Je jedným z najbohatších slovenských biznismenov. Český časopis Týden odhadol majetok jedného zo zakladateľov finančnej skupiny Istrokapitál Antona Siekela na vyše päť miliárd korún. Okrem tvrdého biznisu, na ktorý sa v 90. rokoch so spoločníkmi dal, investoval aj do bojového športu - konkrétne džuda. Okrem toho, že je sponzorom, je aj čestným predsedom Slovenského zväzu juda. "Mojou najväčšou investíciou bolo vybudovanie haly pre úpolové športy za 30 miliónov korún,“ tvrdí pre HN Anton Siekel.

Strojár, maklér a finančný žralok
Rodák z Bratislavy prežil detstvo ako každý normálny chlapec - hrával rekreačne futbal a občas zavítal aj do telocvične a vyskúšal karate či džudo. Nikdy to však nebral extrémne vážne. Zmaturoval na strednej strojárskej škole. "Ten odbor ma však vôbec nefascinoval a vedel som, že to nie je vec, ktorú chcem v živote robiť,“ hovorí Siekel. Ťahalo ho to skôr do odvetví, v ktorých sa v tom čase dali zarobiť dobré peniaze. "Začal som študovať na škole finančného manažmentu a popritom som robil maklérske skúšky. To bol prelomový okamih môjho života,“ vysvetľuje dnes 39-ročný podnikateľ. Bol jedným z prvých certifikovaných maklérov na Slovensku, a to mu otvorilo mnoho dverí a prinieslo veľa ďalších obchodných kontaktov. Štartom do sveta biznisu bola pre neho kupónová privatizácia. So spoločníkmi Máriom Hoffmanom, Braňom Prieložným a Radovanom Vítekom založili Istrokapitál. "Najskôr sme skupovali akcie priamo v teréne, platili sme za ne ľuďom v hotovosti. Neskôr sme boli odberateľom týchto balíkov akcií a snažili sme sa získať podiel v nejakom investičnom fonde,“ tvrdí Siekel. Za najlukratívnejší biznis v kariére považuje vstup do fondov Slovenskej poisťovne, ktoré boli dostupné na odkúpenie. "Spolu s kolegami sme prišli s najlepšou ponukou a získali sme rozhodujúci balík akcií. Dostali sme sa k obrovskému majetku, ktorý vtedy fond mal,“ konštatuje úspešný biznismen a dodáva, že to bol najväčší obchod, ktorý uskutočnil.

Džudo ako hobby
Jeho spoločníci Braňo Prieložný a Mário Hoffman investovali koncom deväťdesiatych rokov aj do nášho športu. Prvý financoval slovenský štvorbob, druhý sa dodnes venuje kanoistike a dračím lodiam. Nasledoval ich aj Siekel. "Mal som mnoho kamarátov v bojových športoch - karatistov, thajských boxerov a džudistov. Začal som s nimi chodiť na tréning a oslovilo ma to,“ uviedol Siekel. Na džudo prihlásil aj svoje dve dcéry, s ktorými tak popri hodinách v práci mohol zaujímavo tráviť voľný čas. "Bolo to príjemné a tešilo ma, že ich to baví. Džudo má etiku a princípy, ktoré totiž môžu fungovať nielen na žinenke,“ hovorí miliardár. Okrem samotného cvičenia sa rozhodol finančne podporovať tento aj ďalšie bojové športy ako thajský box či karate. Odmieta však, že by to robil s cieľom zarobenia peňazí. "Sú to skôr osobné veci, ktoré ma k tomu viedli, a nie biznis. Džudo robím a pomáham mu preto, aby som mal z toho radosť, a nie starosť,“ vysvetľuje čestný predseda Slovenského zväzu juda. Postavil halu pre bojové športy v Pezinku za 30 miliónov korún a okrem miestneho klubu financuje aj chod našej reprezentácie. "Celkovo to môžu byť tak dva milióny korún ročne. Je úžasné sledovať, ako si vedia moju podporu ľudia v džude vážiť,“ tvrdí Siekel.

Tušil príchod finančnej krízy
Približne pred dvoma rokmi sa Siekel rozhodol odísť zo zoskupenia Istrokapitál. "Hľadal som samého seba. Ku koncu som nechodil do práce spokojný a nevedel som sa v tom nájsť,“ zdôvodňuje opustenie dlhoročných kolegov. Rozhodol sa pre biznis na druhom konci sveta, postavil sieť hotelov na ostrove Bali, v Singapure či v Indonézii. "Mám šťastie na ľudí, ktorých v biznise stretávam. V Ázii som bol raz na dovolenke, kde ma oslovili ľudia, či nemám záujem o určité projekty a pustil som sa do toho,“ povedal Siekel. Najväčšiu klientelu jeho rezortu tvoria Japonci, Kórejčania a ľudia z Taiwanu. Hotelier z Ázie je jedným z mála úspešných podnikateľov, ktorý sa vyhol stratám v dôsledku globálnej finančnej krízy. "Nepustil som sa do žiadneho developerského projektu, lebo som mal dlhodobo pocit, že už to musí prasknúť. Kríza je iba logickým dôsledkom situácie na trhu,“ hodnotí Siekel. Paradoxné je, že mu kríza pomohla a môže ťažiť z problémov iných spoločností. "Kríza mi poskytla širšie spektrum príležitostí. Chcel som odísť z podnikania na Slovensku a mať pokoj. Dnes mám na stole niekoľko zaujímavých ponúk a hovorím si, či nerobím chybu. Sám ešte neviem, ako sa na budúci rok rozhodnem,“ dodal Siekel.