Na Slovensku sa nepresadzuje zdravotníctvo, ale „chorobníctvo,“ tvrdí kontroverzný lekár Peter Lipták v rozhovore pre HN. V piatok si ho môžete prečítať v aktuálnom vydaní Hospodárskych novín, v prílohe Poradca. Dozviete sa v nej aj o zmenách v platbách lekárom, ktoré odsúhlasil parlament.

V rozhovore Lipták hovorí o financovaní rezortu, o úrovni primárnej lekárskej starostlivosti a rušení niektorých poplatkov lekárom. Prezradil HN  rozpočet svojej ambulancie, mzdu, hovorí o daroch, ktoré prijíma, výške platieb, ktoré dostáva zo zdravotných poisťovní, ale aj o výsluchu na polícii za údajné branie úplatkov.

Pod týmto článkom prinášame na vyjadrenia MUDr. Liptáka reakciu ministerstva zdravotníctva.

Doktor Lipták ukazuje graf, ako by väčšia podpora primárnej zdravotnej starostlivosti znížila nemocničnú. To je podľa neho trend EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie. Svetlejšia krivka na obrazovke predstavuje väčšiu podporu primárnej starostlivosti, čo sa prejaví znížením jej vrcholu, ktorý zasa znázorňuje nemocničnú starostlivosť.   (Po kliknutí na obrázok ho zväčšíte.)                                                                           Snímka: HN / Pavol Funtál

Prečo si Lipták myslí, že u nás má „navrch“ chorobníctvo a nie zdravotníctvo? „Zásadná vec“ podľa neho je, že štát, „nechce zdravých ľudí“. „Oni chcú trh, chcú, aby bol veľký trh s chorobami. To je ich cieľ a podľa toho nastavujú systém,“ povedal Lipták. Podľa neho na Slovensku ide o zlikvidovanie primárnej zdravotnej starostlivosti. Lebo keď vzniknú centrá integrovanej starostlivosti, tak to primárnu lekársku starostlivosť zničí.   

Lepšia prevencia = menej pacientov v nemocniciach

Cieľom zdravotníctva nemá byť podľa Liptáka zisk, ale to, aby ľudia boli zdraví. Keď sme navštívili jeho ambulanciu zapol počítač a ukázal nám jeden graf. Je to vlastne jednoduchá krivka, ktorá hovorí o vzťahu medzi primárnou zdravotnou starostlivosťou o pacienta, nemocničnou a následnou starostlivosťou.
„Trend, ktorý presadzuje Svetová zdravotnícka organizácia a Európska komisia je taký, aby sa viac finančne podporila prednemocničná starostlivosť. Tým by klesla chorobnosť ľudí a znížil sa trh s chorobami. Takže v nemocniciach by bolo menej pacientov. Ide o to, aby sa lôžka z „akútnych“ nemocníc presunuli do „chronických“ lôžok,“ vysvetľuje Lipták. Na Slovensku je však snaha, ako povedal, primárnu starostlivosť zničiť, aby tu bolo veľa chorých. „Ak sa bude viac podporovať primárna starostlivosť, odrazí sa to v menšom počte chorých v nemocniciach. To by ale znamenalo menší trh s chorobami, čo oni nechcú,“ dodal.    

My sme príliš skoro chorí    

V systéme zdravotníctva by malo ísť o to, aby všeobecní lekári, akým je aj MUDr. Lipták, boli dobre vybavení a rozvinutí, keďže robia prevenciu, včasnú diagnostiku i liečbu. Ich starostlivosť je pre ľudí dostupná, lebo k všeobecným lekárom majú blízko. „V Krajinách, kde podporujú všeobecné lekárstvo je menej chorých ľudí v nemocniciach. To znamená, že je tam menší trh s chorobami. „Ale cieľom systému chorobníctvo je čo najväčší trh. Točia sa v ňom aj zdraví ľudia,“ povedal ďalej Lipták.
Argumentuje aj tým, že stredná dĺžka veku ľudí bez choroby je na Slovensku len 52 rokov. Ale priemer EÚ je až 65 rokov. „V tom je vidieť rozdiel medzi zdravotníctvom vonku a chorobníctvom u nás,“ dodal.

Lipták, ako informoval, založil Slovenskú spoločnosť integrovanej starostlivosti, ktorá integruje pacientov a lekárov a všetkých, ktorí robia v primárnom zdravotníctve. Podľa neho by v tejto starostlivosti mali byť integrovaní napríklad aj psychológovia. „Nie aby boli kade - tade roztrúsení. V primárnej starostlivosti by mali byť integrovaní tak, že v jednom „domčeku“ je všeobecný lekár, lekáreň, psychológ, fyzioterapeut a sestry. To je integrovaná starostlivosť. Nemali by byť v nejakých centrách, ktoré pripravuje štát a budú v nejakých  „hangároch“ určených pre veľkú oblasť. Lekári primárnej starostlivosti by mali byť roztrúsení medzi pacientmi,“ uzavrel Lipták.

Prečítajte si aj toto: 
Doktor Lipták HN povedal ostrý názor na poisťovne a zdravotníctvo   TU

         Čo všetko nájdete v piatkovej prílohe Poradca o financovaní zdravotníctva

– zmena v legislatíve - viaceré platby lekárom končia
– za čo naďalej môžu lekári pýtať poplatky
– kto určuje výšku poplatkov ambulanciám
– kontroly lekárov samosprávnymi krajmi
– ako platia lekárov zdravotné poisťovne
– rozhovor s MUDr. Petrom LIptákom 

Prílohu nájdete v piatkových tlačených HN (20. februára 2015).

Alebo si môžete objednať pdf vydania (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail  TU.

Staršie pdf vydania nájdete TU.

                Z pripraveného rozhovoru s MUDr. Petrom Liptákom

Vypovedali ste u vyšetrovateľa kvôli podozreniu, že beriete úplatky, keďže ste sa priznali k darom, ktoré dostávate. Aký máte z vyšetrovania pocit?
Dobrý. Lebo sme prebrali veľmi veľa vecí. Hovorili sme aj o veľkej korupcii v zdravotníctve. Napríklad, že každý rok sa stratia z odvodového štvormiliardového balíka peňazí viac ako dve miliardy eur. V mediálnych debatách, v ktorých to spomeniem, to totiž nikto zatiaľ nevyvrátil. Myslím si, že stretnutie s vyšetrovateľom bolo aj preto také dlhé, že sme rozoberali tieto veci. Verím, že sa veľká korupcia bude riešiť. Lebo si neviem  predstaviť, že keď som na tomto najvyššom orgáne ktorý korupciu vyšetruje hovoril o megakorupcii, že by sa to neriešilo.

Čo bude teraz nasledovať, čo čakáte?
Súčasnú situáciu vnímam ako ticho pred búrkou. Očakávam, že polícia začne zatýkať všetkých korupčníkov. Očakávam spravodlivú „krištáľovú“ noc, že korupcia zo Slovenska zmizne. (Krištáľovou nocou sa pomenoval pogrom voči Židom v roku 1938 v Nemecku, Sudetoch a v Rakúsku).

Celý rozhovor s Petrom Liptákom si môžete prečítať v piatok od polnoci   TU

               Stanovisko ministerstva zdravotníctva k vyjadreniam doktora Liptáka

Primárna zdravotná starostlivosť je jednou z priorít ministerstva zdravotníctva. Preto pripravilo projekt jej reformy. Cieľom je, aby bol tento segment pružnejší, efektívnejší a kvalifikovanejší.

Reforma primárneho kontaktu sa postupne realizuje, a to aj v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie. Jej súčasťou je napríklad rezidentský program pre mladých všeobecných lekárov a pediatrov. V praxi sa výrazne posilňujú kompetencie všeobecných lekárov.

Už dnes vykonávajú predoperačné vyšetrenia (ich počet sa výrazne zvyšuje). Vplyvom nových výkonov sa  mení aj financovanie ambulancií a platby za zdravotné výkony sa zvyšujú. Ideálom je, aby vyšetrenia, ako aj následnú liečbu v čoraz vyššej miere absolvovali pacienti práve u svojho všeobecného lekára. Aby nemuseli zbytočne cestovať a čakať pred ambulanciami špecialistov. Komplexná starostlivosť o pacientov by mala byť aj v záujme lekára – aby pacientovi poskytol na jednom mieste cielenú a individualizovanú zdravotnú starostlivosť, za ktorú je ohodnotený nad rámec svojej kapitácie.
Byť „roztrúsený medzi pacientmi”, ako to uvádza MUDr. Lipták, nie je poslaním všeobecného lekára, ale všeobecný lekár má byť v prvom rade dostupný. Inými slovami, má mať vybavenú ambulanciu, alebo zdravotné stredisko tak, aby poskytoval starostlivosť v súlade s najnovšími medicínskymi poznatkami. Na mieste, ktoré je pre pacienta jasne identifikovateľné.

Súčasťou zmien, ktoré ministerstvo navrhuje, je aj koncepcia integrovanej zdravotnej starostlivosti. Jej základom je zlepšenie dostupnosti všeobecných lekárov a špecialistov v danom mikroregióne, kvalitnejšia zdravotná infraštruktúra - zníženie počtu konzultácií u špecializovaných lekárov. Cieľom je zníženie akútnych hospitalizácií - komplexnejší manažment pacienta s chronickými ochoreniami na jednom mieste. Tento projekt pripravuje ministerstvo na základe dôkladnej analýzy.
V tejto súvislosti je zarážajúce, že MUDr. Lipták zdôrazňuje existenciu tzv. „Spoločnosti integrovanej starostlivosti“. MZ SR však o existencii takejto spoločnosti nemá informácie, rovnako ani o jej pôsobení, nezaregistrovali sme žiadne podnety od lekárov či odbornej verejnosti. 

Ministerstvo jasne deklarovalo, že cieľom je zlepšiť situáciu vo všeobecnom lekárstve a v pediatrii, aby sa postupne znižovala vysoká návštevnosť pacientov v špecializovaných ambulanciách, lebo všeobecní lekári v SR posielajú viac ako 60 % pacientov s chronickými ochoreniami k špecialistom. Pričom v krajinách EÚ sa kladie oveľa väčší dôraz na manažment pacienta v primárnom kontakte a ich integráciu so špecialistami.
Ambulancia všeobecného lekára má byť miestom, kde sa poskytuje najväčšia časť zdravotnej starostlivosti pacientom s chronickými ochoreniami, preto ministerstvo plánuje aj ďalšie posilnenie všeobecných lekárov, napríklad  dispenzarizáciu chronicky chorých.

Striktne však odmietame tvrdenie, že „štát, nechce zdravých ľudí, chcú, aby bol veľký trh s chorobami...“, tak ako to uvádza MUDr. Lipták.  Takéto vyhlásenie nie je ničím potvrdené, vymyká sa z rámcov základného fungovania nášho zdravotníctva a popiera všetky kroky, ktoré ministerstvo urobilo. Niet ani najmenší dôvod, aby rezort od týchto zámerov upustil. Rovnako trváme na tom, že si vážime  každého zodpovedného lekára, ktorý pristupuje k pacientom korektne, profesionálne, s vysokou dávkou medicínskej erudovanosti, ako aj empatie.

MZ SR