Na stanici si nemusíte len kúpiť cestovný lístok a čakať na vlak. Mnohé železničné, ale aj autobusové stanice v Európe už stratili čisto prepravný charakter. Sú z nich viacfunkčné centrá, ktoré okrem dopravy poskytujú aj služby, nákupy či rozptýlenie.
Podľa analytika agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomíra Drahovského skúsenosti zo sveta ukazujú, že oživovanie staníc o prvky obchodu, gastronómie a zábavy má budúcnosť. "Čakanie na vlak ľudia zväčša nevyužívajú tak, aby navštívili aj mesto či obchodné centrum. Keď sa im však priamo na stanici takáto služba ponúkne, jednoznačne ju využijú," dodáva.
V priestoroch stanice v centre nemeckého mesta Norimberg nechýbajú okrem čakárne a úschovne batožiny ani predajne a reštaurácie. Na hlavnej stanici zo skla a z ocele v Berlíne, otvorenej tento rok, je dokonca osem desiatok obchodov. Nádražie v Lipsku sa po prestavbe premenilo dokonca na veľký obchodný dom.

Prioritou je preprava
Aj naše železnice plánujú investovať peniaze do modernizácie vlakových staníc, prioritou je však zvyšovanie bezpečnosti prepravy. Niektoré staničné objekty sa už upravujú. No zmeny sa zväčša týkajú výstavby podchodov a nadchodov, úpravy nástupíšť a koľají.
Prvé zmeny sú viditeľné napríklad v Pezinku či Leopoldove. Mení sa i stanica v Prešove, modernejšia a bezpečnejšia by koncom budúceho roka mala byť tiež stanica v Poprade. Modernizácia týchto dvoch objektov sa financuje predovšetkým z eurofondov.

Šanca pre dopravné uzly
Investície do priestorov na desiatky obchodných prevádzok majú význam len na miestach, ktoré sú dôležitými dopravnými uzlami. Iba v nich sa dá rátať s vysokou návštevnosťou, a tým aj s rýchlou návratnosťou investície. "Takých miest u nás nie je veľa," myslí si Drahovský. Šancu pre ne vidí v Bratislave, možno v Žiline, Trenčíne, Poprade, Martine. Bývalá hovorkyňa ŽSR Nora Blašková pred časom potvrdila, že o vytvorení obchodných centier v staniciach sa uvažuje v Bratislave a Košiciach.
V hlavnom meste chystá developerská firma I.P.R. Slovakia od roku 2008 veľkú rekonštrukciu predstaničného priestoru. V komplexe by mal okrem obchodného centra vyrásť aj hotel, viacfunkčná hala a administratívne priestory.
Analytik agentúry pre prieskum trhu však pochybuje, že by sa o prenájom priestorov v staniciach uchádzali známe módne či športové značky. Podľa neho sa po železnici prepravuje menej solventná klientela. Manažéri firiem, občas nútení cestovať vlakom, si zasa nezvyknú krátiť čas nakupovaním na stanici. "Budú tu skôr predajne so sortimentom na bežné použitie, hlavne pre strednú a nižšiu príjmovú klientelu."

Problémy aj s reštauráciami
Mestá by zatraktívnenie železničných staníc privítali. Ich podobu však ovplyvniť nedokážu, nehnuteľnosti popri koľajniciach nie sú ich. "Väčšina staníc pôsobí chladne," tvrdí hovorca Mestského úradu v Trnave Pavol Tomašovič. Čiastočne to pripisuje štýlu, v akom sa budovali, čiastočne ich dnešnej podobe a ľuďom, ktorí sa tam zhromažďujú. Estetickú stránku staníc, ktoré sú často miestom prvého kontaktu návštevníka s mestom, pritom považuje za rovnako dôležitú ako prepravnú.
Železnice netaja, že pri výbere nájomcov nepreferujú konkrétne činnosti, ale viac prihliadajú na obchodné podmienky. Či služba alebo predajňa zlepší úroveň cestovania, môže sa podľa tlačového oddelenia ŽSR -- ale nemusí -- pri výbere nájomcu zohľadniť.
Krajské mestá však majú problémy aj s tým, aby na železničných staniciach poskytli čo len základné služby. "Nerozumiem, prečo sa na stanici v Trnave neuživí jedna bežná reštaurácia," dodáva. Nájomca niekdajšej jedálne na košickej vlakovej stanici zase zanechal niekoľkomiliónový dlh. Podľa hovorkyne košického mestského úradu Jany Geročovej sa cestujúci v Košiciach dočkajú na stanici zrekonštruovanej reštaurácie vyššieho štandardu.