na dedičov, ktorí dedičstvo nadobudli podľa hodnoty toho, čo nadobudli. Ide o všetky dlhy, aj tie, ktoré nie sú v uznesení.

7. Ak by svoj záväzok nesplnili, musí ho veriteľ vymáhať na súde?
Áno. Dedičské konanie totiž nesupluje sporové konanie o plnenie dlhu. Veriteľ si môže svoju pohľadávku voči dedičom uplatniť na súde.

8. Dokedy musí uplatniť pohľadávku na súde?
Do troch rokov odkedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát už voči poručiteľovi, nie až voči dedičovi alebo do desať rokov, odkedy ho právoplatne priznal súd alebo uznal zosnulý dlžník. Tieto lehoty sa po jeho smrti neprerušujú, plynú ďalej, aj počas konania o dedičstve. Veritelia si ich preto musia ustrážiť a včas uplatniť pohľadávky na súde.

9. Čo má teda robiť, ak sa chce domôcť svojej pohľadávky?
Nesmie zmeškať spomínané lehoty. Preto môže viesť súdny spor voči konkrétnym dedičom známym z dedičského rozhodnutia, ale aj počas konania o dedičstve. Alebo môže pokračovať v spore, ktorý sa začal už voči dlžníkovi. Preto, ak sa chce domôcť svojej pohľadávky a dedičia dobrovoľne výzvu neplnia, musí si svoje právo uplatniť len súdnou cestou voči dedičom. Samotné dedičské rozhodnutie nie je totiž exekučným titulom pre veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.

10. Kedy notár pristúpi k likvidácii dedičstva?
Môže tak urobiť, ak je dedičstvo predĺžené a dedičia a veritelia nemajú záujem uzatvoriť dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov. Urobí tak aj vtedy, ak by malo pripadnúť štátu ako odúmrť, lebo nie je žiaden legitímny dedič, hoci sa jedná aj o nepredĺžené dedičstvo. Avšak len, ak veriteľ odmietol prijať na úhradu veci, ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške jeho pohľadávky a ak peniaze z dedičstva už na uspokojenie jeho pohľadávky nepostačujú.

11. Ako sa speňažuje majetok?
Po právoplatnom nariadení likvidácie dedičstva na základe uznesenia vydaného notárom, v ktorom vyzve veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok v určenej lehote. Dedičom a všetkým známym veriteľom sa doručí toto uznesenie. Zverejní sa rovnako na (elektronickej) úradnej tabuli notára a súdu, aby sa s ním mali možnosť prípadne oboznámiť aj neznámi veritelia. Notár pristúpi k speňažovaniu majetku, a to buď priamym predajom, teda zmluvou či vydaním uznesenia alebo exekučnou dražbou. Vtedy postupuje primerane podľa Exekučného poriadku. Ďalšou možnosťou je osloviť dražobnú spoločnosť. Na základe zmluvy dedičstvo alebo jeho časť speňaží dražobník. Notár výťažok, ktorý sa získa, rozvrhne uznesením medzi veriteľov na osobitnom pojednávaní. Zachovať musí poradie uspokojovania veriteľov podľa zákonných skupín. Ak sa majetok nepodarí speňažiť, pripadá štátu na základe rozhodnutia notára a to spätne ku dňu smrti.

12. Ako je to s dlhmi po likvidácii dedičstva? Naďalej za ne zodpovedajú dedičia?
Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Dedič je pri likvidácii vlastne už len „formálnym“ účastníkom konania. Pravda za predpokladu, že sám nie je veriteľom.

13. Ak veriteľom je aj dedič?
Uspokojí sa z rozvrhu výťažku v poradí určenom v Exekučnom poriadku, teda rovnako ako akýkoľvek iný veriteľ. Najskôr v tretej skupine, ak má záložné právo zriadené na zabezpečenie svojej pohľadávky alebo v piatej, ak má pohľadávky voči poručiteľovi na výživnom. Zrejme najčastejšie to bude v poslednej skupine, do ktorej patria aj náklady spojené s pohrebom či opaterou poručiteľa, ktoré znáša zväčša práve dedič. Zánik prednostného postavenia veriteľa uplatňujúceho si vynaložené náklady na pohreb súvisí s kodifikáciou civilného procesu účinnou od 1. 7. 2016.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.