Na začiatok si zadefinujme, čo sú kúpele, keďže v praxi sa často zamieňajú s celkom inými zariadeniami slúžiacimi na rekreáciu či relax.
Prírodné liečebné kúpele sú zdravotnícke zariadenia poskytujúce komplexnú liečebno-rehabilitačnú zdravotnú starostlivosť na základe rozhodnutia, ktoré vydáva ministerstvo zdravotníctva po splnení zákonných podmienok. Kúpeľný podnik musí okrem liečebných prostriedkov fyziatrie a liečebnej rehabilitácie využívať na liečbu aj lokálny uznaný prírodný liečivý zdroj. Okrem toho má ministerstvom určené spektrum chorôb, ktoré môže liečiť na základe špecifických vlastností prírodného liečivého zdroja a materiálno-technického a personálneho vybavenia. Toto určuje vyhláška ministerstva.
Kúpeľmi teda nemožno nazvať napríklad hotel pri prameni s liečivou vodou.
Samozrejme, že nie. Nie je možné ako liečebné kúpele označovať rôzne rekreačné či wellness hotelové zariadenia, i keď sa napríklad nachádzajú v kúpeľnom meste či obci.
Kde je potom styčný bod medzi kúpeľmi a štátnou účelovou dotáciou na rekreácie pre seniorov?
Ministerstvo práce už tradične každý rok schvaľuje dotáciu na rekreačné pobyty dôchodcov. Na rok 2017 schválilo pre Konfederáciu odborových zväzov 320-tisíc eur, pre Jednotu dôchodcov Slovenska 237-tisíc a pre Odborový zväz potravinárov 40-tisíc eur. Tieto subjekty potom prispejú na pobyt dôchodcovi sumou 50 eur. Podmienky výberu určujú prijímatelia dotácie. Konfederácia tieto pobyty organizuje v hotelovej sieti Sorea, zväz potravinárov v penzióne Oravská Horáreň a len Jednota dôchodcov má v ponuke okrem bežných hotelov aj niektoré kúpeľné podniky, ktoré vyberá vo výberovom konaní, kde sa môžu zapojiť všetky kúpele.
Tu však ide skôr o rekreačné než liečebné pobyty, je to tak?
Áno, pri nich ide skôr o rekreačno-ozdravné pobyty než o plnohodnotnú kúpeľnú liečbu. Majú za cieľ umožniť aj nízkopríjmovým dôchodcom raz ročne stráviť týždňovú dovolenku so spoločenským programom a jednou-dvoma procedúrami denne, ktoré vždy určí lekár kúpeľov. Už aj preto, že zdravotný stav dôchodcu nie je prísne viazaný na indikačné zameranie kúpeľného podniku.
Kúpele teda nemajú nič s týmito príspevkami a nemožno ani hovoriť o nejakej rivalite medzi nimi?
Nie, lebo nie sú prijímateľmi tejto účelovej dotácie. Jednote dôchodcov ponúknu po výberovom konaní ozdravný produkt, ktorý jej vo výške 50 eur vyúčtujú, a zostatok zaplatí dôchodca kúpeľom. Kúpeľné podniky nijako nemôžu zasahovať do prerozdeľovania pobytov. Žiadna rivalita medzi nimi neexistuje, čoho dôkazom je i to, že väčšina kúpeľov do výberového konania Jednoty ani nevstupuje. Nejde teda o dotáciu kúpeľnej starostlivosti v prírodných liečebných kúpeľoch.
Majú však kúpele svoje vlastné produkty určené len pre seniorov?
Všetky naše kúpele ponúkajú cenovo zvýhodnené liečebné pobyty pre seniorov, ktoré sú plnohodnotnou komplexnou kúpeľnou starostlivosťou s rešpektovaním zdravotnej indikácie klienta a indikačného zamerania konkrétneho kúpeľného podniku. Tieto pobyty nemajú žiadnu štátnu, ani inú dotáciu, len zľavu kúpeľného podniku v závislosti od sezóny.
Vláda schválila daňovú úľavu pre kúpeľných hostí, ktorá má pomôcť rozvoju kúpeľníctva. Úľava je v tom, že ak hosť zaplatí za služby aspoň 50 eur, môže si o túto sumu znížiť daňový základ. Môže to pomôcť oživiť tradíciu nášho kúpeľníctva?
Programové vyhlásenie vlády hovorí o podpore kúpeľníctva, navrhovaná daňová úľava však nie je žiadnou podporou. Suma 9,50 eura ušetrená na dani z príjmu fyzických osôb za rok nemôže zvýšiť záujem o pobyty a podporiť tak rozvoj kúpeľníctva. Z môjho pohľadu by bolo podporou kúpeľníctva a súčasne skvalitnením života občanov vďaka zlepšeniu ich zdravotného stavu niečo iné (vyjadruje to tzv. HLY index, ktorý sleduje roky prežité v zdraví – my sme v tomto v EÚ na predposlednom mieste). Mala by to byť zlepšená dostupnosť liečebno-rehabilitačných a edukačných pobytov v kúpeľoch a ich primerané cenové ohodnotenie. A to aj z toho dôvodu, že kúpeľná starostlivosť na Slovensku má vysokú kvalitu v európskom priestore. Dôkazom je export tejto formy zdravotnej starostlivosti, keď 28 percent klientov v kúpeľoch prichádza zo zahraničia.
V ktorých štátoch sa vývoj kúpeľníctva uberá smerom, z ktorého by sme si mohli vziať príklad?
Napríklad v Českej republike. V roku 2012 tam rozvírila hladinu vyhláška, ktorou sa skrátili pobyty v kúpeľoch z 28 na 21 dní, znížil sa podiel plne hradenej liečby, obmedzili sa edukačné pobyty v kúpeľoch. Výsledok bol katastrofálny. Kúpele zamerané na českých klientov sa ocitli na pokraji bankrotu, zvýšila sa nespokojnosť domácich s fungovaním zdravotnej starostlivosti a kúpeľná liečba sa stala aj politickým nástrojom v predvolebnom boji. Klíma v spoločnosti nakoniec vyústila do odmietnutia nových pravidiel vládou a v roku 2015 sa prijal plán na podporu českého kúpeľníctva.
Čo obsahoval?
Kúpeľné pobyty sa stali plne hradené v dĺžke 28 dní s možnosťou predĺženia zo strany vedúceho lekára kúpeľov o týždeň. Znovu sa zaradili edukačné programy do indikačného zoznamu. Zvýšil sa objem financií, ktoré vynakladajú zdravotné poisťovne na kúpeľnú starostlivosť podporou komplexných plne hradených pobytov pred príspevkovými a každoročne sa zvyšujú ceny za ošetrovací deň o štyri percentá. Poisťovne dokonca nabádali na podávanie návrhov na kúpeľnú starostlivosť, ktorú uznávajú za efektívnu, a pritom výrazne lacnejšiu než iné formy ústavnej liečby, napríklad v rehabilitačných ústavoch. Všeobecná zdravotná poisťovňa v Česku potvrdzuje až 96 percent návrhov, z nich až 90 percent je komplexná plne hradená kúpeľná liečba. Podpora kúpeľníctva v Česku dokonca znamenala aj prípravu výučby balneológie na českých lekárskych fakultách, aby sa zvýšil záujem lekárov o prácu v kúpeľných podnikoch.
Mohli by ste porovnať situáciu v Česku s tou na Slovensku?
V kontraste s Českom u nás cena za ošetrovací deň niekoľko rokov stagnuje, a to i napriek opatreniam štátu, ktoré zvýšili náklady kúpeľným podnikom. Prevažuje kúpeľná starostlivosť, ktorú zdravotné poisťovne hradia len čiastočne – väčšinou ide o chronicky chorých pacientov. Je to úplne opačné garde ako v Česku. Poisťovne, najmä VšZP, neschvaľuje návrhy na kúpeľnú liečbu, a to i nad rámec legislatívy. V roku 2016 to bolo 10 093 neschválených návrhov, čo je z počtu schválených návrhov 43 600 takmer 19 percent. Pri hodnotení efektivity kúpeľnej starostlivosti neexistuje žiadna spolupráca kúpeľov a poisťovní. Na Slovensku neexistuje včasná rehabilitačná starostlivosť po operáciách a úrazoch v kúpeľoch, teda tzv. preklad z lôžka na lôžko, ako je to bežné a overené v Česku. Preventívne edukačné pobyty u nás poisťovne nehradia. Chýba povinná pregraduálna výučba lekárov nielen v balneológii, ale v celom odbore fyziatra, balneológia a liečebná rehabilitácia. A to ešte v roku 2000 boli legislatívne podmienky pre české a slovenské kúpeľníctvo takmer totožné.
Nádej na zlepšenie stavu sa ani nečrtá?
Asociácia slovenských kúpeľov má teraz po stretnutí s ministrom zdravotníctva nádej na pozitívne zmeny v dostupnosti kúpeľnej starostlivosti. Minister stanovil pracovnú skupinu, ktorá sa má konštruktívne zaoberať zlepšením súčasnej situácie.