03.03.2015, 00:05

Naučte sa pochváliť. Zaručíte vám to úspech

Slováci často nepoznajú svoj talent a nevedia ho ani odprezentovať, tvrdí Katka Kovalčíková, ktorá vyhrala európsku súťaž v rečnení.

Naučte sa pochváliť. Zaručíte vám to úspech

Čo vám prináša do života vaša zručnosť prezentovať?
Mám pocit, že najmä schopnosť predať sa. Nenásilne, elegantne, prirodzene. Bez toho, aby som musela príliš argumentovať alebo tlačiť na pílu.  Dostala som sa k takým klientom a príležitostiam, ku ktorým sa iní ľudia dostanú len ťažko. Musia sa k tomu doslova prebojovať, stojí ich to veľa námahy, musia mať známosti a ďalšie nástroje na to, aby sa dostali tam, kam sa ja dostanem ľahšie. Zdá sa, že si viem vďaka tomu získať ľudí.

Mali ste takýto dar odjakživa, alebo ste na ňom museli pracovať?
Mám určite dar a talent, ktorý vo mne odmala podporovali,  ale ten musím veľmi starostlivo rozvíjať. A to cez tréningy, knihy a prax. Navyše som dosť vnímavá, viem odhadnúť, čo funguje a nefunguje. Takže keď niečo urobím, viem vyhodnotiť, či ten daný nástroj, a to čo som urobila, je funkčné, alebo nie.

Na čo teda pri svojej práci využívate sebaprezentáciu?
Využívam ju na dvoch úrovniach. Prvá je tá, že sama seba na istej rovine vnímam ako produkt, ktorý predávam. Keď chcem predať svoj tréning, ľudia si najskôr musia kúpiť mňa. Zákazníci si totiž automaticky spájajú osobu – tvár s nejakým produktom, a to znamená, že keď im nie je sympatický človek, tak nechcú ani jeho službu, nedôverujú jej.

Keďže máte skúsenosti v koučovaní ľudí v sebaprezentovaní, skúste povedať, ako sú na tom Slováci so schopnosťou predať sa?
Zdá sa mi, že u nás je rozšírené presvedčenie, že ľudia by samých seba nemali chváliť, pretože samochvála smrdí.  A tak Slováci čakajú, že keď sa budú skromne a nenápadne tváriť, tak ostatní ich budú oceňovať. Lenže, takto to často nefunguje.
A tak veľa ľudí sa nedocení, kvôli povere – „nemôžem sa oceniť, to nech iní povedia, či som dobrý“. Takže väčšinou iba sedia a čakajú, kto ich pochváli a keď sa toho nedočkajú, sú frustrovaní. Keby však sebavedomým spôsobom, nie arogantne, vedeli povedať, v čom sú dobrí a vedia to podložiť napríklad skúsenosťami, mnohým by to s problémom predať sa pomohlo. Avšak nie každý má takúto schopnosť, pretože v tej domnelej skromnosti tlmia sebadocenenie. A to je potom aj cítiť z toho, ako sedia, ako sa tvária, ako rozprávajú, či majú tichý utiahnutý hlas, alebo ten hlas má určitú zvučnosť a napĺňa priestor.

Myslíte si teda, že existuje nejaká hranica medzi zdravým sebadocenením chválením sa a aroganciou?
Sú tu dve roviny, a to, kde sa na škále sebavedomia a arogancie vnímam ja a druhá, kde ma na tejto škále vníma druhá strana.
Môže sa totiž stať, že keď sedí sebavedomý človek s nesebaistým, môže sa tento z objektívneho hľadiska prejavovať zdravo sebavedome, no tomu nesebaistému už môže pripadať arogantne. Povedala by som, že taký pomyselný barometer zrelosti je, že človek vie sám seba hodnotiť a  reakciu protistrany berie ako spätnú väzbu, ale nenechá sa ňou stopercentne ovplyvniť a manipulovať.
Tiež chcem dodať, že prílišné chválenkárstvo je často rovnako signálom nízkeho sebavedomia a vnímavejší poslucháč to raz-dva postrehne.

Ako vyplýva z vašich predchádzajúcich odpovedí – Slovákom chýba sebavedomie a schopnosť prezentovať sa. Myslíte, že sa niečo takéto malo učiť už na školách?
Začína sa to dokonca ešte skôr, a to u nás doma, v rodinách. Ide o to, ako rodičia oceňujú svoje deti za to, čo sa im podarí. Má to potom veľký vplyv na to, ako samých seba doceňujeme v dospelosti.
V tomto smere je rozšírený ďalší mýtus – cenu má len to, čo je vydreté. Uvediem hneď aj príklad. Matematika dieťaťu ide výborne a nosí samé jednotky, tak to je pre rodičov samozrejmosť a dieťa nechvália. Ale prečo má napríklad z angličtiny dvojku – tak tu vidia problém a začnú na dieťa tlačiť a ocenia iba to, ak tu dosiahne zlepšenie. To má za následok, že ako dospelý je potom toto dieťa zmätené, lebo si neváži svoj talent. Lebo to, čo mu ide ľahko, berie ako samozrejmosť, nestojí ho to totiž námahu. Váži si teda len to, čo je oddreté, to, čo ťažko nadobudlo a úplne svoj talent zahodí do kúta a sústredí sa na to, čo mu nejde. Takže namiesto toho, aby ľudia ocenili to, čo vedia robiť prirodzene a ľahko, čo im ide a na čo majú talent, tak sa sústredia na svoje slabé stránky a nespokojnosť je na svete.

Zaujímavý pohľad. Pozrime sa preto aj vzhľadom na našu históriu a aktuálnu situáciu, či je sebaprezentácia potrebnejšia či populárnejšia ako kedysi?
Určite, naozaj si myslím, že áno. Keď majú totiž ľudia vyriešené existenčné problémy, tak sa začínajú zamýšľať aj nad tým, čo by ich bavilo, čo by ich napĺňalo, čo im dáva zmysel života a kde by využili svoj talent.
A tiež rastie trend budovania osobnej značky. To znamená, že

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.