Prípad: Zamestnanec bol počas roka dlhodobo práceneschopný. Za akých podmienok mu môže zamestnávateľ skrátiť nárok na dovolenku a kedy to urobiť nemôže?

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku. Jedným z dôvodov, pre ktoré to môže urobiť, sú dôležité osobné prekážky v práci. Medzi ne sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť. Od čoho konkrétne závisí krátenie dovolenky? Veronika Pázmányová, vedúca advokátka v advokátskej kancelárii Glatzova & Co., vysvetľuje, že to záleží na počte dní strávených na PN. „Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu,“ vysvetľuje.

V praxi to znamená, že ak ako zamestnanec za rok odpracujete len 60 dní povinných na vznik ročnej dovolenky (pre výpočet rátame so 4-týždňovou ročnou dovolenkou) a následne strávite zvyšok roka na PN, váš nárok na dovolenku za takýto rok by stále predstavoval zhruba 11 a pol dňa.
Zákon zakazuje zamestnávateľovi krátiť dovolenku len v dvoch prípadoch. Po prvé v prípade, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V druhom prípade, pokiaľ ide o nárok na dovolenku za odpracované dni. „Tento nárok sa totiž na rozdiel od ročnej dovolenky z praktických dôvodov nekráti a platí pri ňom pravidlo – koľko si odpracoval, toľko dovolenky budeš mať,“ dodáva Pazmányová.

Prípad: Zamestnávateľ kráti zamestnancovi dovolenku. V akej minimálnej dĺžke je však povinný poskytnúť mu dovolenku po krátení?

Zákonodarca v tomto prípade vychádza z pravidla, že PN nie je čas odpočinku vás ako zamestnanca, ale čas nevyhnutný na uzdravenie a regeneráciu. Preto stanovuje, že aj pri uplatnení krátenia dovol...