Vysvetľuje Peter Furmaník, autor portálu Ľudskourečou.sk

V praxi si majetkovo či personálne prepojené firmy, ktoré nazývame závislé osoby, obchodmi medzi sebou za interne dohodnuté či nastavené ceny vzájomne znižujú daňový základ.

Príklady:
-Dve eseročky vlastnené rovnakými spoločníkom si navzájom fakturujú konzultačné služby.
-Dcérska spoločnosť fakturuje služby materskej spoločnosti.
-Živnostník predáva tovar eseročke, v ktorej má 50 percentný podiel.

Prečo sa zaviedlo transferové oceňovanie?
Obchodmi medzi prepojenými firmami možno preliať časť zisku z jednej firmy, kde by sa zdanil vyššou sadzbou, do iného subjektu. V tom sa zdaní nižšou sadzbou.

Transferové oceňovanie stanovuje povinnosť oceniť tieto vzájomné obchody trhovou cenou, aby k optimalizácii, teda úspore na dani nedošlo.

Prepojené firmy však musia túto trhovú cenu dokázať vo vlastnoručne vypracovanej dokumentácii k transferovému oceňovaniu. V nej ju dokazujú zákonom stanovenými a metódami.

Na koho sa transferové oceňovanie vzťahuje?
Do konca roka 2014 sa táto povinnosť vzťahovala len na zahraničné závislé osoby, čiže obchody, ktoré sa dejú cezhranične. Od roku 2015 sa povinnosť transferovo oceniť vzájomné obchody vzťahuje na všetky obchody medzi závislými osobami. Kvôli odlišným názorom na to, ktoré obchody podliehajú transferovému oceňovaniu a ktoré nie,...