Čo urobí firma, ak kvôli kríze padá záujem o jej výrobky a tým aj zisk? Ako sa zachová majiteľ diskotéky, ktorému kríza "vyhnala z podniku" zákazníkov a klesli mu tržby? "Predovšetkým obmedzia nákup vecí, ktoré nie sú na ich prevádzku nevyhnutné. Napríklad aj prístrojov na laserové šou a objednávanie si týchto služieb," hovorí Pavol Kubošek, konateľ spoločnosti Kvant, ktorá tieto zariadenia vyrába. Preto počas krízy ich výrobu na niekoľko mesiacov zastavila. "Výpadok sme však vykryli zvýšenou produkciou iných prístrojov a zariadení o ktoré bol záujem. Napríklad na výučbu v školách, pre vedecké a výskumné ústavy. Podarilo sa nám to vďaka veľkému sortimentu našich produktov," dodáva riaditeľ spoločnosti Kvant a ďalší z konateľov Ľubomír Mach.
S lasermi dobíjajú svet
Vo výrobe prístrojov na laserové šou je už dnes situácia iná. "V produkcii sme sa dostali na predkrízovú úroveň. Ročne zhotovíme tristo až štyristo kusov. No nerobíme na sklad. Všetky sú na objednávku," informoval Kubošek. Že nejde o hocijaké zariadenia, to dokumentuje nielen záujem o ne, ale aj pozvania na zorganizovanie laserových šou. V súčasnosti je napríklad niekoľko pracovníkov firmy s sprístrojmi v Izraeli. Ich laserovú šou videli už diváci v mnohých krajínách Európy, ale aj vo Vietname, Laose, či Kazachstane. .
Kvalitu prístrojov dokumentuje použitá technológia. Kvant je prvá firma na svete, ktorá do nich začala vlani montovať ako zdroj svetla najmodernejšie laserové diódy. Tým sa skvalitnil premietaný obraz a znížila spotreba energie.
Na začiatku bola dymovnica
Ako však Kvant začínal a ako sa dokázal dostať na svetovú špičku? Nebyť armády a riešenia vojenských rébusov, možno by firma ani nevznikla. Začalo to v rokoch 1992 a 1993, teda tesne pred jej založením. "Ako prvú objednávku som riešil meranie rozptylových vlastností dymovníc a ich tieniace účinky na laserové zameriavanie zbraní," spomína Mach. Bolo to na objednávku Vysokej vojenskej školy vo Vyškove. Dym z dymovníc bolo treba upraviť tak, aby dokázal čo najlepšie zakryť vojakov a techniku a ochrániť ich pred laserovými zameriavačmi zbraní protivníka. "Laserom sme presvecovali dym. Sledovali sme, ako ním prechádza svetlo a ako sa rozptyluje. Je dôležité aby sa rozptýlilo čo najviac a protivník tak nevedel zamerať cieľ a presne naň vypáliť," vysvetlil Mach.
V tom čase začala dvojica živnostníkov - Mach a Kubošek spolupracovať. Obaja vyštudovali Matematicko-fyzikálnu fakultu UK, odbor fyzikálna elektronika--optika, kde pracovali s laserovou technikou. "Potom sme sa pustili do vývoja prístrojov pre stredné a vysoké školy. Boli to hlavne optické súpravy s využitím laserového svetla, aby učitelia mohli žiakom názorne ukázať a vysvetliť, čo je holografia, 3D zobrazovanie a podobne.
Je stále čo zlepšovať
Od tohto okamihu to k rozbehu výroby prístrojov na laserové šou nebolo ďaleko. Pritom obaja podnikatelia hľadali aj ďalšie možnosti ako využiť laserovú technológiu. Hlavne pre priemysel, školy a reklamné účely. Firma sa rozrastala. Vzniklo oddelenie tvorby špeciálneho softvéru a hardvéru a meracej techniky. Okrem laserových systémov vyrába aj optické prístroje. Na trh dodáva mikroskopy, špeciálne kamery, objektívy, svetelné zdroje a ine prístroje. Všetko na objednávku. Len prístrojov na laserové šou vyrába dve desiatky typov. Vlani dostala Kvant z Nemecka lukratívnu objednávku na tisíc kusov laserových optických súprav. "Každý obchod nás posunie ďalej. Lebo na každom type výrobku je stále čo zlepšovať," tvrdí Mach. A tak vylepšujú aj prístroje na leserové šou. Kým v polovici 90. rokov mali hmotnosť dvesto až tristo kilogramov, dnes je to asi desaťkrát menej. Kým v minulosti svetlo v prístroji vznikalo na báze plynových laserov, ktoré spotrebovali veľa energie, dnes ho "vyrábajú" špeciálne diódy s oveľa nižšou. Takéto prístroje s rozmermi len niekoľko desiatok centimetrov, dokážu vykresliť laserový obraz až do vzdialenosti 500 metrov.
Konkurencia bezpečnosť
Na Slovensku podľa Kubošeka konkurenta nemajú. Zahraničné spoločnosti síce nemenoval, ale konkurenti sú hlavne v Číne a Nemecku. Kubošek však upozorňuje, že niektoré typy zahračných prístrojov nemajú také parametre ako uvádza výrobca. "Pozor si treba dať hlavne na výkon týchto zariadení. Niektoré majú napríklad na štítku uvedené 10 wattov. Ale ak zákazník zistí, že výkon je nižší a prístroj reklamuje, výrobca začne tvrdiť, že tento údaj nie je výkon prístroja, ale jeho typové označenie, ktoré s výkonom nesúvisí. To považujem za nekalú konkurenciu," tvrdí Kubošek.
Pri otázke, či môže lúč z laserového "premietača" poškodiť zrak, Kubošek prikývne. No vraj iba vtedy, ak sa požijú nevhodné, priemyselné, takzvané pulzné lasery s vysokou energiou. "Ak sa takýto laser ,pustí do ľudí,´ môže poškodiť zrak," vysvetlil. Svetlo prístrojov určených na laserovú šou je "kontinuálne," čiže jeho výkon nie je taký silný ako u pulzných laserov. Prevádzkovatelia laserových šou však napriek tomu musia dbať na bezpečnosť divákov. "Vieme v tom poradiť. Veď laserové svetlo je umelecký nástroj, nie blikanie bez myšlienky," uzavrel Kubošek.
Vladimír Turanský