Zdieľaná ekonomika doteraz funguje na Slovensku viac-menej spontánne. Na presnejšie legislatívne ukotvenie si musíme ešte počkať. Európska komisia vydala vlani smernicu, kde je popis základných bodov, ktorými by sa mali štáty riadiť vrátane legislatívneho prehodnotenia doterajšej situácie. Špecifickosť problematiky spôsobuje, že rámcové pravidlá by si mal zvážiť každý štát osobitne. 

Pozrite si, na čo kladie dôraz Európska komisia v zdieľanej ekonomike.

1. Prístup na trh

EÚ vo svojej smernici dáva otázku, či by mali štáty ukladať tie isté podmienky pre vstup na trh firmám, ktoré stoja na princípe zdieľanej ekonomiky, ako firmám tradičnej ekonomiky. Pravidlá vstupu na trh zahŕňajú napríklad povolenie na podnikanie či licenčné povinnosti. EÚ si myslí, že štáty by mali v tomto smere pristupovať individuálne a mali by po novom zohľadniť špecifický charakter tohto podnikania, nie ísť cestou zákazov takýchto aktivít. Ak by ich štát predsalen chcel regulovať, navrhuje sa ísť skôr cestou obmedzení, ktoré by neboli deštruktívne. Mohol by sa napríklad obmedziť počet dní v roku, počas ktorých je možné prenajať nehnuteľnosť. Posúdiť by sa malo aj to, či aktivitu vykonávajú profesionáli, alebo “len” súkromné osoby na príležitostnej báze. EÚ odporúča stanoviť kritériá, podľa ktorých by sa určilo, či ide o profesionálnu aktivitu súkromnej osoby.

2. Udeľovanie výnimiek

V zdieľanej ekonomike vznikajú platformy, ktoré slúžia “iba” na to, aby prenášali informácie medzi dvoma stranami. Typickým príkladom je známy AirBnb – platforma, ktorá nevlastní nehnuteľnosti, ale slúži ako sprostredkovateľ prenájmu. Ide o platformy, ktoré poskytujú priestor, kde sa používatelia stretávajú. EÚ tu hovorí o výnimke, ktorú by mali dostať tieto platformy. Tie by nemali byť zodpovedné za informácie, ktoré uchovávajú, čiže platforma nenesie zodpovedať napríklad za cenu jednotlivých prenájmov. Zároveň však EÚ vyzýva, aby platformy cítili zodpovednosť informovať napríklad o nekalých praktikách alebo nezákonných informáciach.

3. Ochrana používateľov

Nové formy prinášajú aj otázku, kto je v obchodnom vzťahu v slabšej pozícii, a teda vyžaduje aj určitú ochranu v duchu zákona o ochrane spotrebiteľa. EÚ je za to, aby si to štáty riešili individuálne. Ponúka však všeobecný návod, ako na to. Jedným z kritérií, ako určiť obchodníka, by mohla byť snaha dosiahnuť zisk, výška obratu či frekvencia, s akou sa služba poskytuje (príležitostne alebo pravidelne). EÚ však apeluje, aby sa tí, ktorí poskytujú služby príležitostne, oslobodili od prílišnej administratívnej záťaže.

4. Práva zamestnancov

Stierajú sa hranice medzi tým, kto je zamestnanec a kto zárobkovo činná osoba. Stúpa aj počet pracovníkov na čiastočný úväzok alebo ľudí, ktorí majú viaceré zamestnania. Komisia tu otvára otázku ochrany sociálnych práv takto zamestnaných ľudí. Na to však zatiaľ EÚ nemá riešenie - aby sa zaručila ochrana ľudí, ktorí sú zamestnancami v tomto ekosystéme (právo na odpočinok, na ochranu v prípade nočnej práce a pod). Toto sa ponecháva nateraz v rukách štátov. Tie by sa mali sústrediť na pracovné právo a jeho zlepšenia.

5. Daňové povinnosti

Je nutné vyriešiť, ako zdaniť príjmy fyzických a právnických osôb a tiež ako pristúpiť k dani z pridanej hodnoty. Komisia chce predísť tomu, aby sa subjekty vyhýbali daniam. Preto tlačí na štáty, aby boli viac transparentné a zvyšovali povedomie o daňových povinnostiach a zúčastneným jasne oznamovali ich povinnosti. Za príklad sa dáva Estónsko. Tam kolaboratívne platformy, ktoré sprostredkovávajú služby, vedú záznamy o transakciách, ktoré prebiehajú medzi účastníkmi. Úradom zasielajú len údaje potrebné na zdanenie. Potom dostane daňovník už predvyplnený formulár na odvedenie dane.

Spýtali sme sa aj najsilnejších hráčov v danej oblasti, čomu by sa mal štát venovať, aby pripravil vhodné prostredie pre fungovanie zdieľanej ekonomiky na Slovensku.

Martina Jurkovičová, zakladateľka Sharilo: Vymedziť činnosti

Zapracovaním priestoru pre zdieľanú ekonomiku do živnostenského zákona sa vymedzia činnosti, čo garantuje kvalitu služieb a bezpečnosť užívateľov. Navrhovali by sme aj zvážiť zapracovanie osobitného zmluvného typu do Občianskeho či Obchodného zákonníka. Ochrana a poistenie osôb a majetku je v zdieľanej ekonomike tiež ešte na začiatku, aj keď v niektorých EU krajinách si už poisťovne vytvorili nové poistné produkty. Potreba daňovej štruktúry platí hlavne pre zdieľanú ekonomiku, kde zdieľanie prebieha medzi spotrebiteľmi.

Zuzana Jakubková, manažér pre komunikáciu, BlaBlaCar: Rozdeliť subjekty na ziskové a neziskové

Za podstatné považujeme legislatívne zakotviť body, ktoré žiada rezolúcia z Európskej komisie. Za prvé sme za rozdeľovanie subjektov zdieľanej ekonomiky na ziskové a neziskové (teda tie, ktoré priamo generujú zisk, a tie, ktoré neprinášajú zisk, iba čiastočné pokrytie nákladov). Za druhé sme za daňovú ochranu používateľov zdieľanej ekonomiky, ktorí patria medzi užívateľov neziskovej zdieľanej ekonomiky. Máme na mysli vodičov, ktorí ponúkajú voľné miesta v autách na BlaBlaCare a pre ktorých príspevky od cestujúcich predstavujú len čiastočné pokrytie nákladov, ktoré by mali aj tak.

Ilona Grzywinska, šéfka komunikácie pre región Strednej Európy, Uber: Ochrániť spotrebiteľa

Hneď po rozhodujúcom podpornom kroku zo strany EK sme boli svedkami reformnej vlny v rámci celej Európy. - v krajinách ako Portugalsko, Estónsko a Litva. Tam sa vydali na cestu smerom k pokrokovým reguláciám zabezpečujúcim na jednej strane ochranu spotrebiteľa a na druhej podporujúcim inovácie. Veríme, že národná kolaboratívna stratégia, ktorú ohlásilo slovenské ministerstvo hospodárstva, je dôležitým krokom správnym smerom práve k plnej implementácii pokynov EK.