Generálna prokuratúra nedávno napadla sprísnenie podmienok registrácie cirkví a náboženských organizácií na Slovensku. Ja osobne ten zákon nemám naštudovaný, pretože ma v princípe ako taký nezaujíma, aj keď som moslimka. Pretože zákon nikdy nemôže vyjadriť skutočnú duchovnú potrebu človeka. Je to vec osobného rozhodnutia, čo vo svojom duchovnom živote považujeme za dôležité alebo nie. To sa týka rovnako kultúry ako etiky, morálky, náboženstva.
Ak verím, nepotrebujem to proklamovať prostredníctvom cirkvi. Z tohto hľadiska jediný spravodlivý zákonný postoj by bol odluka cirkvi od štátu, čo by zrovnoprávnilo všetkých veriacich. Zdá sa, slovenská spoločnosť na takéto riešenie politicky nedozrela, a tak sa snaží zákonom obmedziť inak veriacich občanov.
Samotný zákon nezasahuje ústavné právo na osobné slobody a názor občana. Obmedzuje len sociálno-spoločenské práva, zamedzuje vytvárať registrované cirkvi aj pri obmedzenom nízkom počte registrovaných účastníkov náboženského zmýšľania. V tomto smere ide skôr o riešenie v zmysle správneho a "právneho" charakteru, o ktorom sa však nechcem vyjadrovať.
Moje osobné presvedčenie je, že viera je vec osobná a vnútorná, a nie sociálno-spoločenská a cirkevná.
Pretože inštitúcia cirkvi ako taká tiež obmedzuje vnútornú slobodu veriaceho.

Sahraa Karimi, filmová režisérka